Homosexuálna menšina so špeciálnymi právami

Socialistická vláda Roberta Fica a dúhoví aktivisti presadzujú LGBTI agendu s odôvodnením, že homosexuáli sú diskriminovanou menšinou. Podľa europoslanca Branislava Škripeka sú homosexuáli iba skupinou s inou sexuálnou orientáciou a neprijateľnými požiadavkami. Liberál Richard Sulík to odmietol dialektikou hodnou diplomu na Večernej univerzite marxizmu-leninizmu. Podobnú silu majú aj niektoré argumenty pre zrovnoprávnenie homosexuálneho partnerstva s manželstvom.

Škripek - homosexuáli nie sú menšina

Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek (OĽaNO) v diskusii na TABLET.TV povedal, že „Neexistuje žiadne ľudské právo na dieťa. Nie je možné, aby sme tvrdili, že niekto má takéto právo,“ a homosexuáli nie sú menšinou, ktorá má nárok vymáhať si ho. „Podľa mňa to nie je menšina. Existujú mnohé skupiny ľudí, ktorých niečo spája, ale netvoria menšinu. Existujú aj telesne postihnutí ľudia, čo chceme povedať, že je to menšina?,“ opýtal sa Škripek. „Ľudia s odlišným sexuálnym cítením existujú. Ale na tomto nie je možné zakladať nárok na ľudské právo. Spoločnosť pôjde k totálnemu chaosu, ak začneme definovať zákony na základe cítení nejakej skupinky.“

Povedal tiež, že nesúhlasí s výzvami politikov, aby sa ľudia nezúčastnili referenda: „Som veľmi rád, že sa ľudia v posledných rokoch prebúdzajú a viac sa snažia hovoriť do toho, ako náš štát funguje,“ (24hod.sk 10.1.2015 )

Sulík - sú menšina, je ich málo

Tieto názory odmietol Richard Sulík (SAS) skutočne „nepriestrelným“ argumentom: „Myslím si, že homosexuáli sú menšina, lebo ich je menej." (teraz.sk 17.1.2015) Práve úžas nad týmto výrokom je hlavnou inšpiráciou k nasledovnej úvahe a analýze. Ako demokrati, uznávajúci rovnosť všetkých občanov a menšín, mali by sme na základe Sulíkovej definície hovoriť a písať o špeciálnych menšinových ľudských právach pre všetkých, ktorých je málo.

Prvý problém vznikne s určením, koľko je "málo". Máme málo včelárov, bojujme za ich ľudské právo postaviť kdekoľvek včelie úle. Máme málo dobrých hudobníkov, zabezpečme im ľudské právo v ktorúkoľvek hodinu hrať na trúbku a bubny. Máme telesne postihnutých dostatočne málo, aby sme ich uznali za menšinu, a štát sa o nich začal starať aspoň tak, ako o menšinu skorumpovaných superzbohatlíkov z J&T, Penty a podobných? Štát sa lepšie stará o bývalých šéfov komunistickej ŠtB, lebo sú menšinou s osobitými ľudskými právami, než o ich obete, ktoré sú nezaujímavou väčšinou?

Sociológovia už roky hovoria, že v Európskej únii sa rodí málo detí. Legislatíva pod tlakom homo-loby však prijíma skôr opatrenia, ktoré oslabujú rodinu, čiže prostredie najvhodnejšie pre rodenie detí a ich výchovu k zodpovednému sociálnemu a občianskemu životu. Aj obyvateľov "Hornej-Dolnej" je málo a trápi ich vzdialená škola i lekár, nevybudovaná kanalizácia či nulová vymožiteľnosť práva voči polomafiánskemu podnikateľovi či politikovi, čo je naozaj porušením ľudských práv. Štát ich však podporuje omnoho menej, než iné "menšiny". Každý ľahko nájde aj ďalšie skupinky ľudí, ktorých je málo, a preto by sa im zišlo aspoň z ich hľadiska a záujmov vyhlásenie za menšinu, o ktorej ľudské práva sa treba špeciálne starať.

Menšina podľa Wikipédie

Keďže Sulíkova definícia menšiny zjavne nevyhovuje zdravému rozumu, pozrime sa, ako ju definuje napr. Wikipédia, ktorá zhŕňa viaceré zdroje odbornej literatúry: Menšina ako sociologický, politologický a kultúrno antropologický pojem označuje dobre vymedzenú skupinu osôb, ktorá sa odlišuje od okolitej väčšinovej populácie a obvykle sa aj sama chápe ako skupina. Napríklad ľudia so zelenými očami síce sú v menšine, ale menšinu v tomto zmysle netvoria, pokiaľ sa o nich nezačne verejne diskutovať, nezačnú sa združovať, prípadne vytvárať nejakú reprezentáciu. Rozlišuje sa štatistická menšina daná iba určitými charakteristikami osôb, a sociálno-psychologická menšina, ktorá sa obvykle ako menšina sama chápe, prípadne i organizuje. Významné druhy sociálno-psychologických menšín sú etnická, národnostná, náboženská a jazyková.

V moderných pevne organizovaných štátoch predstavujú menšiny sociálny i politický problém, a to v niekoľkých smeroch:

  • sú ohrozované tlakom väčšinovej spoločnosti a štátu, ktorý sa ich snaží asimilovať, a to niekedy aj násilnými krokmi. Proti tomu smeruje koncept menšinových práv, ktorý medzinárodné spoločenstvo (OSN, Rada Európy) presadzuje do medzinárodných dokumentov a zákonodarstva jednotlivých štátov.
  • Významné a dobre organizované menšiny však môžu predstavovať vnútropolitický a sociálny problém, pokiaľ ohrozujú celistvosť štátu (napr. iredenta)
  • neorganizované menšiny si môžu robiť nárok na kolektívne menšinové práva, ale nemusí byť jasné, kto je ich oprávneným hovorcom. Ani menšinové združenia nemusia mať dostatočne širokú členskú základňu, a preto ich predstavitelia nemusia byť reprezentantmi celej skupiny aj keď boli riadne zvolení.

Diskriminácia a ľudské práva podľa OSN

Homosexuáli sú teda štatistickou, ale nie významnou sociálno-psychologickou menšinou. Nepatria do žiadnej zo štandardných kategórii menšín, a od okolitej populácie sa odlišujú iba sexuálnou orientáciou, ako dobre povedal Škripek. Neurčitá časť z nich sama seba za menšinu považuje, a robí si nárok na kolektívne menšinové práva, ale nemajú žiadnu oficiálne organizovanú členskú základňu. Tí, ktorí vystupujú ako ich reprezentanti, neboli nikým riadne zvolení. Sú síce najhlasnejší, ale vôbec nereprezentujú názory všetkých homosexuálov. Dokazuje to napr. homosexuál a praktizujúci katolík Philippe Ariño.

Keďže problém menšín súvisí s ľudskými právami, na ktoré sa niekedy zavádzajúcim spôsobom odvolávajú aj ich aktivisti, treba porovnať situáciu s tým, ako základné ľudské práva definujú dokumenty OSN: právo na život a slobodu, pohyb, vzdelanie, prácu, majetok, zamestnanie v štátnej službe, spravodlivé súdne konanie, združovanie, náboženstvo, konanie podľa svojho svedomia, získavanie a šírenie informácií. Muži a ženy majú právo slobodne uzavrieť manželstvo a rodičia majú prednostné právo určiť výchovu svojich detí, pričom prvoradý je záujem a dobro dieťaťa a jeho dobrý sociálny, kultúrny a morálny rozvoj. Menšinové práva znamenajú zachovať a rozvíjať ich jazykové, národné, kultúrne osobitosti. Limitom všetkých týchto práv je, že ich uplatnenie nemôže škodiť všeobecnému dobru a porušovať rovnaké práva iných (viac napr. tu).

Kto koho diskriminuje

Vo väčšine vyššie uvedených vecí diskriminovali komunisti kresťanov, a vo svete sú krajiny, kde sa tieto ľudské práva homosexuálov porušujú. V (post)kresťanskej a demokratickej Európe a severnej Amerike však nikto v ničom z uvedeného nediskriminuje nikoho na základe homosexuálnej orientácie. Naopak, zatiaľ čo za totality vládne opatrenia, oficiálna propaganda i Komunistickou stranou ovládané médiá útočili na kresťanov a znevažovali Cirkev, dnes vláda aj takmer všetky médiá preferujú názory a požiadavky dúhovej homo-loby, a opäť útočia na kresťanov a všetkých, ktorí nesúhlasia s dúhovou kultúrnou revolúciou. Vo viacerých krajinách už pod tlakom homoloby a dúhových aktivistov diskriminujú zamestnancov, rodičov, úradníkov, drobných podnikateľov i sociálne organizácie, ktoré nesúhlasia s ich požiadavkami, správaním a ideológiou. Ich salámová metóda tak dospela k diskriminovaniu iných a vytvoreniu novej kasty nedotknuteľných.

Fiktívne práva a diskriminácia

Aj v našich končinách majú občas jedinci problémy kvôli homosexuálnej orientácii. Tieto sčasti vyplývajú priamo z ich „diagnózy“, sčasti sú dôsledkom nepochopenia či necitlivého až chrapúnskeho postoja iných. Tieto problémy však nie sú diskrimináciou v pravom zmysle slova, a majú ich aj iní, napr. rôzne telesne, duševne či sociálne postihnutí.                       

Podobnú kvalitu ako Sulíkova definícia homosexuálnej menšiny majú aj tvrdenia, že ich požiadavky sú bojom za ľudské práva a proti diskriminácii. Zrovnoprávnenie ich vzťahov s normálnym manželstvom na základe argumentu, že na to majú ľudské právo, keď sa majú radi, diskriminuje iné skupiny osôb, ktoré sa majú radi. Alebo dáva toto „právo“ všetkým, ktorí sa majú radi, z čoho vzniká sociálny a morálny chaos, a úplná degradácia rodiny. Podobá sa to požiadavke menšiny vodičov terénnych SUV, aby sa v doprave zrovnoprávnili so sanitkou a požiarnikmi.

Podobne neexistuje právo na dieťa, lebo to je od počatia človekom, čiže subjektom a nie objektom práva, ako dobre vysvetlil napr. vrchný rabín Francúzska G. Bernheim: „Právo na dieťa“, vrátane „prenajímania maternice“, je inými slovami „právom“ na zaobstaranie si iného človeka pre svoj prospech či potešenie. Čím sa to odlišuje od práva na otroka?

Newspeak LGBTI a homosexuálnej menšiny

Newspeak nebol vytvorený iba na vyjadrenie svetonázorových myšlienkových postupov stúpencov Angsocu, ale preto, aby znemožnil všetky iné spôsoby myslenia. Zámer bol ten, že až si všetci osvoja newspeak a zabudnú oldspeak, stane sa ... myslenie odlišné od zásad Angsocu doslova nemysliteľné..." (G. Orwell, 1984)

Wikipédia v hesle o menšinách uvádza, že historik A. H. Toynbee rozlišuje tvorivé a dominantné menšiny. LGBTI aktivisti, homoloby a šíritelia rodovej ideológie sú tvoriví ako Ministerstvo pravdy Veľkého Brata: Dávajú nový význam a zmysel oddávna zaužívaným alebo pred desaťročiami definovaným slovám ako rodina, manželstvo, rod, rodič, diskriminácia, tolerancia, šírenie nenávisti. Zakazujú v úradnom styku používať slovo otec a matka. Robia to s rovnakým cieľom - zmanipulovať myslenie a cítenie ľudí, a tým radikálne zmeniť sociálne vzťahy a deformovať morálne hodnoty. Používajú na to aj metódy komunistických či nacistických propagandistov: znemožnenie rovnocennej diskusie pre ich oponentov, označkovanie oponentov za netolerantných homofóbov, zamieňanie príčin a následkov. Už zažívame a vidíme, ako nepravdy a argumenty v tomto newspeaku vďaka tisícnásobnému opakovaniu mnohí považujú za pravdu. Takýmto spôsobom sa dúhoví aktivisti usilujú stať vedúcou silou dominantnej menšiny.

Kultúrno-sociálny problém

Vymáhanie osobitných práv a výhod pre homosexuálov predstavuje sociálny a politický problém, ktorý sa však odlišuje od problémov "tradičných" menšín, a vyplýva zo spôsobu, akým ich aktivisti presadzujú. Zatiaľ čo "tradičné" menšiny môžu iredentou ohroziť územnú celistvosť štátu, táto ich kultúrna revolúcia vyvolala vnútorné rozdelenie spoločnosti a kultúrnu občiansku vojnu medzi nimi a tými, ktorí bránia "tradičnú" kultúru a rodinu. Organizujú hony na homofóbov a odoberajú deti biologickým rodičom (viac napr. tu). Nimi propagovaný životný štýl a liberálna sexuálna výchova prináša zisk niektorým druhom biznisu, ale zaťažuje rozpočet štátu zvýšenými nákladmi na riešenie dopadu rozvrátených rodín, psychických porúch, kriminality, drogovej závislosti. Homosexuálna menšina tvorí okolo 1% obyvateľov, ale na Slovensku bolo 64,2 % prípadov HIV infekcií získané homosexuálnym stykom (zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR). K tomu treba pripočítať aj rastúce prostriedky z rozpočtu SR a EÚ, ktoré idú na podporu dúhovej agendy a hlavne tých, ktorí ju šíria. Negatívne ekonomické dôsledky má aj kádrovanie homoaktivistami a vyhadzovanie z práce kvalitných odborníkov, ktorí sa vyjadria na podporu "tradičnej" rodiny. Aj to je podobné ako za komunizmu. Aj to je poškodzovanie demokracie menšinou a jej ideológiou, ktorá sa stáva vedúcou silou spoločnosti.

Pavol Martinický
Autor je publicista.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo