Sloboda médií po maďarsky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Sloboda médií po maďarsky

Viktor Orbán sa usmieva počas zasadnutia Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu 11. septembra 2018. FOTO TASR/AP

Ako sa Viktor Orbán zmocnil médií a ako s tým chce naložiť. 

Predstavte si Roberta Fica, ktorý ovláda RTVS, televíziu Joj a TA3, denník Pravda, Sme, pár ďalších denníkov a časopisov, väčšinu komerčných rádií, všetky regionálne médiá plus zopár veľkých webových portálov. Približne podobne dnes vyzerá mediálna situácia v Orbánovom Maďarsku.

Posledný novembrový týždeň majitelia desiatich maďarských mediálnych spoločností oznámili vstup do Stredoeurópskej tlačovej a mediálnej nadácie (KESMA), ktorá vznikla v auguste tohto roku. Na jej čele stojí Gábor Liszkay, človek blízky Viktorovi Orbánovi.

Nešlo o žiaden predaj či výmenný obchod. Majitelia svoje mediálne domy nadácii jednoducho darovali. Celkom zadarmo, hoci podľa agentúry AP mali hodnotu minimálne 88 miliónov eur. Pod jednou strechou sa tak zlúčilo približne 500 maďarských médií, ktoré boli už predtým v rukách oligarchov napojených na vládnu stranu Fidesz.

Hoci sa dané médiá vyhlasujú za nezávislé a len celkom náhodou podporujúce vládnu politiku maďarského premiéra Viktora Orbána, po tomto kroku už len málokto uverí, že ide o náhodu. Medzi zapojené médiá patria veľké súkromné televízie TV2, Hír TV, Echo TV, mnoho rádiových staníc, všetky veľké celoštátne denníky, ako napríklad Magyar Idők, Magyar Hírlap, týždenník Demokrata, regionálne denníky, internetové portály, ako origo.hu, pestisracok.hu, 888.hu, či mnoho ďalších.

Pod jednou strechou sa tak zlúčilo približne 500 maďarských médií, ktoré boli už predtým v rukách oligarchov napojených na vládnu stranu Fidesz. Zdieľať

Hoci je podľa Orbána vznik provládneho mediálneho konglomerátu udalosťou „národného strategického významu“, ktorá slúži „verejnému záujmu zachrániť tlačové médiá“, udržať „vyváženosť“ mediálneho prostredia a bojovať proti fake news či politickej korektnosti, ide skôr o vyvrcholenie niekoľkoročnej snahy získať priamu kontrolu nad nezávislými inštitúciami a mediálnymi organizáciami.

Po prevzatí moci nad verejnoprávnymi médiami tento otvorený krok ovládnutia pravicových médií blízkych vládnej strane Fidesz logicky vyvoláva nové obavy nad stavom slobody a plurality médií, ako aj stavom maďarského právneho štátu.

Nie je nadácia ako nadácia

Prvé informácie o plánovanej zmene v pomeroch maďarských médií sa objavili približne koncom augusta. To, čo však viedlo k vzniku nového mediálneho impéria, pramení v spore medzi Viktorom Orbánom a jeho dlhoročným spojencom, financmajstrom Fideszu, Lajosom Simicskom.

Práve on v období medzi rokmi 2010 až 2014 kontroloval väčšinu maďarských provládnych médií. Dekády pretrvávajúca aliancia medzi Orbánom a Simicskom sa však skončila v roku 2014 po víťazstve Fidezsu v parlamentných voľbách. Spor medzi oboma mužmi mal aj mediálny dôsledok, zrazu bola spochybnená silná pozícia Fideszu v pravicovej tlači.

Orbán sa s tým nezmieril a nabádal podnikateľov vo svojom okruhu, aby investovali do jemu naklonených médií a obnovili tak mediálnu nadvládu Fideszu na pravicovom spektre. Rovnako bolo naznačené aj ostatným súkromníkom či zahraničným subjektom, že podporovanie nezávislej tlače môže výrazne skomplikovať ich podnikanie v krajine.

Péter Erdély, redaktor spravodajského portálu 444.hu, pre Postoj vysvetľuje, že Orbánovo rozhodnutie rozdeliť vlastníctvo médií Fideszu medzi niekoľko dôveryhodných spoločníkov namiesto jediného správcu sa najprv vnímalo ako strategický krok – práve v dôsledku konfliktu medzi Orbánom a Simicskom. V období rokov 2014 až 2018 však vysvitlo, že podpora týchto paralelných mediálnych impérií je nákladná a nie vždy efektívna.

V jednotlivých mediálnych spoločnostiach tiež došlo k niekoľkým finančným únikom, ktoré v ústach premiéra zanechali nepríjemnú pachuť. Preto sa Orbán rozhodol, že bude médiá opätovne centralizovať. Pochopiteľne tým dôjde k jednoduchšej kontrole médií, ako aj konečného užívateľa peňazí, keďže vládne a štátom vlastnené spoločnosti míňajú v týchto médiách miliardy na reklamu.

Druhým aspektom je možnosť väčšieho priestoru na centralizáciu obsahu. „Je to nákladovo efektívne a zároveň je to pre vládu jednoduchý spôsob, ako sa ubezpečiť, že správy pôjdu do éteru presne podľa jej predstáv,“ hovorí Erdélyi pre Postoj.

Zsolt Király, šéfredaktor portálu Körkép.sk, dodáva, že pod jednou záštitou a jedným megarozpočtom zároveň pominú paralelné záujmy jednotlivých provládnych mocenských skupín a dôjde k väčšej zodpovednosti členov správnej rady mediálnej nadácie. Najväčším inzerentom v Maďarsku je práve štát, a preto spoločnosti medzi sebou súťažili o štátne inzertné zákazky. Po zapojení sa do nadácie však na to už nie je dôvod.

Kto stojí za Orbánovym mediálnym gigantom?

Medzi tých, ktorí darovali svoje médiá nadácii, patria predovšetkým spojenci a oligarchovia blízki Orbánovi. Ide napríklad o mediálny koncern najvplyvnejšieho maďarského oligarchu a zároveň jedného z najbohatších mužov Maďarska Lőrinca Mészárosa, bývalého starostu Orbánovho rodného mesta a jeho priateľa z detských čias. Mészárosovi sa tiež v roku 2016 podarilo získal veľkú časť regionálnych tlačových denníkov, ako aj zatvoriť najčítanejší opozičný denník Népszabadság.

Ďalej je to mediálna skupina Ádáma Matolcsyho, syna guvernéra Maďarskej národnej banky György Matolcsyho a Árpáda Habonyho, ktorý je označovaný za Orbánovho neformálneho, no veľmi vplyvného stratéga.

Predsedom správnej rady Stredoeurópskej tlačovej a mediálnej nadácie je Gábor Liszkay, ktorý bol v minulosti blízkym človekom spomínaného Lajosa Simicsku, no po rozkole medzi Orbánom a Simicskom na začiatku roka 2015 sa postavil na stranu Orbána a potvrdil tak svoju lojalitu.

„Liszkay  je overený človek a veľmi schopný mediálny manažér, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v rôznych riadiacich funkciách v oblasti médií,“ dopĺňa Zsolt Király. Gábor Liszkay kedysi viedol provládny denník Magyar Nemzet a podobne orientovanú mediálnu spoločnosť Mediaworks.

Čo prinesie zmena?

Zsolt Király sa domnieva, že vznik nového mediálneho gigantu neprinesie takmer žiadnu zmenu ani pre začlenené provládne médiá, ani pre opozičné či voči Orbánovi kritické médiá: „Pre nezačlenené opozičné médiá sa prakticky nič nezmenilo, ani len pomer síl. Zmenilo sa iba to, že budú mať koncentrovanejší protipól a čitatelia si vyberú. Začlenené médiá budú akurát odteraz riadené centrálne.“

Novinár spravodajského portálu 444.hu Péter Erdélyi však vníma dva možné účinky na fungovanie nezávislých médií: Po prvé, ešte viac peňazí z reklamy bude smerovať k provládnym médiám, čím sa bude naďalej narúšať mediálny trh a pokračovať „hladovanie“ nezávislých mediálnych organizácií, ktoré majú už dnes problém presvedčiť inzerentov.

„Budú ľahšie potláčať dôkazy o korupcii a inom zneužívaní moci, špiniť a diskreditovať médiá, ako aj samotných novinárov, ktorí tieto skutočnosti odhalia, a vyvíjať nátlak na rôzne nezávislé alebo sčasti nezávislé inštitúcie, aby urobili presne to, čo od nich vláda chce.“ Zdieľať

Po druhé, so všetkými týmito médiami, ktoré hovoria jedným hlasom, sa zvýši schopnosť vlády „ohýbať“ realitu alebo skôr vytvárať jej paralelnú formu. Predpokladá, že pod väčšou kontrolou budú zároveň môcť organizovať ešte efektívnejšie kampane, ktoré utopia hlas nezávislej žurnalistiky. „Budú ľahšie potláčať dôkazy o korupcii a inom zneužívaní moci, špiniť a diskreditovať médiá, ako aj samotných novinárov, ktorí tieto skutočnosti odhalia, a vyvíjať nátlak na rôzne nezávislé alebo sčasti nezávislé inštitúcie, aby urobili presne to, čo od nich vláda chce.“

Napriek obrovskému vplyvu orbánovskeho mediálneho koncernu ho Péter Erdélyi nepovažuje za konkurenciu pre nezávislú žurnalistiku.

„Naše ciele sú úplne odlišné. Chceme písať len pravdu a dávať zmysel tomu, čo sa deje v Maďarsku a vo svete podľa našich najlepších schopností, pričom ich cieľom je výlučne podporovať politickú agendu súčasnej vlády. Rovnako nepôsobíme ani na tom istom trhu. Inštitúcie a spoločnosti, ktoré u nich inzerujú, by nikdy neminuli peniaze na našich stránkach. Takisto je veľmi nepravdepodobné, že by si ľudia, ktorí podporujú 444, kupovali provládne noviny, pokiaľ by sa na nich nechceli len zabaviť.“

Cesta späť? V nedohľadne

Napriek opatreniam zo strany vlády, ktoré ohrozujú slobodu médií, v Maďarsku naďalej funguje niekoľko nezávislých médií. Ide o najsledovanejšiu súkromnú televíznu stanicu RTL, ktorú vlastní nemecká skupina Bertelsmann, aj o niekoľko rádiových staníc či internetových portálov ako index.hu, 444.hu alebo 24.hu.

Orbána však neprežili žiadne skutočné nezávislé printové denníky, i keď ešte existuje opozičný denník Népszava. Ten však podľa slov novinára Erdélyiho tiež získava značné množstvo vládnych peňazí a jeho nezávislosť je preto veľmi obmedzená.

Péter Erdélyi pre Postoj uvádza, že návrat k normálnemu a zdravému stavu médií v Maďarsku nie je nemožný, no trval by veľmi dlhý čas. Mimo hlavného mesta, na vidieku, je však oveľa menej nezávislých médií. „Ľudia sa spoliehajú na miestne noviny, televízne a rozhlasové stanice a vláda si je kontrolou najmä týchto zdrojov istá.“

Ak by sa skončil politický tlak na inzerentov, predpokladá, že by mohlo dôjsť k relatívne rýchlemu zlepšeniu. Taktiež vymenovanie nezávislých ľudí do Národného mediálneho úradu či ďalších inštitúcií by znamenalo isté zlepšenie. „Samotným cieľom vzniku nadácie však bolo zabetónovať status quo, aby bolo zložitejšie zvrátiť to, čo sa Fideszu podarilo dosiahnuť za posledné roky.“

„Ľudia sa spoliehajú na miestne noviny, televízne a rozhlasové stanice a vláda si je kontrolou najmä týchto zdrojov istá.“ Zdieľať

Vznik nadácie s približne 500 médiami dovŕšil obrovský nárast provládnych médií, ktorých bolo ešte v roku 2015 podľa výskumu nezávislého investigatívneho webu Atlatszo len 31.

Podľa Zsolta Királyho možno konštatovať, že Fidesz robí to, čo pred pár rokmi priznal pred poľskou mládežou aj samotný Orbán. „Médiá hrajú zásadnú rolu pri víťazstve volieb. Bez nich nie je možné vyhrať akékoľvek voľby. Väčšina médií je liberálne orientovaná a je veľmi ťažké v takomto prostredí zastávať iné hodnoty. Preto je kľúčové vybudovať si vlastné masovokomunikačné prostriedky,“ citoval vyjadrenie Orbána z knihy Útočník poľského novinára Igora Jankeho.

Výsledkom Orbánovej politiky však nie je len vysoký prepad krajiny v rebríčkoch slobody médií. Nútený presun Stredoeurópskej univerzity z Budapešti do Viedne, poskytnutie kontroverzného politického azylu bývalému macedónskemu premiérovi Nikolovi Gruevskému či založenie paralelného súdneho systému takzvaných správnych súdov sú ďalšie kroky, ktorými Orbán degraduje demokraciu a fungovanie právneho štátu.

Vznik mediálneho konglomerátu, aký v európskych demokraciách nemá obdobu, je z pohľadu Orbánovho chápania štátu len ďalším krokom pri budovaní jeho autoritárskej formy neliberálnej demokracie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo