Neznesiteľný džavot detí

Na začiatku bol výborný nápad – spojiť svet zdravých detí s hendikepovanými. Na zvolenskom sídlisku Západ vzniklo v roku 2018 prvé inkluzívne detské ihrisko. Dovtedy na Slovensku nič podobné nebolo. Za jeho vznikom stojí Marcela Václavková Konrádová, ktorá sama od detstva trpí viacerými vážnymi diagnózami.

Matky hendikepovaných detí sú vďačné za jeho existenciu, ihrisko je stavané tak, že choré deti nemusia ani vyberať z kočíka a tie si v sede vedia precvičiť svoje zručnosti. Zároveň prichádzajú do kontaktu so zdravými vrstovníkmi, čo je pre nich nepochybne neoceniteľná skúsenosť.

Nie všetci však zostali spokojní. Krátko po otvorení ihriska sa začali sťažovať starší obyvatelia okolitých činžiakov. Detský džavot pod oknami sa pre nich stal neznesiteľným hlukom.

„Samozrejme, že nás to ruší. Žiadne iné ihrisko v meste nie je také plné ako práve toto. Cez Veľkú noc sme sa tu ani nemohli najesť, taký bol hluk,“ žalovala sa obyvateľka neďalekého domu portálu svetmobility.sk, ktorý robil na mieste reportáž o spolupráci zdravých a hendikepovaných detí. „Nechápem, prečo musí byť ihrisko vo vnútrobloku,“ dodáva.

Stavba detských ihrísk pre najmenších vo vnútroblokoch je pritom zámer, aby sa zaistila bezpečnosť detí. Podobné stavby nemôžu vznikať pri frekventovaných cestách.

„V súvislosti s bezbariérovým ihriskom sme dostali niekoľko podnetov, čo sa hlučnosti týka,“ povedal pre Postoj hovorca mesta Zvolen Martin Svatuška. Podľa jeho slov po ich preverení uznali, že zvuk pochádzajúci z dopadu hojdačiek skutočne nebol príjemný, a pokúsili sa stav napraviť. Umiestnili pod ne štiepku a neskôr gumovú izoláciu.

Svatuška priznáva, že sa občas u nich objavia podnety súvisiace s hlučnosťou šíriacou sa z detských zón. „Ak hluk pochádza z detského kriku, ide o bežný jav, ktorý k ihriskám patrí. Nehovoriac o tom, že sú mnohí obyvatelia, ktorí, naopak, vítajú, že ihrisko majú v blízkom dosahu a majú radosť, že ich deti sa majú kde hrať so svojimi rovesníkmi,“ dodáva.

Toto tvrdenie však neplatí najmä pre starších obyvateľov panelákov. Detský džavot ich vyrušuje a blízkosť ihrísk považujú za faktor, ktorý znižuje hodnotu ich nehnuteľností a znižuje kvalitu ich života.

Podobnú situáciu museli riešiť aj v Senci, ktorý pred rokom vyhral súťaž o stavbu známeho ihriska Žihadielko. Mesto vyčlenilo pozemok na Jesenského ulici medzi dvoma bytovými domami. Netrvalo dlho a obyvatelia dotknutých činžiakov poslali na mesto sťažnosť. „Ten krik, rev od rána do večera, to sa nedá počúvať... Prečo a kto povolil túto nehoráznosť. Žiadame o jeho odstránenie,“ písalo sa v sťažnosti. Padla dokonca vyhrážka, že ak mesto ihrisko nezbúra, postarajú sa o to samotní obyvatelia. Z redakcie mestských novín Senčan sa boli dvakrát v rôznych časoch sami na mieste presvedčiť, aká je na ihrisku situácia. „Nezachytili sme žiadny nadštandardný hluk. Detský džavot nepovažujeme za neznesiteľný krik,“ odkázala adresátom radnica. „Našťastie sťažnosť neviedla k žiadnemu následnému vandalizmu a situácia sa upokojila,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa Senca Martina Ostatníková. Ihrisko tak zostalo na svojom mieste.

Žilina sťažovateľom ustupuje

Iný príbeh sa odohral ma žilinskom sídlisku Hliny na Puškinovej ulici. V roku 2018 tam mesto postavilo nové detské ihrisko len niekoľko metrov od tamojšej škôlky. Deti sa však z neho dlho netešili. Ani nie do roka zostala po ihrisku len zoraná pôda. Obyvatelia bytovky, ktorá s ihriskom susedila, podali sťažnosť na radnicu, pridali k tomu aj petíciu. Dôvodom bol opäť hluk.

Mestskí poslanci dlho neváhali a schválili zrušenie ihriska. „Ihrisko bolo odstránené na základe opakovaných žiadostí od občanov, ktorým prekážalo jeho umiestnenie v blízkosti paneláku,“ povedala pre Postoj vedúca tlačového odboru mesta Žilina Katarína Gazdíková. Potvrdila, že obyvateľom prekážal najmä hluk. Dodala, že mesto si objedná štúdiu, ktorá určí vhodnejšie miesto na vybudovanie ihriska.

Obyvatelia Žiliny tak pre „neznesiteľný detský hluk“ zaplatili nielen stavbu pôvodného ihriska, ale po úspešnej sťažnosti aj jeho rozobratie, skladovanie a zaplatia aj spísanie novej štúdie a znovupostavenie detského ihriska.

Obyvatelia Hlín rozhodnutie mesta nechápu. „Päť metrov ďalej je škôlka. Zakážeme sa hrať deťom aj tam?“ pýtajú sa. „Často tadiaľ prechádzam, v rôznych hodinách, a nikdy tam nebol prílišný hluk. My máme tiež ihrisko pred aj za domom, aj neďaleko v parčíku a nikdy mi to neprekážalo. Je to naozaj zvláštne, že obyvatelia dávajú podnety na niečo také. A ešte zvláštnejšie je, že poslanci dali toto malé ihrisko odstrániť. Tesne pred činžiakom máme nalepené pseudoparkoviská, odkiaľ sa šíri smrad a oleje, hluk a nemôžu sa tu dostať sanitky. Možno aj na mieste tohto nešťastného ihriska budú parkovať autá,“ hovorí obyvateľka z priľahlej ulice.

„Najskôr je zle, keď sú deti na mobiloch zatvorené doma, teraz je zle, keď sú vonku a hrajú sa. Starí ľudia zabudli, že boli deťmi,“ zaznieva z radov rodín s malými deťmi. Rozhodnutie mesta nechápu.

Postoj oslovil aj ostatné krajské mestá. Okrem Žiliny žiadne podobným sťažovateľom neustúpilo a ihrisko nezbúralo.

Priznávajú však, že sťažnosti kvôli hluku pribúdajú aj u nich, ale detský džavot na ihriskách za hluk nepovažujú. Aby vyšli sťažovateľom v ústrety, odstránili niektoré hlučnejšie hracie prvky, napríklad hojdačky či šmykľavky.

Na výčitky dôchodcov, prečo sa ihriská stavajú vo vnútroblokoch, majú mestá jasnú odpoveď. Detské ihriská sú súčasťou revitalizácie vnútroblokov sídlisk a od mladých rodín, naopak, prichádzajú žiadosti o obnovu starých či postavenie nových ihrísk.

Ak sa na jednej strane hovorí o tom, že mladí si dnes nevážia skúsenosť a nadhľad staršej generácie, podobné prípady sťažností na detské ihriská svedčia aj o opačnej nevraživosti – odporu starších voči deťom. A svedčí to aj o čomsi vážnejšom. Dediny či mestá, z ktorých zmizne detský džavot, zomierajú.