Osem percent. Takýto podiel voličov by v novembri podľa posledného prieskumu agentúry Focus volil Slovenskú národnú stranu.

Stranu predsedu „kapitána“ s pochybnou rigoróznou prácou. Stranu, ktorá otvára pre občana také prínosné témy ako horalky v parlamente, dvojbodka v logu RTVS či najnovšie nezmyselne detailný legislatívny mikromanažment narábania so štátnymi symbolmi, ktorý keby platil v USA, nikdy by tam vlajky neviali spontánne na každom rohu.

Je to strana s ambíciou predpisovať iným stranám minimálne členstvo, hoci sama nedokáže z vlastných radov ani poriadne vygenerovať odborníkov na obsadenie ministerských postov. Zároveň je to strana, ktorej dvaja niekdajší ministri skončili v base.

Čo by asi povedal Viliam Pauliny-Tóth alebo Martin Rázus, keby videli, akú politiku dnes robí Andrej Danko pod názvom „ich“ strany? Keď som minulý rok o historickej SNS písal článok, oslovil som historičku, ktorá sa téme venuje odborne. Skôr než súhlasila s odpoveďami na moje otázky, uistila sa, či náhodou nechcem tvrdiť, že historická SNS má čokoľvek spoločné s tou súčasnou...

Andrej Danko po dnešku síce zostáva predsedom parlamentu, no jeho premiérsky sen – ešte minulý rok taký aktuálny – sa definitívne rozplynul. Funkcia predsedu parlamentu je zrejme vrchol jeho politickej kariéry.

Príliš stratil vážnosť, aby pomýšľal na ďalšie ambície. A nezačalo sa to rigoróznou prácou, ale ešte kapitánskymi výložkami. Jeho strana je dnes akurát tak dobrá, aby predlžovala agóniu tejto vládnej koalície.

Slovensku by sa zišiel „lepší nacionalizmus“

Napriek všetkému, nacionálna emócia je na Slovensku mocným spoločenským živlom. Ach, ako len by sa s týmto citom dalo krajinu potlačiť dopredu, keby ho niekto dokázal zapriahnuť do služieb konštruktívnejšej politiky!

Esejista Alexander Matuška v roku 1932 napísal, že slovenský nacionalista je v porovnaní s nacionalistami iných národov trochár. Nedospel ani len k presvedčeniu o nejakom vyššom poslaní svojho národa.

„Opravdivý, veľký nacionalista je presvedčený, že jeho národ je zvlášť vyvolený medzi povolanými, že jeho národ povie, dá ľudstvu tú najväčšiu hodnotu, akej je človek vôbec schopný dotvoriť sa,“ píše Matuška v zbierke textov s názvom O duchovnom kolaborantstve. „Slovenský nacionalista o niečom podobnom nikdy nebol presvedčený ani mu to neprišlo do hlavy.“

Veľa sa odvtedy nezmenilo. Národná myšlienka je u nás ako profil na sociálnej sieti, ukradnutý nehodnými ľuďmi, duchovnými trochármi. Treba si ten profil zobrať naspäť.

Kolega Martin Hanus dnes napísal, že opozičná strana Sloboda a solidarita stráca voličov v hlavnom meste v prospech sociálnych liberálov, no robí málo, aby si našla iných. Jedným z dôvodov možno bude, že Richard Sulík nijako nerozvíja a nepracuje s koncepciou „národného liberalizmu“, ku ktorej sa prihlásil v niektorých rozhovoroch vlani.

O historickom kontexte, slabinách, ale tiež šanciach národného liberalizmu som pred rokom písal na tomto mieste. Takýto národný liberalizmus by mal zmysel, ak by proti negativizmu, zápecníctvu, ukrivdenosti a úzkoprsosti, ktoré dominujú súčasnému slovenskému nacionalizmu, dokázal postaviť pozitívnu víziu úspešného a sebavedomého Slovenska, ktoré sa nebojí zápolenia so svetom, lebo je medzinárodne konkurencieschopné po každej stránke.

Ak by sa SaS alebo inej politickej strane podarilo rozvinúť takýto ambiciózny a pozitívny, na úspech zameraný národný liberalizmus, možno by to neznamenalo, že by k nej ihneď prebehli voliči SNS. No možno by sa aspoň časť národne cítiaceho voličstva dala získať pre konštruktívnejšiu politiku, než akú dnes reprezentuje Andrej Danko a spol.