Zosnulého egyptského exprezidenta Mursího netreba oslavovať

Zosnulého egyptského exprezidenta Mursího netreba oslavovať

Spomienková demonštrácia za zosnulého Muhammada Mursího v tureckom Istanbule 18. júna 2019. Foto: TASR/AP

Ctiť si treba skôr generála Sisího, ktorý Egypt zachránil pred vládou moslimských fundamentalistov.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Keď v pondelok zomrel bývalý egyptský prezident Muhammad Mursí, zaznamenala to väčšina svetových médií vrátane slovenských. Mursí sa stal prezidentom totiž len nedávno – v roku 2012. Jeho úmrtie zvýraznilo aj to, že zomrel počas výkonu väzby v komplikovanom egyptskom kontexte, priamo v súdnej sieni počas pojednávania.

Ku kontroverznosti tejto udalosti navyše prispel aj turecký prezident Recep T. Erdogan, ktorý v priamom prenose tureckej televízie vyhlásil, že Mursí bol „zabitý“, nazval ho „mučeníkom“ a egyptskú vládu pomenoval ako „tyranov“, ktorých by mali súdiť medzinárodné súdy. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) následne v utorok vyzval na „nezávislé vyšetrovanie“ úmrtia Mursího, čo Egypt odmietol ako neopodstatnené. Na Mursího obranu sa postavila aj Amnesty International.

Je teda pochopiteľné, že sa tomu venovali aj svetové médiá. Len je škoda, že málo z nich ponúklo adekvátny kontext. Väčšinou sa v správach zdôraznilo, že Mursí bol prvým egyptským prezidentom, ktorého zvolili občania Egypta v priamych demokratických voľbách, a že v súčasnosti v Egypte vládne tvrdou rukou bývalý vrchný veliteľ egyptskej armády Abdel Fattah Sisí, ktorý Mursího v roku 2013 zosadil a tvrdo potláča Mursího hnutie Moslimské bratstvo.

Moslimské bratstvo zakázala aj Saudská Arábia

Muhammad Mursí vyštudoval inžinierstvo a neskôr pôsobil ako vysokoškolský učiteľ. Od roku 1991 bol členom Moslimského bratstva, radikálnej islamistickej organizácie založenej v roku 1928 v Egypte hlásajúcej fundamentalistický výklad islamu a požadujúcej zavedenie islamského práva šaría. Moslimské štáty vo svete by sa podľa nej mali zjednotiť a podľa možností založiť kalifát.

Dnes je z hnutia mocná celosvetová organizácia majúca svoje pobočky vo väčšine štátov Blízkeho východu aj vo významných štátoch sveta. Pre jej radikálnu činnosť ju však niektoré krajiny na svojom území zakázali, patrí tu napr. Rusko, Bahrajn či dokonca Saudská Arábia a Spojené Arabské Emiráty, ktoré ju oficiálne považujú za teroristickú organizáciu. Takéto rozhodnutie dnes opäť prehodnocujú aj USA.

V samotnom Egypte bolo Bratstvo pre mnohé krvavé útoky a atentáty na čelných štátnych predstaviteľov z čias britskej vlády aj neskôr po osamostatnení sa viackrát zakázané. Sekulárny egyptský diktátor Husní Mubarak neumožnil tomuto hnutiu oficiálnu politickú činnosť, a tak keď sa Mursí stal v roku 2000 poslancom, kandidoval podľa vzoru mnohých iných ako nezávislý.

Mursího si Egypťania zvolili, ale už po roku si jeho pád želali milióny z nich

Mursí si privlastnil moc vydávať zákony bez súdneho dohľadu, navrhol zmenu ústavy, ktorú kritici označili za „islamistický puč“, prenasledovali sa kritickí novinári, gangy Moslimského bratstva podnikali násilné útoky na pokojné demonštrácie. Zdieľať

Keď bol neskôr v roku 2011 Mubarak počas tzv. Arabskej jari zvrhnutý, Bratstvo získalo oficiálne schválenie. Založilo Stranu slobody a spravodlivosti, ktorej sa stal Mursí predsedom a o rok neskôr ako jej nominant vyhral prezidentské voľby so ziskom 51,7 percenta hlasov. Obamova Amerika aj západný svet tieto voľby vítali ako predzvesť slobodnejšieho a prosperujúcejšieho Blízkeho východu. Ako vidinu správnosti Arabskej jari.

Trvalo však len necelý rok, kým si Egypťania uvedomili, že radikálne totalitárne hnutie im slobodu neprinesie. Mursí si privlastnil moc vydávať zákony bez súdneho dohľadu, navrhol zmenu ústavy, ktorú kritici označili za „islamistický puč“, prenasledovali sa kritickí novinári, gangy Moslimského bratstva podnikali násilné útoky na pokojné demonštrácie, nedarilo sa ani ekonomike. Od konca roka 2012 pribúdalo stále viac demonštrantov a ich počty z niekoľko desaťtisícov prerástli v lete 2013 podľa niektorých údajov až na 30 miliónov.

Až na základe toho vstúpila do diania egyptská armáda (podobne ako pri protestoch proti Mubarakovi v roku 2011) a keď Mursí odmietol splniť jej požiadavky na ústupky voči demonštrantom, vojaci pod vedením generála Sisího vládu Moslimského bratstva zvrhli.

Keďže Bratstvo malo státisíce prívržencov a za rok vlády si, samozrejme, stihlo upevniť moc, jeho zvrhnutie prebehlo aj na blízkovýchodné pomery drsným spôsobom, ale nakoniec sa podarilo. Možno si niektorí čitatelia pamätajú, že západné médiá aj viaceré vlády v tom čase stránili Moslimskému bratstvu, ostro kritizovali počínanie armády a nevšímali si, ako údajne mierumilovní členovia Bratstva útočia na demonštrantov či napr. masovo vypaľujú kresťanské kostoly. De facto sa vtedy preberali správy pochádzajúce zo zdrojov napojených na Bratstvo.

Na obranu generála Sisího sa vtedy ozvalo len niekoľko hlasov. Bývalý riaditeľ Hlasu Ameriky a niekdajší poradca prezidenta Ronalda Reagana Robert R. Reilly vtedy opísal zhubnú ideológiu Moslimského bratstva a napísal, že „egyptskí generáli urobili to, čo mali urobiť nemeckí generáli v roku 1933“ – teda že vláda Bratstva je na úrovni vlády Hitlerových nacistov, ktorým sa, žiaľ, nemecká armáda nepostavila.

Demokracia totiž nemôže byť najvyšším „bôžikom“, podľa ktorého sa všetko meria. Ak by nemeckí generáli vládu predtým demokraticky zvolených nacistov zvrhli, určite by sme neprotestovali, ale boli by sme im vďační. Podobne to platí aj na súčasné ozveny lamentovania nad pádom vlády Moslimského bratstva.

Egyptský prezident Sisí počas otvorenia katedrály Narodenia Krista s koptským pápežom Tawadrosom II. 6. januára 2019. Foto: sis.gov.eg

Sisí ako jeden z mála v moslimskom svete volá po zmierení

Mursího nástupca generál Sisí bol takisto zvolený v demokratických voľbách, v roku 2014 získal 97 percent hlasov. V prvých rokoch ho považovali za hrdinu Egypta. Hoci bol obklopený armádou, pred útokmi mocného Bratstva sa musel skrývať a často meniť svoje pôsobisko.

Koncom decembra 2014 predniesol na starobylej káhirskej univerzite Al-Azhar známy prejav, v ktorom prítomných moslimských učencov vyzval na reformu islamu. Kritizoval, že „súhrn textov a myšlienok, ktoré sme počas storočí svätili, sa dostali do bodu, keď ich korigovanie sa stalo takmer nemožným. Dostalo sa to do bodu, keď si znepriateľuje celý svet. (...) Islamský národ je roztrhávaný, je ničený a je vedený do záhuby. My sami ho vedieme do záhuby“.

Medzi dôležité kritériá, podľa ktorých sa hodnotí civilizovanosť spoločnosti, patrí to, ako sa správa k svojim menšinám. Takýto princíp sa uplatňuje naprieč celým západným svetom (až sa to niekedy preháňa). V moslimskom Egypte môže byť najlepším kritériom správanie sa štátu voči menšinovým kresťanom. Sisí sa v roku 2015 stal prvým egyptským prezidentom, ktorý sa zúčastnil na koptskej vianočnej omši.

V januári 2019 Sisí pri Káhire otvoril katedrálu, ktorá je s kapacitou 8-tisíc osôb zrejme najväčšou na celom Blízkom východe. Spolu s ňou otvoril aj novú mešitu a zdôraznil potrebu egyptskej jednoty moslimov a kresťanov. Zdieľať

Keď militanti líbyjskej odnože ISIS v tom roku sťali 21 egyptských kresťanov, Sisí prisľúbil na ich počesť vybudovať kostol a vo februári 2018 bol otvorený. V januári 2019 Sisí pri Káhire otvoril katedrálu, ktorá je s kapacitou 8-tisíc osôb zrejme najväčšou na celom Blízkom východe. Spolu s ňou otvoril aj novú mešitu a zdôraznil potrebu egyptskej jednoty moslimov a kresťanov.

Sisí je vojak, vládne autoritatívne a nedávno mu občania v referende schválili predĺženie funkčného obdobia do roku 2030. Jeho režim je voči členom Moslimského bratstva výrazne represívny. Vyčítajú sa mu viaceré veci, napríklad že neumožňuje demokratické slobody porovnateľné so západnými krajinami, hoci ich zavedenie v blízkovýchodných krajinách je veľmi problematické.

Podľa niektorých jeho zástancov kritických k Moslimskému bratstvu zanedbáva ekonomický rozvoj krajiny. Napriek tomu je Sisího Egypt aktívny v boji proti odnožiam ISIS na Sinajskom polostrove a jeho úloha v bezpečnostnej stabilizácii na Blízkom východe sa oceňuje na viacerých fórach. Vyzdvihovanie Mursího na úkor Sisího je preto vrcholne neadekvátne.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo