Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
25. máj 2021

Francúzsko rok pred voľbami prezidenta

Prečo si Macron praje v druhom kole Le Penovú

Na kontrolovanom úspechu svojej protivníčky úradujúci prezident pracuje už teraz. No mohol by sa prerátať.

Prečo si Macron praje v druhom kole Le Penovú

Marine Le Penová posiela bozk svojim stúpencom na predvolebnom zhromaždení v Ennemaine, na severe Francúzska, 4. mája 2017. FOTO TASR/AP

„Pretože môj projekt je vašou ambíciou, buďte si istí, že moje angažovanie sa bude službou krajine, ekológii a nášmu kontinentálnemu osudu, aby sme spolu prijali klimatické, technologické, migračné, sanitárne a demografické výzvy znovuzjednotenej suverénnej Európy.“

Takéto a podobné vzletné frázy by mal povedať súčasný prezident Emmanuel Macron, keď ohlási svoju kandidatúru na budúci rok. Nejde však o žiaden únik informácií z volebného tímu, skutočný text ešte neexistuje. Tento napísal počítač, ktorý za pomoci algoritmov umelej inteligencie analyzoval doterajšie prejavy prezidenta a porovnal ich s prejavmi jeho oponentov a predchodcov. Výsledok bol publikovaný v knihe Macron alebo záhada slova, ktorá potvrdzuje jednu vec: Macron je majstrom slova a jeho politika stojí a padá na komunikácii.

Príkladom je už pomaly zabudnutá kríza „žltých viest“ v roku 2019. Keď sa zdalo, že východiskom bude musieť byť referendum o vláde, a popularita prezidenta bola na minime, tento si zorganizoval turné po krajine a monológom zneutralizoval ľudové hnutie. Bolo to ako hodiť rybu späť do vody alebo ako napísal autor spomínanej publikácie: „Rozprával, aby nemusel nič robiť a získal politický čas.“

Výraz „a zároveň“ bol od začiatku charakteristickým pre prezidentove výroky a mal vyjadrovať politiku extrémneho stredu na získanie voličov z oboch strán politického spektra. V komunikácii bol taký všadeprítomný, až sa stal súčasťou jeho karikatúry. Pri reforme zákonníka práce išlo o „uvoľňovanie a zároveň ochranu“, inými slovami o liberalizmus a solidaritu.

Pandémia si žiada národnú jednotu a zároveň európsku koordináciu. Toto neustále rozkročenie medzi dvomi protipólmi poznačuje aj priority budúcich mesiacov. Na získanie ľavicových hlasov sa hľadajú sociálne opatrenia. Hovorí sa tomu „posilniť svaly na ľavej nohe“. Zákony v oblasti bezpečnosti a boj proti radikálnemu islamu majú zase posilniť tú druhú.

Na úplné bilancovanie výsledkov Emmanuela Macrona by bolo prirodzené pripomenúť si jeho volebný program. Prezident začal razantne s reformou podpory v nezamestnanosti, zrušil „milionársku“ daň, znížil podnikateľské dane, čím naštartoval rast a mierne znížil nezamestnanosť.

Tieto počiatočné úspechy však definitívne vymazala pandémia a hodnotiť dosiahnutý stav optikou pôvodného programu nemá zmysel. Dnes je ekonomika na infúzii štátnych dotácií a očakávania, že Francúzsko si dá do poriadku verejné financie, zefektívni štátnu správu a stane sa lídrom Únie, ostali nenaplnené.

S neviditeľnou bilanciou za uplynulé obdobie však komunikačné schopnosti prezidenta nemusia stačiť na znovuzvolenie. Stratégiou volebnej kampane preto bude zopakovať scenár spred štyroch rokov, teda dostať sa do druhého kola spolu s Marine Le Penovou. Na to je nutné posilňovať pozíciu jej Národného zjednotenia (bývalý Národný front) ako primárneho oponenta „a zároveň“ spoliehať sa na Pavlov reflex väčšiny voličov, ktorí Le Penovej nikdy nedajú svoj hlas v druhom kole. Pre mnohých pozorovateľov je táto stratégia riskantná a dnešné prieskumy skutočne ukazujú, že Macron by v budúcich voľbách porazil Le Penovú len o nejakých 6 % (v roku 2017 to bolo 33 %).

Ako dostať Le Penovú do druhého kola

Taktika spočíva v rozdrobení zvyšku opozície tak, aby sa nevynoril žiadny iný vážny kandidát schopný nazbierať vyše 20 % v prvom kole. Na ľavej strane je dielo viac-menej dokonané. Po predchádzajúcej päťročnici Hollanda je ľavica v troskách a šanca, že by sa pozbierala, je minimálna. Je tu síce nehrdzavejúci Jean-Luc Mélenchon, jeho potenciál sa však zredukoval na max. 12 % po tom, ako sa sám zosmiešnil počas policajnej prehliadky sídla strany. Navyše, jeho nadbiehanie moslimskému elektorátu je silnou prekážkou na zjednotenie ľavice, ktorá je v tejto otázke úplne paralyzovaná.

Isté percento ľavicových hlasov si držia Zelení, ktorí samotní sú rozdelení do niekoľkých odtieňov. Nedávne komunálne voľby im priniesli víťazstvá vo veľkých mestách ako Lyon, Bordeaux, Štrasburg. V kreslách primátorov sa však ich predstavitelia vyfarbili veľmi rýchlo a niektoré ich výroky a rozhodnutia spôsobili, že neprajníci ich odteraz nenazývajú inak ako Zelení Kméri.

Pravica, hovoríme o Republikánoch, zatiaľ nevykazuje rovnaký stupeň rozkladu, a preto sa diverzné aktivity súčasného prezidenta zameriavajú na ňu. Strana formálne drží pokope, ale jej voliči sú už vo veľkej miere odídení buď k Macronovi, alebo k Le Penovej. Práve tu musí Macron zabrániť tomu, aby sa objavil nový líder s potenciálom zjednotiť frakcie a dostať voličov späť. Najďalej sa v tejto misii dostal Xavier Bertrand, bývalý minister za Sarkozyho a momentálne predseda kraja Hauts de France (sever Francúzska), ktorý má v prieskumoch okolo 16 %.

Inzercia

Nadchádzajúce krajské voľby v júni sú pre Macrona jedinečnou príležitosťou na vyšachovanie Bertranda, keďže v rovnakom kraji kandiduje aj hovorca Marine Le Penovej. Postavením mediálne známeho ministra spravodlivosti proti týmto dvom kandidátom chce odčerpať hlasy Bertrandovi a pomôcť k výhre Národného zjednotenia. Ak sa to podarí, Bertrandova pozícia sa u Republikánov výrazne oslabí a výhra Le Penovej strany v kraji pomôže prezidentovi o rok neskôr nafúknuť hrozbu, že Národné zjednotenie má moc na dosah.

V prípade, že Bertrand vyhrá vo svojom kraji, alebo ak by sa objavil iný republikánsky kandidát ohrozujúci scenár Macron – Le Penová, bude musieť prezident vytiahnuť „žolíka“. Ide o Edouarda Philippa, Macronovho bývalého premiéra, ktorý si po odstúpení v roku 2020 udržuje solídnu popularitu u pravicových voličov, pričom nestratil nič zo svojej lojality k Macronovi. Nasadenie Philippa do prezidentskej kampane v akejkoľvek forme povzbudí niektorých republikánskych straníckych kádrov na odchod k Macronovi a definitívne pochová šance strany na postup do druhého kola.

Ako poraziť Le Penovú v druhom kole

Moment prekvapenia a aureola mladosti, novosti či progresivizmu súčasného prezidenta sú preč. Bilancia 110-tisíc obetí covidu, chaotické „stop & go“ krízové opatrenia a nárast kriminality patria k negatívam, ktoré sú na očiach v denných správach. Voliči tiež vedia, že v šuplíku Macrona čaká dôchodková reforma, na ktorú tlačia súkromné fondy, a iné nepopulárne zmeny, na ktoré teraz neostal čas. Okrem rečníckeho talentu bude musieť Macron nájsť niečo viac na prekonanie hlavnej prekážky svojho znovuzvolenia, ktorou je neúčasť voličov v druhom kole volieb.

V roku 2017 dosiahla neúčasť v druhom kole 25 %. Sklamanie až znechutenie zo štyroch rokov Macrona môže toto číslo výrazne navýšiť. Takzvané „protestné hlasy“, ktoré zablokujú Le Penovú, sa nemusia dostaviť v potrebnom množstve.

Strana Národného zjednotenia navyše disponuje „súhlasnými hlasmi“, ktoré sa disciplinovane dostavia k urnám v oboch kolách. Nedávny článok v ľavicovom denníku Liberation sondoval silu protestných hlasov a výsledok najlepšie vyjadril titulok: „Dvakrát som hlasoval za zablokovanie, tretíkrát sa to už nestane.“

Sú dve témy, na ktorých si súčasný prezident bude budovať voličskú podporu v druhom kole: rozbeh ekonomiky po covide a vnútorná bezpečnosť. Čo najrýchlejší reštart hospodárstva má spomaliť lavínu krachujúcich firiem, a tak brzdiť rast nezamestnanosti. Na toto majú slúžiť zdroje z európskeho plánu na obnovenie ekonomiky, ktorého iniciátorom mal byť práve Emmanuel Macron.

Tridsaťosem miliárd eur postačí na udržanie francúzskej ekonomiky v stave minimálneho režimu do volieb 2022. Za predpokladu, že nebude nutné znova všetko zatvárať pre covid. Navyše, spoločný postup Únie pri podpore ekonomiky slúži Macronovým federalizačným ambíciám v Európe a zároveň ako protiliek na suverenistické tézy Marine Le Penovej.

Ďaleko náročnejšie bude pre Macrona presvedčiť voličov, že dokáže efektívne riešiť aj aktuálnu kritickú bezpečnostnú situáciu. Tu nejde len o hrozbu islamského terorizmu, ktorý udiera síce pravidelne, ale relatívne zriedkavo. Ide o celé štvrte, kontrolované kriminálnymi štruktúrami, kde štát nedokáže presadiť svoju autoritu, kde platia iné zákony ako zákony republiky, kde polícia si už nevie rady a životy jej členov sú v ohrození. Bezmocnosť polície je znásobená pomalosťou a laxnosťou justície, ktorá v prípade problémových skupín budí dojem beztrestnosti.

Vážnosť situácie dosvedčuje nedávna petícia vojakov vo výslužbe a jej replika u bývalých policajtov, čo je zjav mimoriadne ojedinelý, ak nie vôbec prvý v novodobých dejinách. Obe petície konštatujú zlyhanie štátu pri udržiavaní poriadku, postupujúci rozpad krajiny a volajú po opatreniach na jej „znovudobytie“. Problém je dlhodobý, má hlboké príčiny a časom sa zhoršuje. Ak prezident nepreukáže schopnosť reagovať na situáciu inak ako disciplinárnym stíhaním signatárov na dôchodku, šance, že mu voliči zveria úrad na ďalších päť rokov, budú vážne ohrozené.

Podľa súčasných prieskumov si dve tretiny voličov myslia, že duel Macron – Le Penová sa v roku 2022 zopakuje. A približne rovnaké množstvo voličov si ho nepraje. Preto rok pred voľbami stále žije nádej na iného kandidáta, ktorý ponúkne lepšiu alternatívu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.