NÁZOR: Egyptskí generáli urobili to, čo mali urobiť nemeckí generáli v roku 1933

Tridsať miliónov ľudí v uliciach Egypta s pomocou egyptskej armády zachránilo Spojené štáty americké pred dôsledkami katastrofálnej politiky, ktorou od nástupu Baracka Obamu do úradu podporovali Moslimské bratstvo.

Len niekoľko mesiacov po svojej inaugurácii v roku 2009 sa Obama objavil v Káhire s posolstvom pre moslimský svet. Zaistil, aby v auditóriu Káhirskej univerzity v jeho predných radoch sedeli členovia Moslimského bratstva. Zatiaľ čo táto skupina bola v Egypte stále oficiálne zakázaná, nikto z administratívy prezidenta Husního Mubaraka sa zúčastniť nemohol.

Odkaz zasadacieho poriadku bol nepochybný: aj za cenu urážky svojho oficiálneho hostiteľa Obama uznal Moslimské bratstvo ako legitímneho hráča egyptskej politiky. Už to bolo jednoznačným zasahovaním do vnútorných záležitostí egyptského štátu.

Bývalý britský veľvyslanec Charles Crawford neskôr Obamov donkichotský prejav charakterizoval nasledujúcim spôsobom:

„Zhutnila sa na dobre prednášanú reč plnú chytrých upokojujúcich fráz, ktorá militantným islamistickým tendenciám vyslala v podstate posolstvo zmierenia: Pod mojím zdržanlivým vedením budú USA rešpektovať a akceptovať konzervatívnu formu islamu. Aj keď sa islamizmus stane príliš agresívnym, neplánujeme s tým príliš veľa robiť.“

"Džihád je našou cestou. Zomieranie na Allahovej ceste je našou najväčšou nádejou."
Motto Moslimského bratstva Zdieľať

Prečo by USA chceli dať zelenú pre militantný islam? Nebol už po tom všetkom problémom?

Samozrejme, prezident Obama nikdy verejne nepriznal, že je formou „násilného extrémizmu“, s ktorou nesúhlasí. Ale jeho administratíva pravdepodobne prišla k záveru, že nie je iná alternatíva, alebo to bolo proste ignorovaním skutočnej povahy Moslimského bratstva. S najväčšou pravdepodobnosťou si myslela, že Bratstvo môže byť skrotené, ak sa mu poskytne politická zodpovednosť.

V každom prípade jej zástupcovia vyriekli niektoré mimoriadne zvláštne veci. James Clapper, riaditeľ Národnej tajnej služby, 10.2.2011 na zasadnutí Výboru pre spravodajskú činnosť popísal Moslimské bratstvo ako „väčšinou sekulárnu“ organizáciu „bez preklenovacej agendy“. Bola to veľmi nezvyčajná charakteristika skupiny, ktorej niekdajšie motto bolo: „Allah je naším cieľom. Prorok je našim vodcom. Korán je našim zákonom. Džihád je našou cestou. Zomieranie na Allahovej ceste je našou najväčšou nádejou.“ Ak je toto sekulárne, čo má byť potom náboženské?

Pokiaľ ide o preklenovaciu agendu, defakto duchovný vodca Moslimského bratstva Yusuf al-Qaradawi vyhlásil:

Zdieľať

„Islam je komplexnou školou myslenia, viery, ideológie, a nemôže byť kompletne naplnený, kým nedosiahne (kompletnú) kontrolu spoločnosti a riadenia všetkých aspektov jej života od vstupov na toalety po konštrukciu štátu.“

To znamená vládu šaríe (islamského práva), ku ktorému je Moslimské bratstvo oddané od svojho vzniku v roku 1928. Ďalším cieľom je obnovenie všeobecného kalifátu. Prostriedkom na dosiahnutie oboch je zriadenie totalitného štátu s vládou jednej strany.

Totalitári sa s mocou nedelia

Totalitné strany, podľa ktorých bolo Moslimské bratstvo modelované – Stalinovi komunisti, Mussoliniho fašisti a Hitlerovi nacisti – nepreukázali žiadny sklon k umiernenosti, ak sa dostali k politickej moci. Všetky z nich zostali verné svojim princípom. Akonáhle sa po zvrhnutí Mubaraka dostal k moci Muhammad Mursí, naznačil, čo príde, keď otvorene volal po navrátení šejka Omara Abdel Rahmana do Egypta z americkej federálnej väznice, kde bol zavretý. Slávny slepý šejk bol považovaný za duchovného podnecovateľa bombových útokov na World Trade Centre v roku 1993 a odpykáva si trest v súvislosti s následným plánom bombardovať newyorské pamiatky a tunely.

Mohlo byť toto znamením problémov, aké mali prísť?

V januári bola v Káhire na návšteve prezidenta Mursího kongresová delegácia vrátane senátorov Johna McCaina a Lindseyho Grahama. V tom čase sa na webstránke Middle East Media Research Institute (MEMRI) objavilo niekoľko zarážajúcich videí dokumentujúcich Mursího jedovatý antisemitizmus. Počas kampane v septembri roku 2010 poskytol Mursí náhľad toho, aký by mal byť egyptský prístup k Izraelu:

„Bratia, nesmieme nikdy zabudnúť vychovávať naše deti a vnúčatá k nenávisti voči židom. Nenávisť k nim musí rásť, kvôli Bohu a ako forma jeho uctievania.“
M. Mursí v roku 2010 Zdieľať

„Buď akceptujete sionistov a všetko, čo chcú, alebo je vojna. To je to, čo títo okupanti Palestíny vedia – títo krvaví hlupáci, ktorí útočia na Palestínčanov, títo vojnoví štváči, potomkovia opíc a svíň. Musíme sa postaviť tejto sionistickej veci. Chceme krajinu pre Palestínčanov zahŕňajúcu celú palestínsku zem na základe (palestínskeho) občianstva. Všetky tie reči o dvojštátnom riešení a o mieri nie sú nič iné, len ilúziou.“

V ďalšom vystúpení z roku 2010 na zhromaždení v rodnom meste v nílskej delte povedal: „Bratia, nesmieme nikdy zabudnúť vychovávať naše deti a vnúčatá k nenávisti voči sionistom, voči židom. Ich nenávisť k nim musí rásť a pokračovať, kvôli Bohu a ako forma jeho uctievania.“

Každý člen americkej delegácie sa cítil strašne trápne, ale pokračoval v návšteve po Mursího vysvetlení, že to bolo vytrhnuté z kontextu.

Aký to len mohol byť kontext? Kontext z koránu a jeho prehlásení o večnom prekliatí židov? Alebo pravdepodobne kontext samotného programu Moslimského bratstva alebo jeho pobočky Hamasu a jeho sľubov o vymazaní Izraela? V každom prípade, ako len mohol byť niekto z Mursího slov prekvapený, keď presne takúto rétoriku má Moslimské bratstvo viac ako 80 rokov. Ľudia museli byť buď v úmyselnej, alebo slepej nevedomosti.

Takto vyzerajú údajne "mierové" protesty Moslimského bratstva. Video je zo štvrtka 15.8., ide o kostol Amba Musa v egyptskom meste al-Minya.

Moslimské bratstvo treba vziať za slovo

Podpora z USA však pokračovala ďalej. Minister zahraničných vecí John Kerry sa v marci stretol s Mursím, poskytol mu 250 miliónov dolárov americkej pomoci a sľúbil dať ďalšiu. 

"Jediným dôvodom, pre ktorý sa Spojené štáty takto správajú, je, že neberú princípy Moslimského bratstva vážne. A stále to nerobíme, čo vysvetľuje to množstvo sťažností na zvrhnutie Mursího." Zdieľať

Jediným dôvodom, pre ktorý by sa Spojené štáty mohli správať, ako sa správajú, je to, že neberú princípy Moslimského bratstva vážne. A stále to nerobíme, čo vysvetľuje to množstvo sťažností na zvrhnutie Mursího (takéto protesty dokázateľne chýbali, keď Mubarak padol v podstate rovnakým spôsobom).

Aj inteligentní komentátori ako Fouad Ajami vyhlasujú, že „ak Obamova administratíva nevie pomenovať štátny prevrat pravým menom, preukazujeme neochotu ctiť si našu vlastnú demokratickú vieru“. Skutočne? Odkedy naša viera v demokraciu vyžaduje podporovanie návratu skupiny, ktorej princípy sú nepriateľské k tejto viere a k základným princípom demokracie, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní?

Bernard Lewis tento chaos predpovedal, keď hovoril, že náhlenie sa k skorým voľbám po páde Mubaraka povedie - ako sa to stalo aj vo Weimarskej republike – k vzostupu najnebezpečnejších prvkov v spoločnosti, mysliac tým víťazstvo Moslimského bratstva. V interview s Davidom Horowitzom v Jerusalem Post (25.2.2011) Lewis varoval, že verejná diskusia v Egypte je stále „definovaná religiózne“ a že „jazyk západných demokracií je väčšinou nanovo preložený a nezrozumiteľný pre veľké masy“. Napr. – koľko Egypťanov skutočne verí, že kopti a moslimovia, muži a ženy, veriaci a neveriaci sú rovnoprávni – nehovoriac o moslimoch a židoch?

Varoval, že tlak na skoré voľby môže viesť ku katastrofe, z ktorej môžu ťažiť len dostatočne organizované náboženské skupiny. (Lewis preferuje najprv sa pozrieť na rozvoj miestnych samosprávnych orgánov.) Preto, ako hovorí, „voľby v západnom štýle nepovažujem za riešenie problému, ale naopak za jeho nebezpečné zhoršenie. Voľby západného typu nemajú absolútne žiadny význam vo väčšine krajín Blízkeho východu. Môžu viesť iba jedným smerom – napr. k tomu, čo sa stalo vo weimarskom Nemecku.“ (K nástupu Hitlera, pozn. prekl.)

"Voľby západného typu nemajú absolútne žiadny význam vo väčšine krajín Blízkeho východu. Môžu viesť iba jedným smerom – napr. k tomu, čo sa stalo vo weimarskom Nemecku.“ Zdieľať

Mal pravdu. Moslimské bratstvo a Mursí sa metodicky snažili monopolizovať moc. Mursí si pridelil také právomoci, aké by mu závidel aj faraón.

Sudánsky spisovateľ Al-Hajj Warraq to minulý rok v egyptskej televízii povedal úplne presne:

„Demokracia je viac ako iba volebnou urnou. Demokracia je kultúra vrytá najprv do intelektu, až potom na volebnú urnu. Nedá sa hovoriť o slobode, ak chýbajú slobodné mysle. Tragédia Arabskej jari je, že keď tyranské režimy padli, ovocie bolo pozbierané hnutiami, ktoré kázali uzatváranie myslí a nie slobodné myslenie. Výsledkom budú režimy horšie, ako tie, ktoré boli zvrhnuté.“

Egyptský ľud – prinajmenšom tých 30 miliónov, ktoré proti Mursímu pochodovali ulicami – s Warraqom zjavne súhlasí. Spojené štáty bohužiaľ nie.

Keď bol Husní Mubarak v roku 2011 po svojom páde zatknutý, žiadni americkí senátori ho do väzenia alebo nemocnice neprišli navštíviť. Prečo nie? Bol spojencom USA po takmer tri desaťročia. Odpoveď je, že takáto návšteva by jasne oznámila egyptskému ľudu, že USA podporujú Mubarakov návrat k moci.

Stúpenci Moslimského bratstva ničia kostol v meste Assiut.

Prečo Američania bránia Moslimské bratstvo?

Následne – ako mal egyptský ľud chápať tohtomesačnú návštevu senátorov McCaina a Grahama pri zatknutom Muhammadovi Mursím a druhom vodcovi Moslimského bratstva Khairatovi al-Shaterovi, takisto zatknutom? Nezáleží na tom, aké zámery mohli mať McCain s Grahamom, choreografia návštev jednoznačne poukazuje na podporu USA pre návrat Moslimského bratstva k moci.

Na zavŕšenie toho všetkého teraz prezident Obama, aby zvýraznil svoj nesúhlas, zrušil dlho plánované vojenské cvičenia s egyptskou armádou. Tieto kroky samozrejme dodávajú guráž Mursího zástancom. Kvôli nim Moslimské bratstvo bude veľmi ťažko akceptovať novú vládu.

Akceptovanie však popravde ani vôbec nie je v hre. Moslimské bratstvo si nepochybne myslí, že jeho nástup k moci v Egypte, pravdepodobne najdôležitejšej krajine v arabskom svete, bol na dobrej ceste k uskutočneniu ich sna o expanzii a výstavbe kalifátu. Výboje Arabskej jari po iných miestach Blízkeho východu idú tiež týmto smerom. Preto strata vlády v Egypte na vrchole moci posúva členov Bratstva do súboja na život a na smrť.

Keďže tento zápas je vo svojom srdci každým kúskom tak ideologický, ako to bolo vo weimarskej republike v 1930-tych rokoch alebo v cárskom Rusku v roku 1917, oplakávanie násilia a výzvy k zmiereniu jednoducho robia z USA naivných a totálne odtrhnutých od základného poznania toho, čo sa v skutočnosti deje. (Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty to chápu, keďže sú ochotní zaplatiť 12 miliárd-dolárovú podporu pre novú vládu. Uľavilo sa im, že imperiálny projekt Bratstva bol predčasne zmarený, keďže by sa stali jeho obeťami.)

"Ak by nemecká armáda zvrhla Hitlera, azda by USA trvali na obnovení jeho moci, keďže bol demokraticky zvolený väčšinou Nemcov? Trvali by sme na tom, že nám to prikazuje robiť naša viera v demokraciu?" Zdieľať

V tomto mocenskom boji niektorí vyhrajú, iní prehrajú, obe strany sú pritom ochotné na dosiahnutie svojho cieľa položiť svoje životy aj vziať životy iným. Namiesto ľutovania násilia by sme mali posúdiť charakter morálnych princípov prezentovaných oboma stranami a podporiť tie z nich, ktoré viac súhlasia s tými našimi. A áno, môže to znamenať výber menšieho zla.

Weimarskí generáli mali proti Hitlerovi zasiahnuť

Nemecká armáda bohužiaľ nezasiahla, keď sa v roku 1933 stal Adolf Hitler nemeckým kancelárom. Keby tak urobila, Európu aj USA by ušetrila od sveta žiaľu. Ak by sa to stalo, azda by sa americká vláda pokúšala zasiahnuť a trvať na obnovení moci Hitlera, ktorý bol demokraticky zvolený väčšinou Nemcov? Trvali by sme na tom, že nám to prikazuje robiť naša viera v demokraciu? Tieto otázky odpovedajú samé za seba.

Nemeckej armáde by sme boli vďační, ak by to urobila. Podobne by sme mali nejako oceniť, čo urobila egyptská armáda, aby zachránila svoju krajinu a, mimochodom, ubránila americké strategické záujmy v tejto oblasti Blízkeho východu.

Ale čo s prechodom k demokracii? Nová vláda by to možno bola schopná urobiť, ale veľmi pravdepodobne nie v dohľadnej budúcnosti. Bude to závisieť od základných podmienok, o ktorých hovorili Bernard Lewis a Al-Hajj Warraq. V každom prípade, ako nás dávno naučila Jeane Kirkpatricková, autoritársky režim je vždy výhodnejší ako totalitný.

Robert R. Reilly
Autor je bývalým zvláštnym poradcom Ronalda Reagana a bývalým riaditeľom Hlasu Ameriky. V rokoch 2002-2006 pôsobil ako poradca na americkom Ministerstve obrany. Je autorom viacerých kníh, poslednou je Uzatváranie sa moslimskej mysle.

Prevzaté z MercatorNet.com v rámci licencie Creative Commons, preložil L. Obšitník. Ilustračné foto: isifa.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo