Politika 13. december 2019

Briti sa zobudili do prekvapivého rána

Kamil Draganovský
Kamil Draganovský
Boris Johnson porazil labouristov aj v regiónoch, ktoré ľavica ovládala jedno storočie.
Boris Johnson porazil labouristov aj v regiónoch, ktoré ľavica ovládala jedno storočie.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Kamil Draganovský

Briti sa zobudili do prekvapivého rána
Ilustračné foto – TASR/AP

O prekvapenia po britskej volebnej noci nie je núdza, tu sú prvé dojmy. 

Brexit dominoval a pomohol povaliť červený múr na severe Anglicka

Inštinkt Borisa Johnsona a jeho volebného tímu sa nemýlil. Brexit bol určujúcou témou týchto volieb. A nielen to, ukázalo sa, že väčšina Britov si najmä želá, aby bola otázka brexitu vyriešená čo najskôr. Tu sa opäť potvrdila istá výnimočnosť Dominica Cummingsa. Hoci tentoraz volebnú kampaň neviedol, ako hlavný Borisov poradca mal na ňu značný vplyv a opäť prišiel s jednoduchým sloganom, ktorý vystihol ducha hlasovania. Po tom, čo do brexitovej kampane doniesol dnes už slávne „Take Back Control“ (Prevziať späť kontrolu), teraz určil obraz kampane slogan „Get Brexit Done“ (Dokončiť Brexit).

Johnson toto heslo opakoval dookola, no to, čo si o vystúpení z EÚ myslí Corbyn, sa nepodarilo zistiť do posledného dňa kampane. Prísľub strany zorganizovať ďalšie referendum ľudí skôr znechutil, keďže už aj časť voličov, ktorí boli pôvodne proti brexitu, chcela mať túto tému za sebou. A fakt, že len konzervatívci vedeli realisticky zaručiť odchod z EÚ k 31. januáru, rozhodol voľby.

Bola to práve téma brexitu, ktorá povalila červený múr volebných obvodov severu Anglicka. Tie po celé desaťročia patrili labouristom, ide teda o seizmický šok. Viaceré volebné obvody na severe totiž labouristi ovládali už od čias pred druhou svetovou vojnou. Roth Valley mali labouristi od roku 1918, Don Valley od 1922 a tým sa zoznam ešte nekončí. Tieto oblasti spája to, že v roku 2016 hlasovali za brexit, a od tej doby sa čoraz viac vzďaľovali od svojej materskej strany. Pri hlasovaní však nešlo len o brexit.

Radikálne ľavicový program voľby nevyhráva

Jeremy Corbyn a jeho tím sa pokúsil o dosť nezvyčajnú vec, a to vyhrať voľby s programom, ktorý bol akýmsi mixom klasického socializmu 80. rokov, ktorý pomiešal liberálne a progresívne teórie 21. storočia. Ten síce oslovil radikálne jadro strany, na bežných voličov však zjavne nezabral. A nejde iba o zbabranú komunikáciu s brexitom. Potvrdilo sa, že Jeremy Corbyn je veľmi nepopulárny mimo radikálne ľavicového jadra, ktoré ovládlo labouristickú stranu. Mnoho poslancov zo severu Anglicka sa sťažovalo, že najťažšou skúškou ich kampaní bol moment, keď v diskusiách s voličom došlo na meno ich volebného lídra. Corbyn proste nezdieľa rovnaké hodnoty ako stredná či pracujúca trieda severu Anglicka.

Na strane druhej, reči labouristov o znárodňovaní, štátnych podnikoch a verejných službách zdarma vyľakali voličov na juhu Anglicka. Analytici očakávali, že labouristom sa aspoň sčasti podarí vyrovnať straty na severe ziskom poslaneckých kresiel na juhu. To sa však nenaplnilo. Corbynovcom sa síce pomerne slušne darilo v Londýne, ale za jeho hranicami prepadli.

Corbyn už v noci potvrdil, že stranu v ďalších parlamentných voľbách nepovedie. Labouristov čaká obdobie, v ktorom budú hľadať nielen nového lídra, ale aj nové smerovanie. Bude zaujímavé sledovať, či sa podarí moc v strane získať umierneným, resp. pro trhovým labouristom, alebo opäť preváži radikálnejšie krídlo. Po tom, čo radikálna ľavica prehrala labouristom už tretie voľby za sebou, by to bolo prekvapivé.

Liberáli prepadli, taktické volenie nepomohlo

Prehru v týchto voľbách utrpeli aj liberálni demokrati. Boli to práve oni, kto spolu so škótskymi nacionalistami (SNP) umožnili predčasné voľby. Na rozdiel od konzervatívcov a SNP však na tento risk kruto doplatili. Zisk 11 poslaneckých kresiel je pre nich katastrofou. A to ešte na začiatku kampane dúfali, že ich tvrdo protibrexitový postoj prinesie výrazné zisky. Ich predsedníčka Jo Swinssonová si dokonca dovolila snívať o premiérskom kresle. Realita nemohla byť viac odlišná. Liberáli nielen prepadli, ale ich predsedníčka dokonca stratila svoj poslanecký mandát, keď ju oň pripravila SNP. Stratégia, keď strana prisľúbila, že v prípade výhry namiesto druhého referenda úplne zruší brexit, tak prepadla. Liberáli sú ďalšou stranou, ktorá musí hľadať nového lídra. V ich prípade už pôjde o piateho lídra od roku 2015, čo zaváňa výraznou krízou.

Boli to práve liberáli, ktorí si asi najviac sľubovali od taktického hlasovania, keď voliči mali voliť tak, aby vo svojom volebnom obvode porazili konzervatívcov. Vzniklo dokonca viacero webových stránok, ktoré radili, ako využiť taktickú voľbu. Príbeh Luciany Berger a Chuku Umunna, prominentných prebehlíkov, ktorí prešli k liberálom od labouristov pre nezlučiteľné spory s Corbynom, ukazuje, že taktické volenie nefungovalo. Obaja viedli nákladnú kampaň, ktorá sa v oboch prípadoch skončila víťazstvom konzervatívneho kandidáta a to napriek tomu, že súčet hlasov pre liberálov a labouristov niekoľkonásobne presiahol počet hlasov víťazných konzervatívcov v týchto obvodoch.

Konzervatívcom sa však podarilo úplne vymazať hrozbu Brexit party. Johnson doslova vyzametal podlahu s Nigelom Farageom a jeho stranou, ktorá nezískala jediné poslanecké kreslo. Farage je síce nezmar, ale zdá sa, že odchod krajiny z EÚ prinesie aj koniec jeho politickej kariéry.

Spojené kráľovstvo je v ohrození

Johnsonov úspech je fenomenálny, ale výsledky zo Severného Írska a najmä Škótska mu trochu pokazia náladu. SNP si nemohla priať lepší výsledok pre pokračovanie boja za druhé referendum o škótskej nezávislosti. Dominantné víťazstvo v Škótsku, kde získali 48 z 59 poslaneckých kresiel, a súčasne dominancia konzervatívcov v Anglicku je priam dokonalým argumentom na zvýraznenie odlišností dvoch krajín. Ak sa k tomu pripoja radikálne odlišné hlasovania v brexitovom referende, tak nátlak na Londýn, aby zmenil zamietavý postoj k druhému referendu o nezávislosti, sa môže začať. Samozrejme, Johnson dosiaľ akékoľvek náznaky druhého škótskeho referenda odmietal, ale ak bude hlasovanie za hlasovaním poukazovať na odlišnosť škótskych a anglických záujmov, jeho postoj sa môže zmeniť.

Menej nápadné, ale opäť prelomové hlasovanie sa odohralo v Severnom Írsku. Po prvýkrát v histórii sa stalo, že nacionalistické strany Sinn Feinn a SDLP získali väčší počet mandátov (9) ako unionisti z DUP, ktorí získali len 8 mandátov. Aby toho nebolo veľa, poslanecké kreslo v prominentnom obvode Belfastu stratil aj stranícky podpredseda a poslanecký líder Nigel Dodds. Pri masívnej výhre konzervatívcov v Anglicku stráca DUP aj svoju výhodu jazýčka na váhach, ktorý bol taký potrebný pre predchádzajúcu vládu. Írsky ostrov čakajú zaujímavé časy. Hnutie za nezávislosť sa síce nepohne asi tak rýchlo ako v Škótsku, niečo však visí vo vzduchu.

Aký teda bude brexit?

A ako bude vyzerať nová vláda Borisa Johnsona? Boris disponuje parlamentnou väčšinou, ktorú mala strana naposledy po hlasovaní v roku 1987. Navyše, vo voľbách sa mu veľmi úspešne podarilo dištancovať sa od svojich predchodcov na premiérskom poste. Vďaka tomu si ho voliči nespájajú so značnými finančnými škrtmi posledných rokov. Väčšina, ktorou disponuje, mu umožní tvorbu nových politík. Či budú úspešné, uvidíme čoskoro.

Otázkou ostáva aj to, akú presnú podobu bude mať brexit. Spojené kráľovstvo síce 31. januára vystúpi z EÚ, ale až do konca roka 2020 nastane prechodné obdobie, počas ktorého bude potrebné vyjednať obchodnú dohodu s Úniou. Ak k tomu nedôjde, do hry sa vráti brexit bez dohody. Mnohí odborníci vyslovili pochybnosti, či sa komplexnú obchodnú dohodu podarí vyrokovať v priebehu necelého roka. Johnson je zatiaľ optimista. Počas budúceho roka uvidíme, o akú podobu brexitu má vlastne záujem. Už totiž nebude závislý od záujmov radikálnych brexiterov okolo Jacoba Rees Mogga či od silne proeurópskej skupiny, ktorá v rámci konzervatívnej strany temer úplne zanikla.    

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0