Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
04. marec 2020

Keď v manželstve platí – kto financuje, ten rozhoduje

Keď manželka zostane bez príjmu, vstúpi do manželstva otázka rozdelenia financií, ktorá občas pripomína viac mocenský boj než otvorený dialóg.
Keď v manželstve platí – kto financuje, ten rozhoduje

spoilt.exile/flickr.com

Na sociálnych sieťach sa pred časom šíril príbeh jednej ženy. Volajme ju Linda. Linda bola typickou mamičkou na materskej, ktorá svoje dni trávila vymieňaním plienok, upratovaním a varením. Jedného dňa sa s kočíkom vybrala na prechádzku a stretla človeka bez domova, ktorý pýtal od okoloidúcich drobné. Linde ho bolo ľúto, a tak začala prehľadávať obsah svojej peňaženky. Žiadnu hotovosť pri sebe nemala.

Keďže však naozaj chcela byť nápomocná, napadlo jej ísť si vybrať peniaze z bankomatu. Vtom ju ale oblial studený pot. Uvedomila si, že ak by vybrala peniaze zo spoločného účtu, manželovi by o tom na mobil prišla správa. Večer by tak musela opäť zdĺhavo vysvetľovať, z akého dôvodu na spoločné úspory siahala.

Alebo iný príbeh. Žena, nazvime ju Eva, v ňom hovorí o svojom bývalom manželovi, ktorý ju podľa jej slov psychicky manipuloval a ekonomicky týral. Spomína si na to takto: „Muža som o peniaze musela vždy poprosiť a on zvážil, či mi nejaké pošle alebo nie. Keďže som bola na materskej dovolenke a on chodieval domov neskôr, prirodzene bol chod domácnosti v mojej réžii vrátane varenia. Boli sme veľká rodina, mali sme tri deti.“

Ďalej opisuje konkrétnu situáciu, ktorá bola pre ňu veľmi ponižujúca. „Raz som mala namierené do potravín, kde som s košíkom plným nákupu zostala stáť obďaleč pokladne a musela telefonovať mužovi a prosiť ho, aby mi niečo obratom poslal na účet, aby som mohla nákup zaplatiť. Tento scenár sa pravidelne opakoval.“  

Eva sa manželovi snažila vysvetliť, ako sa v takej situácii cíti a že iné ženy takýmto problémom nemusia čeliť. Či už preto, že majú spoločný účet, alebo preto, že im manžel pošle väčší obnos peňazí, aby mohli pokojne hospodáriť. Na tieto argumenty jej exmanžel zvyčajne reagoval výčitkami, že by peniaze určite minula na kabelky a topánky a že by rodinu dostala do mínusu. Podľa Evy na také tvrdenie nemal reálne podklady. „Mimochodom, financií mal dosť, bol to IT programátor v Bratislave,“ dopĺňa na záver svoje rozprávanie.

Takéto alebo podobné pocity môže prežívať viacero žien. Kde nastala chyba, ak sa vo vzťahu tieto problémy objavia?

Ako sú na tom Slovenky s financiami

Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo poberateľov rodičovského príspevku v januári tohto roku okolo 140-tisíc. Väčšinu z nich tvoria ženy, aj keď v poslednom období počet mužov odchádzajúcich na materskú medziročne stúpa.

Výška mesačného rodičovského príspevku je 270 alebo 370 eur, teda asi tretina priemernej mzdy. Suma sa odvíja od toho, či žena predtým pracovala. Ženy, ktoré kvôli tehotenstvu opustili zamestnanie, tak čelia nielen prudkému poklesu svojho finančného štandardu, ale sú aj odkázané na finančnú pomoc manžela alebo ďalšie dávky od štátu.

To, čo ženy na trhu práce diskriminuje, je práve čas, ktorý venovali deťom a rodine. Zdieľať

Špecifická situácia nastáva pre matky študentky, doktorandky či ženy, ktoré neboli dostatočne dlho pred otehotnením zamestnané alebo nemali uzavretý trvalý pracovný pomer. Situácia nie je ružová ani pre viacnásobné mamičky, ktoré v období medzi tehotenstvami nepracovali.

Pracujúce ženy však tiež nemajú veľa dôvodov na úsmev. Zvlášť ak si v budúcnosti plánujú založiť rodinu či nezostať len pri jednom dieťati. Podľa údajov eurokomisie ženy v Európskej únii zarábajú o 16 percent menej ako muži. Na Slovensku je to 18-percentný rozdiel.

Životopis matky, ktorá bola dlhodobo na materskej dovolenke, často nie je pre potenciálneho zamestnávateľa taký zaujímavý ako životopis jej kolegu či kolegyne, ktorí takéto prestávky v kariére nemali, alebo počas tej doby absolvovali rôzne školenia či kurzy. 

Anonymný dotazník priniesol zaujímavé výsledky

Otázka financií v rodine je však často len zásterkou iného problému, ktorý manželia dlhodobo prežívajú. Vzťah sa v takom prípade mení na mocenský boj o to, kto má väčšie právo rozhodovať, ako bude rodina fungovať. Ten, kto ju financuje, či ten, kto sa o ňu v praxi stará a vie, čo domácnosť potrebuje?

Keďže ma zaujímalo, či existuje viacero žien, ktoré pri míňaní spoločných financií prežívajú rovnaké pocity ako Linda či Eva, oslovila som niekoľko z nich, ktoré sú v manželstve či na materskej dovolenke. Do ankety sa v priebehu niekoľkých dní zapojilo viac ako tristo žien z prevažne konzervatívnych kruhov.

Pýtala som sa ich na to, či majú s manželom spoločný účet, či prežívajú pocity strachu a viny pri míňaní financií, ale aj na to, či by radšej ostali doma s deťmi aj za cenu finančnej závislosti od manžela. Ukazuje sa, že ženy nemajú problém, dokonca, naopak, túžia zostať čo najdlhšie doma a starať sa naplno o domácnosť a deti.

51 percent opýtaných tvorili ženy na materskej dovolenke či bez trvalého pracovného úväzku. Z celkového množstva opýtaných 60 percent žien uviedlo, že s manželom nemajú spoločný účet v banke. Ďalších 56 percent si myslí, že napriek tomu, že obaja pracujú, ich finančné ohodnotenie nie je rovnaké či aspoň porovnateľné. 5 percent žien si v otázke, či zažívajú pocity manipulácie, vydierania či ponižovania vo vzťahu, pokiaľ ide o financie, zvolilo možnosť, že pravidelne. 

Hoci veľká väčšina žien v ankete povedala, že otázka financií v ich manželstve nespôsobuje žiadne hádky či výrazné problémy, niekoľko odpovedí zaznelo aj z opačnej strany. Tu sú niektoré z nich:

Inzercia

„Bolo to vtedy, keď som sa mala na niečom podieľať rovnakým dielom, hoci mám oveľa menší príjem.“

„Keď sme si nevedeli vytvoriť rodinný rozpočet na mesiac tak, aby sme bez problémov vyžili a nemuseli siahnuť na úspory.“

„Zo začiatku manželstva držal môj manžel veľmi pevnú kontrolu nad našimi financiami a veľmi často kontroloval, koľko som minula a na čo. Nie ani tak kvôli nedôvere, ako skôr zo strachu, že prestrelíme rozpočet. Často som sa kvôli tomu cítila neslobodne a prinášalo to neraz konflikty. Situácia sa však uvoľnila, keď sme sa lepšie spoznali aj v oblasti spravovania financií.“

„Problém bol pri šetrení. Keď manžel nevedel ušetriť z raz tak vysokého platu, ako mám ja. Výdavky sme si delili na polovicu.“

 „Keď sa manžel nepriznával, kedy mu chodieva výplata a koľko, lebo mal na začiatku manželstva pocit, že o tom nemusí nikoho informovať.“

„Po dohode, že si budeme hovoriť, na čo chceme minúť peniaze, som to ja robila, ale manžel nemal potrebu a kúpil si čokoľvek bez toho, aby mi to oznamoval.“

„Nepáči sa mi, že manžel dotuje rodičov za mojím chrbtom. Teda to neviem od neho.“

Psychológ: všetko je vecou vzájomnej dohody

S týmto problémom a otázkou, ako ho riešiť, som sa obrátila na psychológa a odborného asistenta na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Mária Schwarza.  

Hovorí, že aj pri otázke financií ide o to, do akej miery je celý vzťah bezkonfliktný a ako veľmi sú partneri naučení hľadať spoločné riešenia vyhovujúce obom. Dodáva, že každá prehnaná reakcia je väčšinou len protireakciou na iné prehnané správanie. Nie je možné hľadať vinníka len v tom druhom, ale je potrebné pozrieť sa aj na seba. Či som náhodou sám nedal príčinu tomu, aby som u svojho partnera takéto správanie vyvolal.

Problémy vo vzťahu vznikajú vtedy, ak dvaja ľudia majú na jednu vec rôzne pohľady. To sa môže týkať tak financií, ako akejkoľvek inej oblasti. Samozrejme, existujú aj patologické prípady prehnanej šetrnosti, ale tie nie sú až také bežné. „Tá hranica toho, čo je už patologické, nie je čiernobiela. Pohybuje sa na škále od prílišnej šetrnosti cez zdravú miernosť až po prehnanú márnotratnosť a plytvanie.“ Treba si vybrať strednú cestu a vyhýbať sa extrémom na oboch stranách, odporúča Mário Schwarz.

Cieľom by malo byť vzájomné porozumenie a pochopenie, že ten druhý mi nechce zle. Nejde o to, aby sme bojovali navzájom, ale aby sme premýšľali, ako veci čo najlepšie urobiť spoločne. „Muž síce prinesie domov peniaze, ale aj žena prinesie peniaze tým, že povedzme ušetrí na spotrebe. To je jej vklad do spoločného rozpočtu. Tým sa vlastne stávajú rovnocenní. Pretože často muž môže mať pocit, že on peniaze len dáva a žena ich len berie.“

Ženy, ktoré nie sú zárobkovo činné, potrebujú mať tiež pocit, že sú pre rodinu užitočné. Že ich práca a starostlivosť sú ocenené a že do rodiny prinášajú zisk v nejakej podobe. Aj udržiavanie istého stavu si totiž vyžaduje prácu. Nie je to samozrejmosť. „Robiť znamená niečo vytvárať, ale robiť znamená aj niečo udržiavať,“ vysvetľuje Mário Schwarz.

Pri otázke financií ide o to, ako veľmi sú partneri naučení hľadať spoločné riešenia vyhovujúce obom. Zdieľať

Na otázku, aký je pre manželov ideálny spôsob spravovania financií, odpovedal, že taký, na akom sa dohodnú. Ak im viac vyhovuje mať oddelené účty, je to v poriadku. Otázkou však je, čo potom majú spoločné a ako sa ich spolužitie odlišuje od bežného spolubývania. Tieto otázky týkajúce sa spravovania financií by podľa jeho názoru mali mať páry odkomunikované už pred svadbou.

To, že muž v úlohe živiteľa rodiny má väčšiu tendenciu k šetreniu, pripodobňuje Mário Schwarz k príkladu adolescenta, ktorý si na brigáde zarobí svoje prvé peniaze. Keďže vie, koľko námahy ho to stálo, váži si ich viac. Táto dynamika sa môže premietnuť aj do manželstva, keď sa žena ocitá v pozícii toho, kto peniaze prijíma, a preto má k nim iný vzťah ako muž, ktorý ich zarába.

V tomto bode sa Mário Schwarz zmieňuje o mocenskom boji, ktorý môže vo vzťahu prebiehať. „Nespravodlivosť zo strany muža môže byť vnímaná v tom, že on nosí peniaze a nemá potom možnosť o nich rozhodnúť. Žena zas argumentuje tým, že ona sa stará o domácnosť a deti, a tak najlepšie vie, čo má kúpiť. Nie je to o tom, kto z nich má mať väčšie právo rozhodovať, ale o hľadaní toho, čo je dobré pre oboch.“

S príchodom dieťaťa a poklesom príjmu u ženy sa tieto neriešené problémy v manželstve len prehĺbia a zvýraznia. Stále však platí, že základom je dobrá komunikácia, ochota spolupracovať a dohodnúť sa.

Odchod na materskú dovolenku tak nemusí v rodine nutne spôsobiť finančnú katastrofu. Tie ženy, ktoré sa vo vzťahu cítia nedocenené, ponižované či manipulované, by sa o týchto svojich pocitoch mali otvorene pozhovárať s manželom či partnerom. A môžu pritom pokojne využiť aj služby psychológa.

Odporúčame