Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
01. 03. 2020, 20:11

Premiér s naslineným prstom

Hnutie Za slušné Slovensko prehralo voľby.
Premiér s naslineným prstom

Foto: Pavel Neubauer/TASR

Prvý odsek musí patriť víťazovi. Igor Matovič vyhral neuveriteľným spôsobom, po HZDS a Smere je len treťou „stranou“, ktorá dokázala po roku 1993 vyhrať v našich dolinách voľby. K jeho zásluhám patrí, že dokázal uzemniť Kotlebu a niekoľko ďalších projektov. Nepatril do party, ktorá mala pakt, nehrozil Weimarom, stačil mu marketing, čo svedčí nielen o ňom, ale ešte viac o ostatných politikoch včerajšej opozície.

Keďže jeho politika je od momentu, ako do nej vstúpil, obrátená hore nohami, čakajú nás turbulentné a nepokojné časy.

Matovičovo víťazstvo zapadá do základného vzorca slovenskej politickej tradície uplynulých 30 rokov: Keď voliči odmietnu jeden politický problém, víťazom sa stáva niekto, kto predstavuje od prvého momentu problém nový. Tak to bolo s porážkou Mečiara a nástupom Dzurindu, neskôr s Ficom, teraz s Matovičom.

Igor Matovič bude premiérom s naslineným prstom, nikto – ani on sám, ani jeho voliči – netuší, ako sa bude správať. Nevieme totiž, odkiaľ bude fúkať, isté je len to, že pán Matovič to bude cítiť ako jeden z prvých a ako milovník dobrodružstva sa vetru vždy prispôsobí.

Ak chcete pocítiť, že problém je rozľahlý ako otvorené more, položte si niektorú z týchto otázok: Kto je vlastne Igor Matovič – je to pravičiar? Konzervatívec či liberál? Tie otázky sú nezmyselné, nedá sa totiž na ne odpovedať, čo svedčí nielen o dobe, v ktorej žijeme, ale aj o politickom charaktere Igora Matoviča.

Význam Sulíka

Po druhé, nie je bez významu, že základom ďalšej vlády bude trojka Matovič-Kollár-Sulík, čo sú traja politici, ktorí v rozhádanej opozícii nemali vzájomné konflikty. Povedzme, že je to v tom mori neistoty isté plus.

Lenže túto trojku spája ešte niečo, čo platí aj pre Kisku a vlastne celý parlament: žiadna z týchto strán nefunguje ako strana, nerozhoduje tam predsedníctvo, diskusia, kde existuje nejaká polemika, vyvažovanie záujmov. Všetky slovenské parlamentné strany fungujú inak, niektoré sú čistými fanklubmi, iné politickými firmami, prípadne akciovými spoločnosťami. Smutný obraz politiky po 30 rokoch, ktorý nesvedčí o dobrom stave našej demokracie.

Po tretie, základom budúcej koalície v užšom zmysle slova bude dvojica Matovič-Sulík. Dôvodov je niekoľko, Matovič sa kedysi na začiatku dostal do politiky na Sulíkovej kandidátke, Sulík vie, ako ho kritizovať (korigovať) bez toho, aby si ho pohneval, Sulík sa navyše vyprofiloval ako najracionálnejší politik budúcej vlády. Bolo to vidieť v kampani, v debatách, v straníckych programoch.

Čo bude so Smerom

Po štvrté, Smer dopadol relatívne solídne. Prehral, ale nedostal výprask, bude konsolidovanou opozíciou bez súperov ako Harabin, bez odkázanosti na Kotlebove hlasy pri zvolávaní schôdze a podobne.

Zároveň sa ale potvrdil Ficov zákon: Každý, kto vládol s Robertom Ficom, skončil. V minulosti to bolo HZDS a SNS, teraz najprv Sieť, potom Most a tiež SNS. Vládu s Ficom nikto neprežije. Nemilé zistenie.

Po piate, kampaň ukázala, že Peter Pellegrini má v strane konkurenciu - volá sa Erik Tomáš. Pellegrini ťažil z funkcie, je populárny, mal výrazný počet krúžkov. Ale všetko z toho získal takpovediac ex offo, nie kvôli prenikavému talentu či iným prednostiam. Lepšie výkony predviedol v kampani Tomáš, navyše v krúžkoch predbehol aj straníckeho exota Ľuboša Blahu, ktorého videá majú síce polmiliónové publikum, ale nemá vážnosť a rešpekt. Blaha je po tejto kampani silnejší, ale Tomáš dosiahol viac. Tomáš nemá najlepšiu minulosť, bol to novinár Pavla Ruska, komunikačný poradca Kaliňáka a Fica. Nemá Ficovu presvedčivosť, ale to, že sa niekto ako on objavil... povedzme, že pre budúcnosť Smeru nie najhoršia správa.

Slušné Slovensko prehralo

Po šieste, ak čakáte vetu o KDH, tu je. Nebudem písať za touto stranou rekviem, pretože som ho napísal pred štyrmi rokmi.

Hlinovo KDH už nebolo tou stranou, ktorá reprezentovala politický konzervativizmus. Napokon, na prežití KDH v týchto voľbách viac záležalo liberálom ako mnohým konzervatívcom. Malo to svoje opodstatnenie. Stačilo sa pozrieť, ako pristupovala ku kmeňovým témam svojho tábora – ako Istanbulský dohovor, ako sa sama vymanévrovala z tém definície rodiny a ochrany života, ako prebrala zahraničnú politiku liberálneho mainstreamu k Berlínu, Bruselu, Washingtonu, Budapešti, Varšave či Moskve. Richard Sulík bol v zahraničnej politike zaujímavejší ako Hlinova strana. Proti Istanbulu mali iniciatívu strany ako SNS či Smer, ktorým to pritom vôbec nepomohlo, v téme ochrany života boli aktívnejší Kotleba, Vašečka či Krajniak. KDH stratilo záujem, stalo sa tým, čo kedysi Vladimír Palko nazval Coca-cola light.

Nemienim ale za toto vyprázdnenie poľa kritizovať Alojza Hlinu, jednak preto, že sa to stalo už počas predsedu Jána Figeľa a jednak preto, že Hlina ani nemohol mať ambíciu niečo na tom zmeniť, o kresťanskej strane myslel po nemecky, čo je oxymoron, jednoducho na to nemal.

Po siedme, neúspech progresívnej koalície a de facto aj neúspech Kiskovej strany je faktickou prehrou hnutia Za slušné Slovensko. Pre liberálov boli témy vraždy a spravodlivosti zdrojom mobilizácie a úspechu, vďaka nim vyhrala voľby Zuzana Čaputová.

Progresívci, ale aj bývalý prezident Kiska sa však rozhodli strašiť Weimarom (Kotlebom) a tieto témy de facto opustili, výsledkom je ťažká porážka Michala Trubana a Miroslava Beblavého a prehra Andreja Kisku. Tri strany, ktoré najviac reprezentovali étos Slušného Slovenska, drvivo prehrali.

To je sedem základných čŕt volieb v roku 2020. Poslednou je porážka Maďarov, o ktorej som však písal v samostatnom texte.

Na záver ešte jedna pozitívna poznámka

Ťažko predpovedať budúce problémy, ale zloženie vlády ich nevyhnutne prinesie. Zrejme každému musí byť zrejmé, že najväčším rizikom budúcej vlády bude osobnosť Igora Matoviča.

Na stole však leží aj jedna téma, o ktorej zatiaľ vôbec nebola reč, a pritom ide možno o najväčšiu príležitosť pred Matovičovou vládou – je to ústavná zmena na prokuratúre.

Prokuratúra páchne ako stojaci rybník, dlho s ňou nikto nedokázal pohnúť. Už aj menovanie šéfa prokuratúry sa ukázalo byť achillovou pätou pre Radičovej vládu. Dzurindova vláda tam poslala Dobroslava Trnku. Prokuratúra ale potrebuje podstatne hlbšie zmeny, ako len nového generálneho prokurátora, stojacu vodu treba vypustiť. A na to je nevyhnutná ústavná väčšina.

Až doteraz takú väčšinu nikto nemal (resp. sa nedokázala dohodnúť). Poviem to takto: Matovičovu vládu budú mnohí hodnotiť podľa exaltovaných výkrikov, koho všetkého sľúbil poslať do basy. Bude to jeho problém. Pre krajinu však bude dôležitejšie, či a ako zmení fungovanie prokuratúry.

Odporúčame