Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
04. marec 2020

Dlhší prvý stupeň, menej známkovania či viac praxe pre vysokoškolákov

Čo odporúča iniciatíva To dá rozum pre skvalitnenie školstva na Slovensku.
Dlhší prvý stupeň, menej známkovania či viac praxe pre vysokoškolákov

Ilustračné foto – TASR/Marko Erd

Rezort školstva patril medzi tie, o ktorom sa pred voľbami spolu so spravodlivosťou a zdravotníctvom hovorilo ako o hlavnej priorite budúcej vlády. Tímy odborníkov z viacerých strán sa stretávali a rozprávali o tom, že ktokoľvek z nich sa stane po voľbách ministrom, ostatní mu budú ochotní pomáhať.

Prinášali širokú paletu návrhov, čo a ako by sa malo v systéme vzdelávania na Slovensku zlepšiť. Viackrát potvrdili, že vo väčšine zámerov sa zhodujú, líšia sa len v spôsoboch, akými sa chcú k jednotlivým cieľom dostať.

Hoci meno nového ministra školstva zatiaľ nepoznáme, už dávno je jasné, že s nástupom na tento post zároveň vkročí do priestoru, v ktorom je možností na upratovanie, opravy a zmeny viac ako dosť.

Iniciatíva To dá rozum dva dni pred voľbami predstavila stovky odporúčaní, ktoré by mohli byť pre nové vedenie rezortu (ale nielen preň) v tejto snahe pomocou a inšpiráciou. Autori návrhov vychádzali pri ich tvorbe z minuloročnej analýzy, v ktorej zisťovali hlavné problémy nášho školstva.

I keď nejedno odporúčanie znie ambiciózne a nie so všetkým sa dá súhlasiť, ľudia z iniciatívy ich prezentujú ako príspevok do celospoločenskej diskusie o zlepšení školstva, nie ako zaručený recept na jeho absolútne ozdravenie. Sú pripravení o jednotlivých bodoch debatovať a vychytať nedostatky.

„Vychádzali sme z toho, že všetkým aktérom v školstve je v prvom rade potrebné poskytovať dostatočnú podporu. Až potom môžeme očakávať, že bude možné zavádzať zmeny do praxe,“ tvrdia autori. „Po príprave a zavedení akejkoľvek zmeny je vždy potrebné vyhodnotiť jej dosahy a na základe toho navrhovať úpravy a zavádzať ďalšie zlepšenia.“

Tím odborníkov ponúka odporúčania naprieč celým systémom vzdelávania, od predškolského obdobia až po vysokoškolské štúdium.

Pozrime sa na niektoré z nich.

5-ročný prvý stupeň

Jedným z návrhov týkajúci sa žiakov prvého stupňa základnej školy je predĺženie jeho trvania o jeden rok. Príklady zo zahraničia podľa odborníkov z iniciatívy ukazujú, že dlhší čas na prvom stupni má pozitívny vplyv na neskoršie učenie sa. Zároveň navrhujú rozdeliť tento čas, ktorý deti strávia na prvom stupni, na tzv. dva moduly.

V tom prvom, ktorý by mal zahŕňať prvé tri roky, sa kladie dôraz na schopnosť učiť sa, rozvoj čitateľskej gramotnosti či motivácie k učeniu a práci. Druhý modul, ktorý by trval dva roky, by mal žiakov pripraviť na plynulý prechod na druhý stupeň, a teda zmeny v spôsobe učenia a hodnotenia.

„Zároveň navrhujeme v prvom stupni nahradiť známkovanie opisnými formami hodnotenia. Tým sa podporí nielen rozvoj vedomostí, ale najmä motivácia žiakov k štúdiu a osvojenie si efektívnych stratégií učenia sa,“ píšu autori odporúčaní.

Viac slovného a formatívneho hodnotenia

Hodnoteniu sa špeciálne venujú aj v ďalšej časti. Kritici známkového hodnotenia často hovoria, že čísla sú málo výpovedné a nedostatočne vyjadrujú vedomostný rozvoj detí. Aj preto odporúča To dá rozum posilniť využívanie formatívneho hodnotenia, ktoré lepšie pomenuje chyby žiakov v učení a zároveň pomôže nájsť cestu, ako ich odstrániť. Na prvom stupni navrhujú odborníci úplné nahradenie klasifikácie týmto typom hodnotenia. Na konci každého ročníka by žiaci dostali záverečné slovné hodnotenie.  

Zvýšiť jeho využívanie odporúčajú aj na druhom stupni. „Formatívne hodnotenie má tiež potenciál posilňovať oblasť hodnotovej orientácie žiakov. Na to, aby učitelia dokázali poskytovať žiakom formatívne hodnotenie, je potrebné tiež zmeniť spôsoby overovania vedomostí, zručností a kompetencií žiakov.“

Inzercia

Dobrovoľný 10. ročník základnej školy

Ak by žiak nezvládal naplniť potrebné požiadavky alebo sa necítil byť pripravený na strednú školu, mohol by zostať na základnej škole o jeden rok dlhšie. 10. ročník by mu mal „pomôcť v ďalšom štúdiu na strednej škole a naplniť si svoje ambície, avšak nezarátava sa do povinnej školskej dochádzky“.

V rámci tohto ročníka by mohol absolvovať stáže na strednej škole alebo u zamestnávateľa a týmto spôsobom zisťovať, čo by bolo preňho v budúcnosti vhodné. „Obsah vzdelávania v tomto ročníku má zodpovedať potrebám žiaka a učenie by teda malo byť zamerané na nezvládnuté cieľové požiadavky alebo oblasti, ktoré chce žiak cielene rozvíjať. Vzdelávanie by malo mať charakter individuálneho vzdelávania (teda podľa individuálnych vzdelávacích programov), v ktorom je učiteľ sprievodcom žiaka pri jeho rozvoji.“

Zlepšenie starostlivosti v ranom detstve a včasné intervencie pre znevýhodnených

Kvalitná starostlivosť o deti v prvých rokoch života a ich vzdelávanie je predpokladom pre úspešné zvládnutie študijnej dráhy aj v budúcnosti. Programy pre starostlivosť a vzdelávanie detí v ranom detstve sú však dnes podľa odborníkov príliš fragmentované, čo spôsobuje nesystematickosť a neefektívnosť v ich fungovaní.

„Dostupnosť programov pre deti do troch rokov je obmedzená a pre najviac zraniteľné skupiny detí takmer nedostupná,“ tvrdia autori odporúčaní. „Mnohým deťom so zdravotným znevýhodnením či deťom a rodinám žijúcim v podmienkach chudoby sa nedostáva komplexnej podpory, dôsledkom čoho sú už na vstupe do predškolského vzdelávania v nevýhode.“

Navrhujú preto vytvoriť spojený systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre všetky deti. Ten by bol prevenciou najmä pre znevýhodnené skupiny detí, keďže by dokázal znížiť riziká ich neskoršieho školského zlyhávania.

S tým súvisí aj zlepšenie včasnej intervencie pre znevýhodnené deti, o ktorej ďalej píšu autori. Včasná podpora pre deti zo zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením by mala byť podľa odborníkov založená na práci s celou rodinou v prostredí domova. Navrhujú vytvoriť sieť poskytovateľov včasnej podpory, ktorá by nadviazala na činnosť existujúcich centier včasnej intervencie. Tie v súčasnosti pokrývajú potreby časti detí a rodín so zdravotným znevýhodnením. Po novom by sa k týmto službám mohli dostať aj rodiny ohrozené chudobou. Odborníci si uvedomujú, že si to zároveň bude vyžadovať navýšenie financií a v analýze bližšie definujú, ako by to mohlo fungovať.

Viac praxe na vysokých školách

Podľa prieskumu iniciatívy To dá rozum sa iba tretina vysokoškolákov stretáva vo výučbe často s aplikáciou teoretických poznatkov na príkladoch z praxe. Okrem toho, že si musia hľadať prax často sami, po jej absolvovaní nie je adekvátne vyhodnotená.

„Posilnená praktická zložka vzdelávania na vysokej škole, ako aj u poskytovateľa praxe pomáha v študentoch rozvíjať okrem odborných vedomostí aj iné dôležité zručnosti. Práve schopnosť riešiť problémy, schopnosť tímovej práce, iniciatívnosť, podnikavosť, samostatnosť a zodpovednosť patria medzi kompetencie, ktorých dôležitosť bude v nasledujúcich rokoch na trhu práce narastať,“ uvádzajú autori.

Podporujú preto okrem iného vznik prakticky orientovaných študijných programov vo forme profesijných bakalárskych programov. Trvali by štyri roky a ich súčasťou by boli dlhšie obdobia, ktoré študent strávi v praxi, napríklad formou stáže. Po ich skončení by bakalársku prácu nahradil záverečný projekt.

 

Vyššie opísané návrhy sú len malou časťou z odporúčaní, ktoré minulý týždeň predstavila iniciatíva To dá rozum. Ich kompletné znenie si môžete prečítať tu.

Odporúčame