Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. december 2019

Najväčším sponzorom rómskych detí sú ich nerómski spolužiaci

Ak sú v triede viac ako dve lavice, v ktorých sedia deti z osád, škodí to aj im samotným. Alebo o ďalších príbehoch, ktoré vyplývajú z Testovania 9.
Najväčším sponzorom rómskych detí sú ich nerómski spolužiaci

FOTO TASR – František Iván

Hlavné výsledky Testovania 9 (predtým Monitor 9), ktoré boli zverejnené pred niekoľkými dňami, potvrdili už známe fakty. Že naše školstvo nedokáže dobre učiť deti zo zanedbaného prostredia. Ide o deti, ktoré do škôl prichádzajú už so značným bremenom len vďaka tomu, kde sa narodili. (Viac o tejto téme u nás napríklad tu.)

Keďže v dotazníkoch sa zisťuje socioekonomická situácia domácnosti detí aj znaky, podľa ktorých sa dá určiť blízkosť k etnicite, výsledky testov poskytujú viac zaujímavých dát. Na základe nich vieme presnejšie sledovať, čo sa bude diať, keď začnete miešať deti zo štandardného socioekonomického prostredia (nazvime ich „bežné“ deti) s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré väčšinovo tvoria deti z marginalizovaných rómskych komunít. Resp. tam, kde je detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na jednom mieste viac, ide najmä o rómske deti.

Okrem toho hlavného príbehu o zlom vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia získame aj ďalší pohľad.

Kto je najväčší sponzor rómskych detí

Ďalším dôležitým zistením je, že náš školský systém je veľmi málo odolný voči záťaži, ktorú do tried prinášajú zanedbané deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Náš školský systém nielenže nevie pomôcť týmto deťom s hendikepom zdedeného zanedbania, ale nedokáže pred ním ochrániť ani ich spolužiakov. Ktorých je násobne viac.

Čo presne nám hovoria dáta z testovania?

Napríklad to, že pri vyššom zastúpení detí zo znevýhodneného prostredia, ako je desať percent, sa znižuje schopnosť školy vzdelávať „bežné“ deti.

Toto percento vyrušuje, v praxi totiž znamená, že pri priemernom počte detí v deviatom ročníku, čo je približne dvadsať detí v triede, to znamená, že už pri troch deťoch z marginalizovaného prostredia znášajú ostatné deti náklady z ich prítomnosti v podobe horšieho získaného vzdelania.

Ešte významnejšie je zistenie, že k prudkému prepadu kvality vzdelávania v triede dochádza už pri relatívne malom podiele detí zo sociálne znevýhodneného prostredia: keď počet detí zo sociálne vylúčeného prostredia dosiahne dvadsať až tridsať percent.

To v prepočte na bežnú triedu znamená, že už pri piatich deťoch z takéhoto prostredia je celá trieda ťahaná k výrazne horším výsledkom v Testovaní 9. V porovnaní so spolužiakmi zo škôl, ktoré navštevujú len „bežné“ deti (dve tretiny tried), majú aj „bežné“ deti zo škôl so štvrtinovým podielom týchto zaostalejších detí už viditeľný hendikep.

Už pri relatívne nízkom zastúpení detí zo sociálne vylúčeného prostredia dochádza k efektu, keď tieto deti získavajú vzdelanie na úkor ostatných detí. Zdieľať

Táto situácia má pritom ďalší efekt, ktorý sa nespomína. Keď škola pod ťarchou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia stráca schopnosť dobre vzdelávať „bežné“ deti, stráca aj schopnosť vzdelávať zaostalejšie deti. Povedané polopate, ak sú v triede v priemere viac ako tri lavice (po dvoch žiakoch) s rómskymi žiakmi, budú mať horšie výsledky aj samotní Rómovia.

Čisto technicky vzaté, podľa údajov z Testovania 9 klesá ich výkonnosť v testoch s pribúdajúcim podielom znevýhodnených detí v triede ešte rýchlejšie ako výsledky ostatných detí (hoci tento rozdiel nie je oveľa väčší).

Keď už sme pri paradoxoch vyplývajúcich z dát posledného monitora, tak ešte jeden. Častý argument pri téme segregácia na školách znie, že nech už je to s týmito deťmi akokoľvek zlé, ak sa bude segregovať, budú výsledky v priemere ešte horšie.

Prameň: IFP, NÚCEM

No podľa Testovania 9 to nemusí platiť absolútne. Pri 20- až 30-percentnom zastúpení detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nevidno žiadnu výraznejšiu synergiu v celkovom výkone detí v testoch. Celkový počet bodov získaných týmito deťmi je menší, resp. porovnateľný, ako keby sme ich rozsegregovali podľa socioekonomického statusu do dvoch tried a vzdelávali samostatne.

(Presný údaj za kategóriu 100 percent detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nemáme, toto tvrdenie však platí aj v prípade, ak by boli výsledky ešte horšie, ako je to pri skupine menej ako 50.)

Inzercia

Hoci testovania už dávnejšie obsahujú aj zisťovanie socioekonomického statusu detí, z minulých testovaní neboli zverejnené výsledky v takejto štruktúre. Nevieme teda, do akej miery sú tohtoročné zistenia konzistentné s predchádzajúcimi testovaniami, čo nám sťažuje celkové hodnotenie. Je to výzva pre štátnych analytikov, aby túto medzeru z dát, ktoré majú k dispozícii, zaplnili.

Nebyť pokrytecký

Z dát z tohto testovania vieme urobiť niekoľko záverov, ktoré pôsobia dostatočne robustne.

Prvým je, že už pri relatívne nízkom zastúpení detí zo sociálne vylúčeného prostredia dochádza k efektu, keď tieto deti získavajú vzdelanie na úkor ostatných detí.

Druhý moment je, že taktika mnohých učiteľov či riaditeľov, ktorí už pri relatívne malom podiele detí zo znevýhodnených podmienok odmietajú prijať do svojich škôl ďalšie, je voči vlastným žiakom (bežným aj problémovým, rómskym aj nerómskym) zodpovedná.

Tlačiť na nich, aby akceptovali vyššie „kvóty“, ktoré ohrozujú úroveň ich pedagogicko-vzdelávacieho systému tým, že ak to nespravia, sú rasisti, je pokrytecké.

Potrebujeme kvalitnú a intenzívnu predškolskú výchovu pre deti zo zanedbaného prostredia (inštitucionálnu najneskôr od troch rokov detí, prácu s matkami od narodenia detí). Zdieľať

Koniec koncov, štátni analytici, konfrontovaní s týmito číslami, sami dospeli k záveru, že priveľa marginalizovaných detí pri sebe škodí. Napísali to takýmto spôsobom: „Úprava školských obvodov má potenciál zlepšiť výsledky žiakov. Hranice školských obvodov určujú, ktoré deti spadajú pod jednotlivé školy.“

Štátni analytici pod vplyvom dát týmto zašmodrchaným spôsobom navrhujú akýsi špecifický typ „segregácie“ – ich nedobrovoľné, na administratívnej báze založené prerozdelenie tak, aby deti zo znevýhodneného prostredia boli v triedach v čo najmenšom počte. Aby, analytickým slovníkom vyjadrené, „koncentrácia SZP žiakov“ na školách bola navrhnutá so zreteľom na tieto zistenia.

Čo treba spraviť predovšetkým

Pravda, toto riešenie môže pomôcť v niektorých regiónoch, no dostatok tried, do ktorých by sme mohli prerozdeliť deti z osád či inak znevýhodneného prostredia, sa v tých lokalitách nenachádza.

Aby sme viditeľnejšie pohli celým problémom so zanedbanými deťmi, potrebujeme dve opatrenia.

Kvalitnú a intenzívnu predškolskú výchovu pre deti zo zanedbaného prostredia (inštitucionálnu najneskôr od troch rokov detí, prácu s matkami od narodenia detí).

Pokiaľ ide o školy, potrebujeme intenzívne personálne posilniť triedy, kde sa nachádzajú viac ako dve lavice s takýmito deťmi. Aby v našich školách prestalo platiť, že štyri deti z osady zhoršia životné vyhliadky pre celú triedu. (Viac o týchto dvoch bodoch ste sa na Postoji mohli dočítať aj tu či tu.)

V rovine symbolickej by ešte bolo vhodné prestať považovať učiteľov, riaditeľov a rodičov, ktorým sa nepozdáva, že by do ich triedy malo chodiť viac zanedbaných detí, za rasistov. Pretože aj oni chcú mať čo najlepšie školy a dáta potvrdzujú viac ich obavy ako silné reči tých, ktorí im to pokrytecky vyčítajú.

No pritom sú „bežné“ deti žijúce pri týchto zanedbaných ich najväčšími sponzormi.

Odporúčame

Foglarovi vyzvedači v košických uliciach

Foglarovi vyzvedači v košických uliciach

Tú hru opísal vo svojej knihe asi pred tridsiatimi rokmi Jaroslav Foglar. Je geniálne jednoduchá a netreba k nej ani mobil či počítač. Napriek tomu dokáže nadchnúť chlapcov aj dievčatá. Hra sa volá Vyzvedači. Košickí skauti ju hrávajú každý rok.