Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
06. marec 2019

Kiska chce ísť do toho, ale bez progresívcov

Naša politická scéna sa v týchto mesiacoch mení na nepoznanie. Dôvodom však zďaleka nie je len hurikán Zuzana.
Kiska chce ísť do toho, ale bez progresívcov

FOTO TASR – Milan Krupčík

Kým minulý rok menili podobu slovenskej politiky hnevom preplnené námestia, ktoré vyhnali z premiérskeho úradu a z postu ministra vnútra dve stálice, teraz ju menia zákulisné mocenské hry, ktoré spustili prezidentské a európske voľby.

Na kresťansko-konzervatívnom fronte sú už prvé pohyby známe: o klasických kádeháckych voličov aj kresťanov z rôznych spoločenstiev sa budú v eurovoľbách uchádzať Hlinovo KDH aj Kresťanská únia na čele s Annou Záborskou. V týchto vodách chce sčasti loviť aj Kuffovo KDŽP, to sa však zameria najmä na tých katolíkov, ktorí dajú v prezidentských voľbách hlas Štefanovi Harabinovi.

Týmto však štepné procesy nie sú ukončené. Sám Igor Matovič vie, že niektorí jeho poslanci dlhodobejšie komunikujú so Škripekom a Záborskou. A súčasne vníma, že Veronika Remišová, po ňom druhá najpopulárnejšia tvár OĽaNO, sa s ním nesporí už len súkromne, ale aj verejne.

Lenže dezintegračné pohyby sa v najbližších týždňoch udejú i na liberálnom fronte.

Keď zdanie klame

Na prvý pohľad vyzerá u liberálov všetko inak, keďže Progresívne Slovensko a Spolu sa dali dokopy kvôli eurovoľbám a po odstúpení Roberta Mistríka ich zjednotili aj prezidentské voľby.

Navyše, progresívci a Spolu prežívajú hneď po spojení nečakanú eufóriu, už prvé prieskumy im dávajú šancu na zisk dvojciferného výsledku a o tom, že prezidentská kampaň Zuzany Čaputovej sa zmení na prívalovú vlnu, sa Ivanovi Štefunkovi a spol. pred mesiacom zrejme ani nesnívalo.

Spojenie rastúcich progresívcov a Spolu sa mohlo javiť ako ideálne riešenie aj pre samotného prezidenta Andreja Kisku. Ten sa minulý rok na jar po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice a po vynútenom odchode Roberta Fica odhodlal, že založí premiérsku stranu, ktorá porazí Smer v parlamentných voľbách a sformuje novú vládu.

Prvotné nadšenie však postupne opadlo a viacerí z prezidentovho okolia považovali za veľkú chybu, že nekandidoval druhýkrát za prezidenta – namiesto toho sa púšťa do projektu, ktorý mu osobnostne nesedí a na ktorý vlastne ani nemá chuť. 

Andrej Kiska však už z pôvodného plánu nechcel vycúvať, len menil jeho parametre. Ešte minulý rok pomkol progresívcov a Spolu, aby vytvorili spoločnú koalíciu do eurovolieb. Pre Ivana Štefunka a Miroslava Beblavého to nebola celkom samozrejmá myšlienka, ich cesty sa v jednej fáze viac vzďaľovali, než zbližovali – Beblavý dával najavo, že progresívci to preháňajú s kultúrnymi vojnami, tí zas Beblavému vyčítali, že im nasadzuje psiu hlavu ľavicových ideológov. A obe strany trpeli na to, že im bohatí a sympatizujúci podnikatelia nechceli dávať peniaze, lebo čakali, kedy z prezidentského paláca odíde Andrej Kiska a čo sa bude diať potom.  

Kiska chcel rozdiely medzi PS a Spolu premostiť a sám z toho politicky profitovať. Predpokladal, že ak sa obe strany spoja do eurovolieb a na spoločnú kandidátku dajú aj ľudí na jeho odporúčanie, z prezidentského paláca túto liberálnu koalíciu v plnej miere podporí. A o pár týždňov neskôr sa ako čerstvý exprezident postaví do čela koalície, ktorá sa pretvorí do novej strany, kde si svoje pozície rozdelia zástupcovia PS, Spolu a ľudia z Kiskovho tímu.

Andrej Kiska rátal s tým, že jeho prirodzeným spojencom bude Miroslav Beblavý, ktorý napokon pred rokom hneď pochopil, že ak si Kiska založí novú stranu, jeho centristické Spolu stratí zmysel.

Inzercia

Lenže v politike sa vzťahy aj spojenectvá prispôsobujú novým okolnostiam. A tak hoci to bol Kiska, ktorý pomkol PS a Spolu k spoločnej eurokandidátke, tí ju napokon minulý mesiac vytvorili bez toho, aby mali Kiska a jeho okolie na ňu akýkoľvek vplyv. Na 14-člennej kandidátke sa ocitli len ľudia, ktorých nominovali progresívci a Spolu bez toho, aby brali ohľad na názor Kisku a jeho okolia.

Najmä progresívci si vyhodnotili, že spájanie s Andrejom Kiskom pre nich nie je životnou nevyhnutnosťou a že jeho daňové problémy, ktoré si nebude vychutnávať len Fico, ale aj Matovič či Sulík, sú tak trochu toxickým bremenom.

A tak keď Andrej Kiska v posledných týždňoch pochopil, že sa s jeho tímom nechcú príliš spájať nielen progresívci, ale ani Spolu, vrátil sa k pôvodnému plánu z jari minulého roka.

Kiskova strana

Podľa informácií Postoja tak odchádzajúci založí vlastnú stranu, ktorá vznikne popri spoločnom projekte PS-Spolu. Kiska sa ju chystá založiť aj v prípade, že PS-Spolu – nabudené na Čaputovej vlne – dosiahnu v eurovoľbách veľmi dobrý výsledok. Nová strana chce byť programovo v strede, jej súčasťou by mali byť liberálnejší ľudia aj kresťania.

Kiskov prípravný tím si prísne stráži, aby žiadne mená neunikali na verejnosť. Ale z toho, aký profil má mať nová strana, je zrejmé, že by doň z toho konzervatívnejšieho prostredia zapadali ľudia ako Juraj Šeliga či Veronika Remišová.

Kiskovci dúfajú, že hoci dosluhujúci prezident stratil v poslednom roku veľa z osobnej popularity aj pôvodnej prezidentskej aury, stále má na to, aby sa stal lídrom silnej strany.

Politika je čoraz menej fixovaná na stranícke značky a čoraz personalizovanejšia, preto kalkul kiskovcov je, že ak si budú voliči dnešnej opozície vyberať medzi lídrami ako Sulík, Matovič, Štefunko/Beblavý a Andrej Kiska, mnohí si vyberú exprezidenta.

Možno sa ukáže, že životaschopný bude samostatný Kiskov projekt a popri ňom aj koalícia PS-Spolu. Alebo realita donúti obe formácie, aby sa pred parlamentnými voľbami spojili. 

To všetko sú dnešné plány a projekcie. Napokon, ako ukazuje aj vývoj prezidentskej kampane, slovenskú politiku čaká rok zemetrasení, po ktorom môže byť mnohé inak, než si dnes vôbec dokážeme predstaviť. 

Odporúčame