Austráliu pustošia požiare. Naozaj ich zapríčinili klimatické zmeny?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Austráliu pustošia požiare. Naozaj ich zapríčinili klimatické zmeny?

Letecký pohľad na požiar v austrálskom East Grippslande 30. decembra 2019. Foto: TASR/AP

Klimatické zmeny katastrofu urýchlili, ale pri hľadaní jej príčin a riešení sa netreba unáhliť.

Nie je nič desivejšie než oheň. A Austrália líha popolom. Scény z celého kontinentu, hlavne na východnom pobreží medzi Sydney a Melbourne, nadobúdajú podobu apokalypsy.

Gigantické oblaky dymu unáša vietor tisícky kilometrov ponad Tasmánske more a ľadovce na Novom Zélande pokrýva vrstvami sadzí. Stromy, domy a celé mestá pohlcuje peklo. Spálené sú milióny hektárov zeme.

Na pláži v Mallacoote, malej rybárskej a dovolenkovej obci, sa zhromaždilo tisíc ľudí a čaká na evakuáciu austrálskymi námornými silami. Zomrelo približne 20 ľudí vrátane troch mladých hasičov. Vyhlásila sa mobilizácia vojenských záloh.

Hollywoodska hviezda Ava Gardnerová v roku 1959 hrala v austrálskom filme o jadrovom holokauste. „Film On The Beach hovorí o konci sveta a najlepším miestom na nakrúcanie je celkom iste Melbourne,“ vyhlásila údajne v médiách. Po 60 rokoch vraj v Austrálii vidíme predobraz prichádzajúceho klimatického holokaustu.

Novinári a politici z celého sveta poukazujú na hrozivé požiare u protinožcov ako na potvrdenie svojich najhorších obáv z klimatických zmien. Problém je ale komplikovanejší. Zdieľať

Novinári a politici z celého sveta poukazujú na hrozivé požiare u protinožcov ako na potvrdenie svojich najhorších obáv z klimatických zmien.

Z dôvodu ľuďmi spôsobených klimatických zmien sa „apokalypsa stane novou zvyklosťou“, tvrdí vo svojom stĺpčekuNew York Times laureát Nobelovej ceny Paul Krugman. Austrálske inferno je podľa neho „len slabým odvarom hrôz, ktoré ležia pred nami“.

Ďalšia odborníčka Greta Thunbergová na Twitteri napísala: „Stále dostatočne nevidíme súvislosť medzi klimatickými zmenami a extrémnymi výkyvmi počasia a prírodnými katastrofami, ako sú austrálske požiare. Musíme to zmeniť. Teraz.“

Sezóna požiarov v austrálskom buši sa stala novým frontom klimatických vojen.

Požiare sú stáročnou súčasťou Austrálie

Komentátori v zámorí aj v Austrálii sa však príliš unáhľujú, keď tieto požiare vkladajú do sporov okolo svetovej klimatickej krízy. Pred zdieľaním tweetov Grety Thurnbergovej by sme si všetci mali uvedomiť tri veci.

Po prvé: K veľkým požiarom dochádza v Austrálii každé leto. Spálený krajinný vzhľad tohto kontinentu vytváral oheň po desiatky tisíc rokov.

Generácie a generácie domorodých Aborigéncov „domestikovali“ svoju zem tak, že ju spálili. Po požiari vyrástla tráva, darilo sa klokanom a Aborigénci oslavovali. „Dym cez deň a požiare v noci,“ napísal vo svojej správe kapitán James Cook, keď sa v roku 1770 vylodil na východnom pobreží.

Thomas Mitchell, jeden z prvých prieskumníkov, v roku 1848 napísal, že „oheň, tráva, klokany a ľudské obyvateľstvo sa v Austrálii zdajú byť jeden od druhého úplne závislé, ak by jedného nebolo, ďalší by neprežili“.

Po druhé: k vražedným požiarom dochádzalo pravidelne a dlho pred klimatickou krízou. Požiare v roku 1851 vo vtedajšej kolónii Viktória zachvátili 5 miliónov hektárov, usmrtili 12 ľudí a milión oviec. Silné teplo bolo cítiť vo vzdialenosti 30 km na mori. V roku 1926 v blízkosti Melbourne zomrelo 31 ľudí. Vo Viktórii v roku 1939 zomrelo 71 ľudí a vyhorelo 650 domov.

V roku 1967 zasiahli požiare v Tasmánii 1300 domov a zabili 62 ľudí. Počas strašných požiarov na Popolcovú stredu roku 1983 zomrelo 75 ľudí, zničených bolo takmer 1900 domov. K najhorším požiarom došlo v Austrálii v roku 2009 v štáte Viktória. Rovnako ako pri tohtoročných požiaroch ich spôsobila smrtonosná kombinácia sucha, vysokých teplôt a silného vetra. Zomrelo 173 ľudí a zničilo sa 2000 domov.

Protipožiarna ochrana je veľmi komplexný problém

Po tretie: hoci sa zdá, že sa klíma mení, protipožiarna ochrana je z mnohých dôvodov veľmi komplexným problémom.

Predpísané vypaľovanie povrchového paliva sa pod tlakom zelenej loby postupne zakázalo vykonávať na územiach, kde zásoby hraničia s výstavbou alebo poľnohospodárskou pôdou. V dôsledku toho povrchové palivo rastie a rastie. Zdieľať

V tejto oblasti je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Vyčerpaní hasiči to zvládajú čoraz menej. Väčšinu z nich tvoria dobrovoľníci – veľmi dobre trénovaní, no dobrovoľníci. Ide o dávno zavedenú austrálsku tradíciu. Títo muži však starnú a do oblastných protipožiarnych jednotiek vstupuje čoraz menej a menej ľudí.

Opätovné preskúmanie si zaslúžia aj zákony o zonácii. Austrálčania bývajú radšej v chatkách v prímestských štvrtiach než v mestských bytoch. Ľudia vyhľadávajú prostredie blízke prírode, rozvoj sa tak tlačí hlbšie a hlbšie do buša. Po väčšinu roka je to idylka, no keď prídu požiare, hrozí strata domov aj ľudských životov.

No najdôležitejším a najkontroverznejším faktorom je „povrchové palivo“. V buši sa hromadia napadané konáre, stelivo, podrast, tráva a stromy uhynuté počas predchádzajúcich požiarov, čo vytvára palivo pre tie nasledujúce. V 50. a 60. rokoch minulého storočia vlády v zimných mesiacoch zvykli zakladať riadené požiare, aby znížili stav povrchového paliva pre budúce leto.

Pre predmestské časti to však vytváralo dym, špinu a nepohodlie. Predpísané vypaľovanie sa pod tlakom zelenej loby postupne zakázalo vykonávať na územiach, kde zásoby hraničia s výstavbou alebo poľnohospodárskou pôdou. V dôsledku toho povrchové palivo v týchto nespálených oblastiach rastie a rastie – až do výbuchu v podobe veľkých letných požiarov, aké teraz zažívame.

Po katastrofálnych požiaroch vo Viktórii v roku 2009 vládne vyšetrovanie zistilo: „Je ironické, že udržiavanie pôvodných lesov nedotknutých znižovaním paliva môže spôsobiť, že tieto lesy budú náchylnejšie na väčšie zničenie v prípade bušových požiarov.“ Odborníci odhadujú, že „zdvojnásobenie dostupného paliva zvyčajne zdvojnásobuje rýchlosť šírenia ohňa a štvornásobne zvyšuje jeho intenzitu“.

Hasiči sa snažia chrániť domy pred požiarom v austrálskom Charmhavene 31. decembra 2019. Foto: TASR/AP

Treba opäť začať vypaľovať „povrchové palivo“

David Bowman z Tasmánskej univerzity o podmienkach pre vznik požiarov: „Všetky tieto problémy existovali vždy. Klimatické zmeny spôsobujú len to, že ich urýchľujú a zosilňujú.“ Zdieľať

Nevypaľovanie je zločin, tvrdí novinárka Miranda Devinová. „Skutočným vinníkom je zelená ideológia, ktorá sa postavila proti nevyhnutnému znižovaniu povrchového paliva v národných parkoch a ktorá vlastníkom pôdy bráni čistiť vegetáciu v okolí ich domov.“

Vic Jurskis, spolupracovník Inštitútu lesníkov Austrálie reprezentujúcom 1200 odborníkov v oblasti lesníctva, minulý rok v otvorenom liste napísal:

„Namiesto míňania miliárd dolárov na neefektívne letecké hasenie lesných požiarov, hlúpe počítačové modely a mimoriadne drahú pohotovostnú byrokraciu odmeňovanú navýšením financovania po každej katastrofe potrebujeme len vynaložiť malú časť prostriedkov na znovuzavedenie často malých požiarov a na bezpečnú a zdravú krajinnú oblasť.“

Dr. Christine Finlayová, odborníčka na históriu bušových požiarov, v parlamente Nového Južného Walesu povedala:

„Nahí domorodí Austrálčania pred rokom 1788 (rok začiatku kolonizácie Austrálie; pozn. prekl.) obhospodarovali buš bez akýchkoľvek topánok či dokonca škatuľky zápaliek. Osadníci si od nich tieto zručnosti rýchlo osvojili a veteráni si stále pamätajú časy bez požiarnych búrok vďaka redukovaniu paliva, ktoré stálo zlomok dnešných výdavkov.“

Odborník na požiare z Tasmánskej univerzity David Bowman uznáva, že klimatické zmeny urýchlili nebezpečenstvo požiarov, no upozorňuje aj na to, že podmienky pre katastrofálne požiare tu boli stále. „Všetky tieto problémy existovali vždy. Klimatické zmeny spôsobujú len to, že ich urýchľujú a zosilňujú.“

Skutočnou otázkou je, či politici nájdu guráž odolať ľúbivým gestám smerom ku klimatickej zmene a konfrontovať zelenú loby vo veci znižovania stavu povrchového paliva. Zdieľať

Západoaustrálska skupina Bushfire Front tvrdí, že je nebezpečné poukazovať na klimatické zmeny ako na hlavnú príčinu katastrofických bušových požiarov. „Ak z bušových požiarov obviňujeme klimatické zmeny, naznačujeme, že ide o beznádejný problém, pretože so zmenami klímy sa v krátkom čase nedá urobiť nič. A najhoršie zo všetkého je, že sa tým ignoruje úloha vysokej miery povrchového paliva ako príčiny nezastaviteľných divokých požiarov, čo je problém, ktorý sa dá vyriešiť ľahko.“

Na konci požiarov dôjde k vyšetrovaniu (pravdepodobne k niekoľkým vyšetrovaniam) a naskytne sa veľká príležitosť na ukázanie prstom a upriamenie pozornosti. Politici budú musieť zaujať stanovisko, či apokalyptické požiare spôsobili klimatické zmeny alebo zlé hospodárenie.

Kontrolovanie požiarnych období v Austrálii sa vyvinulo do stavu, keď je viac politickým než ekologickým problémom. Skutočnou otázkou je, či politici nájdu guráž odolať ľúbivým gestám smerom ku klimatickej zmene a konfrontovať zelenú loby vo veci znižovania stavu povrchového paliva.

Pôvodný text: Australia’s fire apocalypse. Uverejnené v spolupráci s Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo