Stalin vyhral vojnu aj vďaka obrovskej pomoci z USA a Británie

Po 70 mierových rokoch od konca 2. svetovej vojny sa na Ukrajine znova bojuje. Viacerí obviňujú z iniciovania týchto bojov ziskuchtivé záujmy USA.


Sovietsky vodca Josip Stalin, americký prezident Franklin Roosevelt a britský premiér Winston Churchill (sprava) na rokovaní o povojnovom usporiadaní sveta na krymskej Jalte vo februári 1945.

Pre objektívne posúdenie situácie je užitočné pripomenúť si aj udalosti, ktoré predchádzali druhej svetovej vojne a nasledovali po nej, ako aj materiálnu pomoc USA a Veľkej Británie Sovietskemu zväzu počas vojny. Vojny, ktorá sa skončila v máji 1945, presne pred 70 rokmi.

Ukrajina a komunisti

Pred sto rokmi nazývali Ukrajinu obilnicou Európy a Ukrajinci boli tradiční roľníci. Sovietsky zväz (ZSSR) aj z Ukrajiny vyvážal obilie do zahraničia.

V plánoch komunistickej prvej päťročnice sa píše: „Ukrajina bude slúžiť ako kolosálne laboratórium pokusom nových foriem sociálno-ekonomickej a výrobno-technickej prestavby vidieckej ekonomiky celého Sovietskeho zväzu."

V dôsledku komunistického riadenia a násilnej kolektivizácie na Ukrajine vypukol v rokoch 1932-33 hladomor, ktorý pripravil o život tri až šesť miliónov ľudí.

Stalin to z Moskvy zhodnotil: „Medzi roľníkmi a našou mocou pokračuje tvrdý boj. Je to boj na život a na smrť. Tento rok sa stal skúškou našej sily a ich vytrvalosti.

Hladomor im ukázal, kto je tu pánom. Hladomor stál milióny životov ľudí, ale systém kolchozov zostane fungovať navždy. My sme vojnu vyhrali!"

Likvidácia vnútorného nepriateľa

Okolo roku 1938 Stalinovo vedenie v rámci straníckych čistiek zatklo 35 z 80 tisíc príslušníkov dôstojníckeho zboru. Popravili troch z piatich maršalov a 75 z 85 veliteľov armádnych zborov. Odstránili alebo popravili 110 zo 195 veliteľov divízií.

Viktor Kravčenko bol komunista a vysoký sovietsky funkcionár, ktorého cez vojnu vyslali do USA koordinovať ich vojnovú pomoc Sovietom, a v roku 1944 emigroval.

O týchto čistkách, ktoré oslabili krajinu krátko pred vojnou, napísal: „Počet ľudí v koncentračných táboroch a kolóniách nútených prác bol taký vysoký ako nikdy predtým.“

Niektorí komunisti blízki Kremľu odhadovali počet zotročených robotníkov na vyše 15 miliónov. Nebolo úradu, podniku či zariadenia, kde by sa nepracovalo pod novým vedením. Zo 757 členov Najvyššieho sovietu, Ktorý sa považuje za „ruský parlament“, prežilo túto búrku len niekoľko desiatok osôb.

V takzvaných autonómnych republikách bolo pustošenie ešte krvavejšie. Hornú vrstvu tamojších vládnych a straníckych štruktúr na príkaz Moskvy bez výnimky zlikvidovali, čo dostatočne ilustruje ich údajnú autonómiu.

Ich vedúce elity a najnadanejšie osobnosti postrieľali, uväznili, vyhnali alebo ich pozbavili akéhokoľvek vplyvu. Každá z obetí mala príbuzných, priateľov a ľudí od nich závislých, ktorí znášali dôsledky.

Kremeľská banda vybojovala s vlastnou krajinou hroznú vojnu," píše Kravčenko v skvelej knihe "I Chose Freedom“ - Zvolil som si slobodu, vydanej v roku 1946, po slovensky 2012 s názvom Žil som pod červenou hviezdou.

Udalosti druhej svetovej vojny

jar 1938 - nacistické Nemecko anektovalo Rakúsko,
jeseň 1938 - Británia a Francúzsko v Mníchove s úmyslom za každú cenu zachovať mier ustúpili Hitlerovi pri ním požadovanom oklieštení Československa a odstúpili mu Sudety. Nemecko a Taliansko potom vo Viedenskej arbitráži donútili ČSR odovzdať Podkarpatskú Rus a 20 % slovenského územia Maďarsku,
leto 1939 - Stalin s Hitlerom uzavreli dohodu - Pakt Molotov-Ribbentrop, podľa ktorej si rozdelili Európu,
september 1939 - nemeckým útokom na Poľsko sa začala 2. svetová vojna, 17. 9. začal dohodnutú "svoju" východnú časť Poľska obsadzovať aj Sovietsky zväz. Po obsadení okrem iného KGB zavraždila v Katyni okolo 26 000 poľských vojakov a civilistov,
leto 1940 - Sovieti obsadili pobaltské štáty Litvu, Lotyšsko a Estónsko, ktoré boli potom súčasťou ZSSR až do jeho rozpadu v r. 1991,
november 1940 - ZSSR napadol Fínsko. Hranice Bezarábie (oblasť medzi Čiernym morom, Dunajom, Dnestrom a Prutom) posunul o 300 km na severe a 15 km na juhu.

Nemeckí a sovietski vojaci sa zdravia po obsadení Poľska na jeseň 1939.

Stalinov dar Hitlerovi

Napriek tomu, že československá a iné západné tajné služby varovali Stalina, že Hitler sa chystá napadnúť Sovietsky zväz, on viac dôveroval zmluve s Hitlerom a na útok sa nepripravil.

Až do napadnutia 22. 6. 1941 Sovieti dodávali Nemecku potraviny a suroviny. O situácii v ZSSR po vypuknutí vojny Kravčenko napísal: „Sovietska propaganda narobila veľa hluku okolo evakuácie fabrík z Ukrajiny a Bieloruska na Sibír.“

V skutočnosti sa z nich premiestnila len malá časť. Nič sa nehovorilo o stovkách podnikov zanechaných Hitlerovi ako dar.

Každá fabrika, s ktorou som bol nejako pracovne spojený - v Dnepropetrovsku, Krivom Rogu, Záporoží, Taganrogu - padla do nepriateľských rúk takmer neporušená,“ píše Kravčenko.

Stalinova pomýlená dôvera v Hitlera bola zodpovedná za to, že sme nechali padnúť do rúk nepriateľa priemysel, ktorý produkoval ročne asi 10 miliónov ton surovej ocele a navyše asi dva milióny ton hotovej ocele. To všetko sa k nám vrátilo v podobe smrtiacich tankov, kanónov, granátov a bômb. Nemenej tragické to bolo aj v iných priemyselných odvetviach.“

Kým platil pakt, Stalin pomáhal Hitlerovi podrobovať si Európu tým, že ho v zmysle hospodárskej dohody zásoboval kovmi, rudou, naftou, obilím, mäsom, maslom a ďalším materiálom. Po invázii mu pomohol tým, že mu zanechal obrovské bohatstvo vojenských tovarov a výrobnú silu - 10 miliónov ľudí."

Boli to aj obyvatelia miest ako Leningrad, Odesa, Kyjev, Sevastopol, ktorí zbytočne trpeli a zomierali, lebo ich nechránili a neevakuovali.

Dodávky USA a Veľkej Británie Sovietskemu zväzu

Sovietsky zväz nebol na vojnu pripravený, a ani obrovské úsilie a obete jeho občanov by nič nezmohli bez výzbroje a výstroja. V tom im výrazne pomohli dodávky od spojencov – USA a Veľkej Británie. Z Väčšiny komodít USA dodali 70 - 90 % celkového objemu.

Pozoruhodný a u nás fakticky neznámy je ich rozsah:

Výzbroj:

lietadlá 21 478 ks
tanky 12 041 ks
delá 9600 ks
ťahače diel 2000 ks z USA
nákladné autá 431 236 ks
motocykle 35 000 ks
jeepy 13 000 ks
náboje 1 117 000 000 ks
granáty 25 000 000 ks

Technická pomoc:

obrábacie stroje 44 600 ks
vagóny 11 300 ks
lokomotívy 1860 ks
telefóny 245 000 ks
telefónne káble 1 246 035 km
látky na uniformy 21 000 000 bm = 7 miliónov uniforiem
vojenské topánky 5 miliónov ks
pneumatiky 2 milióny ks

Suroviny a potraviny:

benzín 2 670 000 t
hliník 212 000 t
meď 221 000 t
oceľ 1 200 000 t
zinok 42 000 t
nikel 6500 t
cín 28 050 t
kaučuk 81 424 t
sisal (na laná) 8 550 t
tuha 3500 t
vlna 29 610 t
juta 80 924 t

Z USA prišlo 4 478 000 ton vysokokalorických potravín, z Veľkej Británie potraviny za 7 223 000 libier šterlingov.

Kritika a logistika

Vtedy nikto nehovoril, že americkí kapitalisti zarábajú na vojne. Ešte pri stretnutí s Rooseveltom a Churchillom v Teheráne koncom roku 1943 Stalin povedal, že bez strojov dodaných Spojenými štátmi by Rusi prehrali vojnu.

O niekoľko rokov neskôr už komunistická propaganda a cenzúra túto pomoc utajovala, spochybňovala a skresľovala. Aj Sovieti však uvádzajú, že na konci vojny mala Červená armáda spolu 665 000 automobilov rôzneho druhu, a z toho bolo 431 246 nákladných áut a 13 tisíc džípov z USA.

Aj legendárne sovietske raketomety Kaťuša sa od roku 1942 štandardne montovali na podvozky nákladných áut Studebaker US6. Na týchto studebakeroch alebo ich kópiách prišli sovieti aj do Československa 21. augusta 1968.

Sovieti spojencom vyčítali, že výdatná pomoc začala prichádzať až v roku 1942 a nie na začiatku vojny, keď to najviac potrebovali. Nehovoria však, že zatiaľ čo Británia pomáhala obrane Francúzska a potom sa sama bránila nemeckým leteckým útokom, Sovieti dodávali Nemcom suroviny.

Okrem toho aj Američanom nejaký čas trvalo, kým rozbehli takú veľkú zbrojársku výrobu. Problémom bola aj doprava.

Väčšina pomoci šla loďami Severným ľadovým oceánom v dosahu nemeckých leteckých základní a ponoriek, ktoré mnoho lodí potopili. Keď vybudovali železnicu z Perzského zálivu do Teheránu, začala chodiť pomoc aj cez Irán

USA, ktoré bojovali v Európe a zároveň na „opačnom konci sveta“ s Japonskom, vyčlenili na pomoc Sovietom 11 miliárd USD, čiže 8,7 % svojho rozpočtu. Toľko vtedy stálo vyzbrojenie 323 obrnených divízií.

S Japonskom, s ktorým USA bojovali, mal Sovietsky zväz do apríla 1941 zmluvu o neutralite a obchodoval s ním až do roku 1945.

Sovietska distribúcia

Sovieti niekedy nezvládali ani odvoz dodanej pomoci do vnútrozemia. Na to, že sa v prístavoch Murmansk a Archangeľsk takto zničilo množstvo amerických a britských dodávok, sa sťažoval napríklad polárny vedec Papanin.

Trojnásobný hrdina ZSSR Pokryškin, ktorý lietal na americkej stíhačke Cobra, písal, ako mesiace čakali na nové stroje, ktoré stáli na letisku v Teheráne, lebo ich preberacia komisia nedokázala prevziať.

Dodávky amerických a britských potravín odvážali autá NKVD, takže časť z nich sa nedostala vojakom, ktorým boli určené, ale prednostne sa prideľovali funkcionárom.

Kravčenko, ktorý patril k vrcholnému komunistickému manažmentu, píše, že v čase vojny, keď obyčajný vojak dostával mesačný žold 8 - 12 rubľov, sa na trhu vyšplhali ceny pol litra mlieka na 50 rubľov a kurča stálo 1200 rubľov.

Bol to dvojnásobok mesačného príjmu dôstojníka, stranícke špičky v Moskve si na druhej strane žili v blahobyte.

Mnohovravná je jeho skúsenosť z dopravného uzla Kazaň: „Muži a ženy, ktorí tam pracovali, neboli Rusi. Hoci väčšina z nich mala na nohách sedliacke lapte - ruskú obuv z kôry, ich ostatné oblečenie pôsobilo cudzo, aj keď bolo už zašpinené a najlepším sovietskym spôsobom dokmásané.

Bolo tiež zrejmé, že títo ľudia neboli zvyknutí na prácu v takejto strašnej zime. Od ozbrojených dozorcov NKVD sme sa dozvedeli, že sú to naozaj cudzinci - Lotyši, Litovci, Estónci, Poliaci, Židia.

Spolu to podľa neho boli asi dva milióny "triednych nepriateľov" a "neželaných", ktorých deportovali počas platnosti paktu medzi Berlínom a Moskvou z oblastí obsadených Sovietskym zväzom. Po roku 1945 takto Sovieti odvliekli do pracovných táborov aj niekoľko tisíc ľudí zo Slovenska.

Povojnová politika

Stalin už na Teheránskej konferencii "Veľkej trojky" žiadal a dostal východnú časť Poľska v rozsahu, ktorý získal paktom s Hitlerom v roku 1939. Poľsko ako kompenzáciu dostalo na západe časť Nemecka.

Stalin si tiež zabezpečil, že si ponechá pobaltské krajiny. Keď 1. augusta 1944 vypuklo Varšavské povstanie, Červená armáda zastavila postup.

Odmietla pomôcť povstalcom, aby nacisti zlikvidovali elitu národa, ktorá zostala po piatich rokoch nacistického a komunistického teroru. Mohla totiž ohroziť plánované nastolenie komunistickej diktatúry.

Československu Stalin v roku 1946 odobral Podkarpatskú Rus, ktorá bola do roku 1918 súčasťou Uhorska a nie Ruska alebo Ukrajiny.

V roku 1950 ZSSR podporoval útok komunistickej Severnej Kórey na Južnú. Vo východnej Európe, ktorú oslobodila Červená armáda, pomohol nastoliť Moskve podriadené komunistické diktatúry.

Snahy o demokratizáciu likvidoval aj vojenskou intervenciou v Maďarsku v roku 1956 a okupáciou Československa 21. augusta 1968.

Sovietska intervencia do Afganistanu v roku 1979 bola prvým impulzom na vznik Al Káidy (viac napríklad tu: „Slovensko vo vojne, v mieri, v NATO“).

Sovietske Rusko a tvorivý prístup k dejinám

ZSSR bol rozlohou najväčším štátom sveta. V roku 1989 tam žilo 287,6 milióna obyvateľov vyše sto rôzne početných národností. Polovicu tvorili Rusi, z ktorých mnohí sa s ním stotožnili ako s vlastným štátom.

Druhým najväčším národom boli Ukrajinci (15,45 %). Jedinou politickou stranou bola Komunistická strana, ktorá tam zaviedla totalitnú diktatúru, ktorej padlo za obeť asi 15 miliónov ľudí.

Stalina však podnes napriek tomu mnohí Rusi považujú za pozitívnu postavu svojich dejín, lebo z Ruska spravil veľmoc, ktorá za jeho vlády získala najväčšiu rozlohu. Stál na čele krajiny, keď s obrovským úsilím a obeťami vyhrala vojnu.

Ďalší dôvod opísal Kravčenko: „Koniec tohto dlhého vraždenia naznačovalo vydanie nových dejín strany. Tento dokument pravdepodobne nemá obdobu, nehanebne v ňom zrevidovali polstoročie ruských dejín."

To neznamená, že jednoducho sfalšovali niektoré fakty alebo ich interpretovali svojím spôsobom, skôr úmyselne postavili dejiny na hlavu, určité udalosti vymazali a vymysleli si nové fakty.

Všetky knihy, písomnosti a múzejný materiál, ktoré odporovali tomuto výplodu, zmizli bez stopy. Žijúci svedkovia boli pokiaľ možno zlikvidovaní.

Takéto pramene a v jemnejšej forme i postupy podnes šíri ruská a komunistická propaganda. Tak interpretovali aj okupáciu Československa v roku 1968, tak komunistickí historici a ideológovia píšu o dejinách cirkvi a podobne Moskva inerpretuje aj konflikt s Ukrajinou.

Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin, bývalý komunista a dôstojník KGB, považuje rozpad ZSSR „za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia“. Aj tieto skutočnosti sú v pozadí bojov na Ukrajine.

Pavol Martinický

Poznámka:

Údaje o množstve materiálu dodaného cez vojnu Sovietskemu zväzu sú prevzaté z článku „Otazníky vojenské historie“, ktorý uverejnil denník Lidová demokracie 16. 3. 1991. Autor Karel Fiala ako zdroje uvádza: G. Marshall – Vítězství v Evropě a tichomoří (Praha 1946), W. Churchill – Červánky osvobození, (Praha 1948) A. Werth – Od Stalingradu po Berlín (Bratislava 1969), Dějiny Velké vlastenecké války SSSR, díl IV., (Praha 1967).

Foto: Wikipedia Commons, TASS

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo