Voľby do europarlamentu Progresívci sa mýlia, ak chcú eurovoľby rámcovať ako referendum o Ficovi

„Fico a jeho ľudia nemôžu mať všetko,“ píše Progresívne Slovensko na svojom Facebooku v príspevku, ktorým strana predstavuje svojich kandidátov na europoslancov.

Stoja tam tiež slová: „V týchto voľbách ide o to, či Slovensko bude európske a demokratické alebo ho aj v Európskom parlamente budú zastupovať ľudia, ktorí ho ťahajú na východ a ničia právny štát.“

Tieto formulácie naznačujú, že PS sa chystá spraviť z tohtoročných eurovolieb akurát len ďalšie pokračovanie domáceho politického zápasu.

Voľby do EP nás čakajú začiatkom júna, hoci zatiaľ ich zatieňuje kampaň k prezidentským voľbám, ktorých prvé kolo nastane už o pár týždňov. Zaujímavé je, že progresívne heslá do eurovolieb sa navlas podobajú argumentom v prospech prezidentskej kandidatúry Ivana Korčoka.

Áno, v prezidentských voľbách sa možno vyhraňovať voči favorizovanému vládnemu kandidátovi Petrovi Pellegrinimu s argumentom, že koalícia Smeru, Hlasu a SNS by nemala ovládať všetky vrcholové pozície v štáte. No aký význam má veta „Fico a jeho ľudia nemôžu mať všetko“ v eurovoľbách, kde nejde o získanie jediného vrcholového postu, ale o prerozdelenie pätnástich Slovensku prináležiacich poslaneckých miest medzi viaceré politické strany?

Je čas hovoriť o Európe

Progresívci by mohli argumentovať, že eurovoľby u nás majú tradične najnižšiu účasť, a preto najlepšiu mobilizáciu svojich voličov opozícia dosiahne tým, že z nich spraví referendum o Ficovi a jeho vláde. Proti tomu by sa však dalo namietnuť, že tento rok konečne existujú európske témy, ktoré majú významný dosah na život bežného slovenského občana. Práve voľby do Európskeho parlamentu sú dobrou príležitosťou o nich hovoriť.

Asi najdôležitejšou témou sú v tomto zmysle zelené politiky EÚ a ich pokračovanie alebo možné prehodnotenie. Ich vplyv na slovenskú energetiku či na automobilový priemysel má vplyv na ceny energií i zamestnanosť. Inými slovami, ide už o chlebové témy.

Napríklad v Nemecku sa o dosahoch elektromobility na tamojší automobilový priemysel diskutuje už dlhšie. Predseda CDU Friedrich Merz okrem toho vlani varoval pred „plazivou deindustrializáciou“ svojej krajiny v dôsledku ľavicovo-zelených politík. Takúto debatu však možno viesť o celej EÚ.  

Na druhej strane je zrejmé, prečo sa progresívcom na Slovensku do podobnej debaty nechce. Politická konkurencia by im mohla pripomenúť ich vlastné hlasovania v Európskom parlamente. Ako keď europoslanci Šimečka a Wiezik (ten kandiduje do EP aj teraz) v roku 2022 hlasovali za vyradenie jadra zo zelenej taxonómie, čo bolo zjavne proti záujmom Slovenska.

Inou dôležitou európskou témou je zachovanie práva veta pre členské štáty. Aj tu si PS svoju deklarovanú „proeurópskosť“ predstavuje svojsky.

„PS a aj ja nemáme problém s tým, aby členské štáty nemali právo veta v zmysle zefektívnenia procesov,“ odpovedala Veronika Cifrová Ostrihoňová na otázku Denníka N, či je za zachovanie práva veta pri rozhodovaní o zahraničnej politike. Na jej metaforu o výlete autobusom vzápätí kriticky reagoval na Postoji Milan Krajniak. Keď mala influencerka a kandidátka PS vyzdvihnúť niektorých súčasných europoslancov, vybrala si popri Vladimírovi Bilčíkovi ešte Martina Hojsíka, ktorý podľa nej „robí v rámci svojej agendy veľmi dobrú prácu“.

Nejeden volič tak bude v eurovoľbách hlasovať za PS, nalákaný na známe tváre ako Ľudovít Ódor a Veronika Ostrihoňová, no čo dostane, bude zelená politika Martina Hojsíka.

Zatiaľ sa očakáva, že na celoeurópskej úrovni sociálni demokrati, liberáli a zelení v eurovoľbách oslabia, kým posilniť by popri stredopravej Európskej ľudovej strane (patrí sem aj KDH) mali tiež konzervatívni euroskeptici (členom je SaS i česká ODS) a nacionalisti.

EPP chce o migrácii hovoriť inak

Napríklad Európska ľudová strana (EPP) sa chystá v eurovoľbách presadzovať plán deportovať azylantov do tretích bezpečných krajín (ako Tunisko či Albánsko), s čím môže mať euroľavica zásadný problém, a posilnením Frontexu znížiť nelegálnu imigráciu do EÚ.

Toto by mohla byť taktiež zaujímavá téma, o ktorej by pred eurovoľbami mohli verejne debatovať slovenskí konzervatívci s progresívcami. No ani migračná agenda nemusí byť vzhľadom na verejnú mienku pre PS príjemná.

A dôjsť môže tiež na kultúrno-etické otázky. V tomto prípade ich však neotvárajú konzervatívci. Po tom, ako na podnet Emmanuela Macrona Francúzsko hanebne povýšilo potrat na „ústavné právo“, chcú tamojší politici otvoriť túto otázku aj na európskej úrovni...

Tieto voľby do europarlamentu môžu byť najvzrušujúcejšie, aké sme zatiaľ zažili. Viacero tém môže osloviť aj takých občanov, ktorí sa doteraz o eurovoľby nezaujímali.

Politici PS majú motiváciu tlačiť kampaň do eurovolieb k slovenským domácim témam (referendum o Ficovi). Ich konkurenti majú zase dosť dôvodov hovoriť o európskych témach, ktoré budú mať vplyv aj na slovenského občana.