Ako získala Republika dva euromandáty Uhríkovci boli autentickejším protestným hlasom než SNS, ich heslá silno bodovali na sociálnych sieťach

Jedným z víťazov sobotných eurovolieb na Slovensku je aj mimoparlamentné hnutie Republika. Strana, ktorá skončila tretia za Progresívnym Slovensko a Smerom, prilákala k urnám viac než 185-tisíc voličov.

Republike sa podarilo zmobilizovať toľko voličov, že dokázali pri nižšej účasti v eurovoľbách prekonať výsledok z parlamentných volieb. Dokázali prekročiť svoj potenciál z volieb do Národnej rade o viac ako 30 percent.

Vo vlaňajších parlamentných voľbách získali 141-tisíc hlasov. Päťpercentné kvórum vtedy nepreskočili a zostali pred bránami Národnej rady.

Teraz bude mať hnutie dve kreslá v Bruseli. Predseda strany a zároveň líder kandidátky Milan Uhrík obhájil svoj post europoslanca a na zasadnutia do Bruselu bude brávať aj svoju dvojku Milana Mazureka.

Kde sa Republike darilo

V sobotných eurovoľbách Republika získala 12,53 percenta hlasov, čo Uhrík označil za „senzačný úspech“. Hnutiu pomohli najmä regióny, a to po celom Slovensku s výnimkou južných oblastí. Tam bodovali odídenci z ĽSNS iba málo.

Spolu so Smerom ovládli Kysuce. V okrese Čadca volil Republiku každý piaty volič. Veľkú podporu však zaznamenali aj v ďalších častiach stredného Slovenska. Nad 17 percent získali uhríkovci v okresoch Brezno, Poltár a Detva.

Nadpriemerne sa im darilo aj v na Hornom Považí alebo na Orave v tvrdošínskom okrese. Ako si všimol Denník N, Republika zvíťazila vo viacerých menších obciach za Trstenou smerom k poľským hraniciam – v Čimhovej, Vitanovej, Hladovke či Suchej Hore.

Nadpriemerné úspechy dosiahli aj v okresoch Zlaté Moravce, Krupina či na východe Slovenska v gelnickom a vranovskom okrese. Bodovali aj v okresoch Medzilaborce a Snina, čo sú už tradičné bašty antisystémových strán.

Odsúdený rasista v bruselskom kresle

Uhrík získal štvrtý najsilnejší mandát spomedzi 15 zvolených slovenských europoslancov. Šéfa Republiky krúžkovalo dohromady 133 949 voličov.

Mazurekovi dalo svoj hlas 71 656 ľudí a do Bruselu odíde s deviatym najsilnejším slovenským mandátom. Ide o bývalého poslanca národného parlamentu, ktorý prišiel o mandát po tom, čo ho súd právoplatne uznal za vinného.

V žilinskom rádiu Frontinus sa rasisticky vyjadroval o Rómoch, za čo dostal od súdu peňažný trest 10-tisíc eur. Pokutu zaplatil a trest sa mu zahladil a mohol znovu kandidovať.

Prvou náhradníčkou bude Anna Belousovová, ktorá sa s 32-tisíc hlasmi prekrúžkovala na tretie miesto z jedenástej priečky. Ide o poslankyňu na žilinskej župe, ktorá bola v minulosti poprednou tvárou SNS.

V eurovoľbách teraz získala viac krúžkov ako celá strana Andreja Danka dohromady. SNS v sobotu volilo 28-tisíc voličov.

Druhým náhradníkom je šéfredaktor dezinformačného časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas, ktorý sa na štvrté miesto prekrúžkoval z posledného miesta kandidátky. Hlas mu dalo bezmála 20-tisíc ľudí.

V minulosti úzko spolupracoval s ruským veľvyslanectvom a Najvyšší súd ho uznal za vinného za antisemitský článok Klin Židov medzi Slovanmi. Dopustil sa trestného činu hanobenia rasy a národa.

Tibor Eliot Rostas a Anna Belousovová. Foto: TASR/Pavel Neubauer a Dano Veselský

Prednostné hlasovanie pomohlo aj 22-ročnej Lívii Pavlíkovej, ktorá na eurokandidátke dokonca predbehla exposlanca národného parlamentu Miroslava Suju či generála Jozefa Viktorína. Krúžkovalo ju 15-tisíc voličov, čo je dvakrát viac ako voličov strany Mariana Kotlebu.

Pavlíková sa zviditeľnila na portáli Kulturblog, ktorý je na viacerých internetových platformách vypnutý pre šírenie extrémistického obsahu. Uhrík ju pri predstavovaní kandidátky nazval protipólom Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej z Progresívneho Slovenska.

Mladá kandidátka spolupracovala s uhríkovcami ešte v čase, keď boli súčasťou ĽSNS. Po hádke v rámci strany v roku 2021 sa od Kotlebu odčlenili. Pavlíková pôsobila aj v mládežníckej organizácii ĽSNS – Ľudová mládež.

Čo chcú robiť v europarlamente

Počas eurokampane Uhrík vravel, že treba voliť tak, aby mali „vlastenci“ dostatočne veľa kresiel v Bruseli, a potom sa im podarí „Európsku úniu pretransformovať na Úniu suverénnych národov“.

Vo volebnom programe však Republika spísala iba sedem vágnych hesiel. Chcú mier, suverenitu, slobodu názorov a eurofondov, nechcú vojnu, migrantov ani zelenú politiku.

Uhrík počas mítingu na juhu Slovenska hovoril, že chce v EÚ zabezpečiť, aby bolo Slovensko rešpektované a aby Únia podporovala „len tie dobré veci; budovanie ciest, infraštruktúru a hospodársku spoluprácu“. Na závažné európske otázky však riešenie nepredostrel.

Strašil napríklad pred tým, že Únia bude o pár rokov ponúkať iba sušené cvrčky a zakáže klobásy alebo že migranti úplne zničia Európu.

Uhríkovci pred eurovoľbamiDajte si klobásu, lebo nabudúce budete jesť sušené cvrčky (reportáž)

Juraj Brezáni

Problém s medveďmi na Slovensku by chcela Republika riešiť na európskej úrovni prerozdelením medveďov medzi jednotlivé členské krajiny EÚ. Argumentovali migračným paktom, ktorý počíta s podobným prerozdelením migrantov.

„My im dáme naše medvede, a keď ich nebudú chcieť, tak budú za ne platiť. A keď bude výnimočná situácia, ako nám oni hovoria, tak ich budú musieť zobrať nasilu,“ povedal Miroslav Suja.

Či bude existovať nejaká forma spolupráce medzi piatimi europoslancami Smeru a dvomi hnutia Republika, je otázne. Politici strany Roberta Fica však v pondelok rátali za úspech aj zvolenie „dvoch poslancov“, mysliac teda dva mandáty Republiky a jeden mandát strany Hlas.

Cesta k úspechu? Ovládnuť sociálne siete

Republike zafungovali v kampani aj sociálnej siete. Uhríkovci v podstate od konca februára až do eurovolieb ovládli slovenský Facebook, keď suverénne najväčší počet interakcií zaznamenal Milan Uhrík (806-tisíc) a top trojku po Tomášovi Tarabovi z SNS (570-tisíc) uzatvoril Milan Mazurek (255-tisíc).

Uhríkove videá navyše zaznamenali dvojnásobne väčší počet vzhliadnutí ako ktoréhokoľvek iného kandidáta v eurovoľbách. Od konca februára do tretieho júna nazbieral šéf Republiky viac ako 7,2 milióna pozretí.

Vysoký počet pozretí zaznamenali uhríkovci aj na YouTube, čo je najsilnejšia videoplatforma. Ak by sme hodnotili na tejto sociálnej sieti celkový výtlak politikov od predčasných parlamentných volieb, tak Uhríkov kanál patrí medzi top päť najsledovanejších.

Prínosom bol, samozrejme, aj stranícky kanál, ktorý bol ôsmy najsledovanejší, a tiež YouTube kanál Lívie Pavlíkovej. Hoci niektoré videá iba zrecyklovala, napríklad opätovne zverejnila staršiu antimigrantskú reportáž z Londýna, nahrávala aj nový obsah. Natočila zábery z bruselského dúhového Pride, kde ulicami pochodovali „psy a vlci“, ktorých sa pýtala na ich práva a názory na Slovensko.

Obsah preklápala aj na svoj Instagram, kde podobne ako na YouTube nazbierala niekoľko desiatok tisíc vzhliadnutí.

Z mítingu v Lučenci. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Podľa dát, ktoré denník Postoj interpretoval ešte vlani v máji vyplýva, že voliči Republiky sú výrazne euroskeptickejší ako zvyšok slovenskej populácie. Až 55 percent voličov v podstate tvrdí, že projekt Únie nemá budúcnosť, a ďalších 40 percent by sa označilo za eurorealistov, ktorí by prijali menej zásahov EÚ a viac kompetencií pre členské štáty.

Je zrejmé, že pre „národnovlasteneckých voličov“ bola Republika autentickejšia v boji proti „nezmyslom z Bruselu“ ako SNS s podobnou ponukou. Uhríkovcom odovzdali voliči šesťnásobne viac hlasov ako strane Andreja Danka.

Národniarom pritom pomáhal v kampani aj kňaz Marián Kuffa, ktorý pár dní pred voľbami vyjadril podporu kandidátke SNS Romane Tabák, v inom videu zas podporil svojho brata Štefana a synovca Filipa. Kuffov apel však na rozdiel od aktivity Republiky nezabral.

Ako Uhrík využil v boji kandidátku SNS

Republika a SNS zvádza súboj o podobného voliča. Uhrík sa najskôr snažil s Dankom dohodnúť na spoločnej kandidátke do eurovolieb, no keď to nevyšlo, začal kritizovať národniarov, že utekajú do Bruselu.

„Keď už SNS nemala koho postaviť na kandidátku, dala tam samých ministrov, vicepremiéra, poslancov. Hovorím jednu vec, nech SNS ostane vo vláde a nech ľuďom splní, čo im sľúbila,“ vyhraňoval sa na jednom z mítingov šéf Republiky voči strane Andreja Danka.

„Sú len dve možnosti: buď naozaj od svojich zodpovedností a povinností utekajú, alebo ak neutekajú a do Bruselu nechcú nastúpiť, sú len na kandidátke, čo mnohí priznali, tak oklamú voličov,“ vravel Uhrík pred svojimi.

Danko sa tejto rétorike prispôsobil a po zdrvujúcej prehre vyhlasuje, že voliči kandidátov SNS nechceli v Bruseli. Šéf národniarov pritom pred eurovoľbami vravel, že má záujem o bruselské kreslo.

Dianie po eurovoľbáchDanko tvrdí, že voliči ich chceli vo vláde. Laššáková zo Smeru uvažuje o Bombicovi ako asistentovi

Marek Holka

„SNS získala dôveru v parlamentných voľbách. Ľudia nám odkázali, aby sme zotrvali v tejto vláde, spájali viac koalíciu a pracovali na zákonoch,“ zhodnotil Danko v pondelok voľby.

SNS nasadila do eurovolieb najznámejšie tváre, ktoré stranu potiahli v parlamentných voľbách, no teraz to nestačilo.

Danka napríklad krúžkovalo iba 10-tisíc voličov, Tomáša Tarabu 9-tisíc a Rudolf Huliak získal 5-tisíc krúžkov.

Po neúspešnej Dankovej kandidatúre do europarlamentu písali dezinformačné Hlavné správy, že „z vnútra strany“ vedia, že „influenceri veľmi chceli, aby bol Danko zvolený a vypadol do EÚ, zmizol z oči verejnosti a prestal tak škodiť im všetkým aj svojej strane. Hold nevyšlo.“ Upozornil na to na sociálnej sieti novinár Vladimír Šnídl.

Mobilizovali aj proti Beňovej

Uhríkovci sa v kampani kritizovali aj Smer. Ich líder síce vždy povedal, že s Robertom Ficom má „korektný politický vzťah“, no dlhoročnú europoslankyňu Moniku Beňovú nazýval „slniečkárkou“, ktorá nehlasuje za „vlastenkyňa“.

„Považujem za chybu strany Smer a pána Fica, že na čelo eurokandidátky postavil opäť Beňovú,“ vravel Uhrík. Videá o nej točila aj Pavlíková, ktorá sa zamerala aj na ďalšiu europoslankyňu za Smer Katarínu Roth Neveďalovú.

Vo videu zverejnila jej staršie fotky zo sociálnych sietí, na ktorých mala dúhové vlajky a písala, či sa niečo zmení, aby by bola lesbou. Neveďalová pritom v eurokampani podporovala rétoriku Smeru, ktorú z veľkej časti nastavoval Ľuboš Blaha a zázne odmietal dúhový aktivizmus. Pritom však aj on sám v minulosti chodil na dúhové pochody a podporoval LGBTI ľudí.

V kampani mobli byť tieto prvky pre voličov Republiky významné a preto napokon poslali do Bruselu až dvoch zástupcov z radov odídencov z extrémistickej ĽSNS.