Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
19. november 2022

Futbalové MS v Katare

Prečo ich budem napriek všetkému sledovať

Problémových aspektov turnaja ostáva dosť. Ja sa tiež teším menej ako obvykle. Spomienky, ktoré sa pre mňa začali v roku 1994, mi však nedovolia odignorovať tieto MS úplne.

Prečo ich budem napriek všetkému sledovať

Dauha pred začiatkom majstrovstiev sveta. Foto: TASR/AP

Sledovať či nesledovať? To je otázka, ktorú si dnes kladie počas majstrovstiev sveta veľa fanúšikov futbalu. 

Už ich pridelenie Kataru v roku 2010 vyvolalo škandál. Maličká krajina s počtom obyvateľov pod 3 milióny bez futbalovej tradície. To viedlo k podozreniam z korupcie, ktorých sa Katar doteraz nezbavil. Popravde, vtedy som bol jedným z tých, ktorí dúfali, že pred rokom 2022 niekto dostane rozum a dejisko MS sa zmení.

Ako rástli štadióny a súvisiaca infraštruktúra, začínalo byť jasné, že miesto turnaja sa meniť nebude. Pribúdali však aj správy o neľudských podmienkach pri stavebných prácach, začalo sa hovoriť o mŕtvych. Nadväzovala otázka dodržiavania ľudských práv. Katar mal proste od ideálu ďaleko.

Čaro futbalu

Futbalové MS boli už od detstva mojím najobľúbenejším športovým podujatím. Len to, že sa konajú iba raz za štyri roky a zúčastňujú sa na nich len vybrané krajiny, z nich robí veľkú vec. Prvé, ktoré si pamätám, sú tie z roku 1990. Odohrávali sa v Taliansku a nechýbalo ani Československo. Dostalo sa až do štvrťfinále. Počas ich konania som však mal iba osem rokov a ešte som nedokázal pozorne sledovať 90-minútový zápas.

Prelomovými pre mňa boli MS 1994. Prvé majstrovstvá odohrávajúce sa v USA. Už ako 12-ročný som plne vnímal tú výnimočnosť. Pri ich sledovaní som bol ohromený rôznymi farbami dresov a rôznorodosťou zúčastnených národností. Bonusom pre mňa bolo, že sme s rodičmi počas turnaja šli na našu prvú „západniarsku“ letnú dovolenku do Talianska. Práve tam sme sa stali svedkom postupu azúrových cez osemfinále a štvrťfinále. V krajine vládla bujará atmosféra. Nikdy predtým som nezažil autá trúbiace na oslavu postupu a ľudí s vlajkami v rukách v uliciach.

Keďže naša futbalová reprezentácia sa v tých rokoch na MS, žiaľ, nekvalifikovala, tá talianska sa stala mojím obľúbeným tímom, keď ide o veľké turnaje. O to viac som plakal pri nepremenenej penalte Roberta Baggia, ktorá neslávne ukončila finále roku 1994.

Pre mňa sa dobrodružstvo len začínalo. Veľmi rýchlo som zistil, že v Československu existovala tradícia vydávať knihy o jednotlivých MS. Hneď som si ich začal požičiavať z knižnice a hltal ich ako dobrodružné romány. Pred mojimi očami sa nanovo odohrávali turnaje z rokov minulých. Spoznával som mená ako Pelé, Garrincha, Cruyff či Beckenbauer. Bol som hrdý na Československo, ktoré sa až dvakrát dostalo do finále turnaja, a to v rokoch 1934 a 1962.

Ak by mi niekto povedal, že o nejakých 26 rokov budem pochybovať o tom, či mám MS vôbec sledovať, tak by som mu vôbec neveril. Veď boli mojou obsesiou. V akúkoľvek chvíľu by som vám z hlavy vysypal nielen všetky miesta konania predošlých majstrovstiev, ale aj kto hral finále a akým výsledkom sa skončilo. Plus najlepšieho strelca turnaja.

Po roku 1994 nasledovala kopa ďalších skvelých majstrovstiev, vypichnem len moje najsilnejšie momenty. Jednoznačne sem patrí finále MS 2006 v Nemecku. Konečne nastala chvíľa „môjho Talianska“. Finále proti Francúzsku som sledoval v pube na Islande, kde som bol toho času na letnej brigáde. Opäť došlo na penaltový rozstrel a ja som na jeho konci kľačal na kolenách a prežehnával sa. Okolostojacim sa nechcelo veriť, že nie som Talian. Keď potom Fabio Grosso premenil rozhodujúcu penaltu, skákal som od radosti ako malé dieťa.

Obrovskou udalosťou boli nasledujúce MS 2010. Prvýkrát v Afrike a hlavne prvýkrát s účasťou samostatného Slovenska. Už samotný postup vo mne vyvolal silné emócie. Samotný turnaj sa pre nás nezačal najlepšie. Po remíze s Novým Zélandom a prehre s Paraguajom sme mali na konte len bod a posledný zápas skupiny sme hrali proti Taliansku. Vôbec som neváhal, komu fanúšikovať. Naše senzačné víťazstvo 3 : 2 patrí doteraz medzi moje najsilnejšie športové zážitky. Nasledovala síce prehra 1 : 2 v osemfinále proti Holandsku, ale podľahnúť budúcemu finalistovi turnaja nebolo vôbec hanbou.

Silných momentov však bolo omnoho viac. Aspoň jednou vetou musím spomenúť víťazstvo Nemecka 7 : 1 nad domácou Brazíliou v semifinále majstrovstiev 2014. Neviem, či som niekedy videl krutejšie rozbitie športového sna. Nemci nakoniec triumfovali celému turnaju. Pozoruhodná bola aj cesta maličkého Chorvátska do finále MS 2018, v ktorom nakoniec podľahlo Francúzsku 2 : 4.

Inzercia

Odvrátená tvár futbalu

Je mi teda neľahké povedať, že tieto MS budem ignorovať preto, lebo sa odohrávajú v Katare. Áno, aj ja to považujem za škandál, zďaleka však nejde o prvý podobný prípad. Neslávne známe sú MS 1978. Tie sa odohrávali v Argentíne, kde sa k moci v roku 1976 dostala vojenská junta. Aj vtedy sa hovorilo o bojkote. Nakoniec z neho nebolo nič a turnaj sa odohral v plnej sile a skončil sa víťazstvom domácej Argentíny. Finále si lídri junty užívali hneď vedľa vtedajšieho prezidenta FIFA Joãa Havelangeho.

Ďalším príkladom sú posledné MS v Rusku. Aj keď sa dobre vedelo o anexii Krymu či vojne v Donbase, do Ruska prúdili státisíce fanúšikov z celého sveta a mnohí odchádzali s pocitom, že Rusko je omnoho rozvinutejšia a priateľskejšia krajina, ako čakali. To sa vnímalo ako víťazstvo „soft power“ Vladimira Putina. Ako s ním naložil, už dnes všetci dobre vieme.

Samozrejme, Katar ako dejisko najväčšieho podujatia svetového športu sa stále javí ako vtip. Katar kvôli podujatiu postavil sedem nových štadiónov a jeden existujúci zrenovoval. Ak sa pýtate, čo budú s tými štadiónmi robiť, tak šiestim znížia kapacitu po skončení turnaja na polovicu, jeden ostane neporušený a ďalší dokonca úplne rozmontujú.

So štadiónmi sa spája asi najproblematickejšia otázka MS. Údajná smrť tisícok robotníkov sa nedá obísť poľahky. Katar tvrdenia o počte obetí popiera a poukazuje na radikálne zlepšenie podmienok zahraničných pracovníkov po roku 2010. Môžeme im však veriť?

Na druhej strane Katar zďaleka nie je jedinou krajinou v regióne, ktorá organizuje veľké športové podujatia či stavia megalomanské stavby. Spojené arabské emiráty, Bahrajn či Saudská Arábia im dýchajú na päty. A otázky ľudských práv sú v týchto krajinách hádam ešte pálčivejšie. Napriek tomu som nezachytil morálne spochybnenie napríklad takého minuloročného Expa v Dubaji.

Ak sa niekto rozhodne tieto MS ignorovať, tak ho síce chápem, ale nepridám sa. A to ani napriek pozretiu skvelého dokumentu FIFA Uncovered na Netflixe. Ten mapuje korupciu, ktorá sprevádza FIFA už dlho. Jeho hlavnou devízou je, že v ňom vystupuje veľká časť obvinených korupčníkov na čele so Seppom Blatterom, bývalým dlhoročným prezidentom organizácie. Je fascinujúce sledovať, ako korupcia zasiahla nielen šport, ale aj svetovú politiku. Michel Platini, vtedajší prezident UEFA, neskrýva, že ho o hlas pre Katar žiadal vtedajší prezident Sarkozy. Rok po pridelení MS katarský investičný fond získal majoritný podiel v parížskom futbalovom klube PSG, do ktorého začal nakupovať tie najväčšie hviezdy futbalu. Neostalo iba pri tom. Nasledovali megainvestície do módy, biznisu a nehnuteľností.

Samotný Blatter pritom nebol v prospech pridelenia MS Kataru. Vnímal s tým spojené riziká. Skorumpovaní členovia výkonného výboru FIFA to videli inak. Na ich smolu si práve vtedy FBI všimla, že veľká časť korupčných peňazí sa prepiera na území USA. Neváhala nasadiť sledovacie zariadenia či spolupracujúcich agentov. V roku 2015 vypukol škandál, keď bola veľká časť funkcionárov FIFA pozatýkaná priamo na kongrese vo Švajčiarsku a obvinená z korupcie.

Aj keď sa nikdy nepodarilo preukázať nekalé machinácie spojené s prideľovaním MS, dnes už vo FIFA pôsobí len jediný zástupca výkonného výboru, ktorý o nich spolurozhodoval.

FIFA si tak svoju predošlú chamtivosť „užije“ pred očami miliárd divákov. Problémových aspektov turnaja ostáva dosť. Ja sa tiež teším menej ako obvykle. Spomienky, ktoré sa pre mňa začali v roku 1994, mi však nedovolia odignorovať tieto MS úplne.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.