Odpoveď Martinovi M. Šimečkovi

Odpoveď Martinovi M. Šimečkovi

Bratislava 22. septembra 2019. FOTO TASR – Michal Svítok

Môže byť nejaká idea správna aj napriek tomu, že sa k nej hlásia fašisti?

Novinár z Denníka N v komentári „Otázka účastníkom pochodu za život“ kladie otázku: „Môže byť nejaká idea správna aj napriek tomu, že sa k nej hlásia fašisti?“

Je to azda najjednoduchšia otázka, aká existuje. Najväčším úspechom, ktorý v parlamente dosiahla súčasná opozícia, bol zákon o ochrane lesov, ktorý zakázal spaľovať zdravé drevo na biomasu. Opozícia prehlasovala koalíciu len vďaka ĽSNS, ktorá sa následne pred vlastnými voličmi chválila tým, ako ochraňuje slovenskú prírodu a lesy. Majú si vari odvtedy ochranári zožierať svedomie otázkou, či je ich idea ochrany lesov naozaj správna, ak v zápase proti smeráckym kšeftárom uspeli vďaka oným fašistom?

Tá Šimečkova otázka nie je iba jednoduchá, ona je vlastne absurdná.

Potom však príde odpoveď. Ako Šimečka píše, organizátori pochodu za život „za nepriateľa považujú odporcov zákazu interrupcií, a preto sú ich priateľom fašisti. Je to taká holá pravda, že je zbytočné o nej hlbšie premýšľať“. Ďalej pokračuje: „V minulosti mnohí obhajovali komunizmus s tým, že idea je správna, ale zmocnili sa jej nesprávni ľudia. Dejiny ukázali, že sa obhajcovia komunizmu mýlili. Idea je zlá, a práve preto sa jej mohli zmocniť zlí ľudia.“

Keď už sme týmto pri ideách, povedzme si niečo o idei legalizovaných potratov. Prvou krajinou na svete, ktorá uzákonila potraty do 12. týždňa tehotenstva, bol v roku 1920 Leninov Sovietsky zväz. V roku 1957 sa medzi prvé štáty s legalizovanými potratmi zaradilo Československo, istá poslankyňa vtedy predložila správu, v ktorej pripomenula, že už prvorepublikoví komunisti bojovali za tento zákon podľa vzoru ZSSR a že „socialistická spoločnosť vytvára novú, vyššiu socialistickú morálku a (...) neustále organizuje boj proti prežitkom a predsudkom vo vedomí a konaní ľudí“.

Mimochodom, do západných demokracií táto idea dorazila zväčša s 20-ročným oneskorením. Legalizáciu potratov na Západe presadzovala ľavica proti odporu antikomunistickej pravice, vo viacerých liberálnych demokraciách ako Francúzsko a Taliansko ju pretlačila koalícia socialistov a tamojších komunistov, ktorí sa tak radi opičili po sovietskom vzore a ostbloku.

Keď Československo v roku 1986 prijímalo extrémne uvoľnený interrupčný zákon, ktorý platí v princípe dodnes, petíciu proti nemu podpísalo 6518 občanov. Viacerí protipotratoví aktivisti z kresťanského disentu sa dostali do hľadáčika ŠtB. Od komunistov vtedy počúvali, že s týmito ideami sú vlastne pohrobkami klérofašizmu.

A keď už je reč o potratoch a fašistoch/nacistoch: v roku 1935 dal Hitler v Nemecku schváliť zákon, ktorý umožňoval legálne potraty v prípade židovských žien. Samozrejme, nerobil tak podľa vzoru ZSSR, jeho motívom bola rasistická eugenika, takže kým nemecké ženy mali rodiť a tresty za nelegálne potraty sa sprísňovali, deti takzvaných menejcenných rás mala eliminovať nová potratová legislatíva.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Píše sa rok 2019 a nielen Martin Šimečka konzervatívcom v pro-life hnutí predhadzuje, že sú „spojencami fašistov“ a „úhlavnými nepriateľmi liberálov“, nekladú si totiž kľúčovú otázku: nemýlime sa, ak súhlasíme s nejakou ideou fašistov? Ak aj podľa Šimečku považujeme zhodu s fašistami za nemilú náhodu, sme na omyle, lebo „to nie je náhoda“.

Šimečka v tomto intelektuálnom zmätku ignoruje všetko podstatné, ideu aj vznik interrupčnej legislatívy, morálne pozadie jej odporcov, dejiny hádže do koša. Realitu nahradil prelud, v ktorom všade navôkol vyskakujú Kotlebovi zelení mužíci a dráma dneška sa scvrkáva na konflikt progresívni liberáli verzus fašisti.    

Ono je vlastne zbytočné pripomínať, že na sprievodné diskusie Pochodu nebol pozvaný žiaden zástupca ĽSNS a na futbalovú akciu Gól za život prišla pozvánka všetkým relevantným politickým stranám vrátane Progresívneho Slovenska – okrem ĽSNS. Alebo pripomínať notoricky známy fakt, že KDH, po roku 1989 hlavný politický reprezentant protipotratového hnutia, bolo v piatich ponovembrových vládach strategickým partnerom liberálom a chystá sa to zopakovať aj šiestykrát.

Niektorí liberáli, našťastie nie zďaleka všetci, silou-mocou pchajú pro-life aktivistov do jedného vreca s kotlebovskými extrémistami, lebo tak chcú delegitimizovať kresťanský protest podobnou propagandou, ako to na sklonku 80. rokov robili komunisti. Zamrazí len to, že je medzi nimi aj Martin Šimečka, ktorý si pre komunizmus aj pre propagandu (komunistickú či nacionalistickú) vytrpel svoje.

„V 80. rokoch som dva roky pracoval ako ošetrovateľ na gynekológii a videl som zblízka stovky interrupcií. Navždy sa mi vryli do pamäti zdrobneniny rúk a nôh plávajúcich v chirurgovej miske – v 12. týždni má už plod veľkosť aj kontúry postavičky z lega. Je zbytočné hovoriť, aký hrozný pohľad to bol,“ píše okrem iného Šimečka vo svojom komentári a vlastne tým dáva odpoveď na všetko.

Najväčším problémom tých, ktorí sa nechcú zmieriť s platnosťou barbarského zákona, nie je to, že v nedeľňajšom 50-tisícovom dave kráčali aj extrémisti ako Marian Kotleba či nešťastníci ako Andrej Danko. Naším najväčším problémom je, že v tom dave nekráčali zástupy ľudí ako ste vy, pán Šimečka.

Lenže to už nie je otázka na nás.  

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Martin Hanus

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo