Ako Sulík v Bratislave ustupuje progresívcom a nemá plán B

Ako Sulík v Bratislave ustupuje progresívcom a nemá plán B

FOTO TASR – Martin Baumann

SaS čelí v Bratislave problému, na ktorý sa nepripravila, a zdá sa, že ju to ani príliš netrápi.

Hoci sa predstavitelia SaS po komunálnych voľbách museli povinne tváriť, že sú s výsledkami spokojní a koniec Smeru sa každým dňom blíži, v skutočnosti ich zarazil najmä pohľad na Bratislavu.

Pre SaS je hlavné mesto hlavnou volebnou baštou. Keby nebolo masy bratislavských voličov, ktorí v roku 2012 volili Sulíkovu stranu napriek depresii z pádu Radičovej vlády či rozčarovaniu z kauzy sasanka, SaS by vypadla z parlamentu. A keby o štyri roky neskôr SaS nezvíťazila v Bratislave tak suverénne so ziskom 27 percent, Sulík by sa potom nemohol hrdiť titulmi líder opozície a kandidát na premiéra.

Bratislava je pre SaS niečím podobným, čím bola kedysi aj pre SDKÚ. Mikuláš Dzurinda v časoch najväčšej slávy spolustraníkom položartom hovorieval, že v Bratislave by vyhrali aj vtedy, keby do volieb nasadili hojdacieho koníka natretého na modro.

Ako sa nechať prevallocovať

Aj preto bola poslanecká kandidátka veľkej pravicovej koalície na čele s SaS jasným papierovým favoritom bratislavských komunálok. Už vieme, že to akosi nevyšlo. Kým SDKÚ v koalícii s KDH mala pred desiatimi rokmi v bratislavskom zastupiteľstve dve tretiny poslancov, samotná SaS ich má troch, menej ako Progresívne Slovensko a Spolu dohromady.

Veľká koalícia okolo SaS a kandidátka Teamu Vallo, PS a Spolu si rozdali v Bratislave a jej mestských častiach vyrovnané súboje, a to bola SaS ešte rada, že výtlak jej hromadnej koalície zvyšovali nestranícki aktivisti so zaujímavým komunálnym príbehom.

SaSkár-optimista by sa mohol utešovať, že bratislavské komunálne sklamanie nijako zvlášť nesúvisí s tým, ako budú Bratislavčania voliť v parlamentných voľbách – a najmä, že PS a Spolu sa len vyviezli na mestskej vlne s Matúšom Vallom.

Samozrejme, mnohí z tých, ktorí volili Valla či jeho mestské koalície, nepomýšľajú na to, že by volili PS či Spolu aj v parlamentných voľbách. Lenže aj nekomunálne dáta naznačujú, že SaS má v Bratislave problém, ktorý sa môže do volieb skôr zväčšovať než naopak.

Agentúra Focus minulý týždeň zverejnila prieskum, ktorého výsledky zachytili aj atmosféru komunálnych volieb. SaS by podľa tohto prieskumu získala vo voľbách 12 percent, pričom PS a Spolu by sa prvýkrát dostali do parlamentu s 5,3, respektíve s 5 percentami. Zaujímavý je aj hlbší ponor do dát: podľa tohto prieskumu by v Bratislave volilo SaS 14 percent, Progresívne Slovensko 12 a Spolu 9 percent voličov.

Tieto tri čísla síce treba brať s istou rezervou, keďže v rámci celoslovenskej reprezentatívnej vzorky tvorili Bratislavčania pomerne malý počet respondentov.

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus by v Bratislave volilo SaS 14 percent, Progresívne Slovensko 12 a Spolu 9 percent voličov. Zdieľať

Aj z iných, interných prieskumov vyplýva, že Progresívne Slovensko čerpá základ svojej sily z dvoch-troch najväčších slovenských miest, pričom podpora z Bratislavy je kľúčová.

Vlastne sa dá povedať, že sulíkovci vo svojej bašte bášt rozprestreli najväčšej voličskej konkurencii červený koberec. Matúš Vallo nie je iba nezávislý bratislavský hipster, on sa hneď ráno po triumfálnej sobote postavil na tlačovke vedľa Ivana Štefunka a Miroslava Beblavého. A ľudia z PS dali najavo, že oni aj Vallo majú rovnakú progresívnu DNA, ktorú bude strana aj naďalej využívať.

Hoci SaS ležala Bratislava roky pri nohách, líder pravice to vôbec nevyužil na zapustenie koreňov. Strana tu nemá žiadnu svoju tvár, Vladimír Sloboda, bratislavský šéf SaS, sa kvôli náporu miestnych progresívcov nedostal ani do vlastného ružinovského zastupiteľstva. SaS chýba v Bratislave punc štýlovej veľkomestskej hipsterčiny, nežije s mestom ani v meste, Bratislavčan má oveľa väčšiu šancu, že v kaviarni či na facebooku stretne premotivovaného člena PS či Spolu než člena Sulíkovej strany.

Kým Sulík a spol. majú po desiatich rokoch existencie len čosi málo cez 200 členov, Štefunkova aj Beblavého strana sa vydali cestou budovania strán s masívnejším členstvom a už po roku má každá z nich násobne viac členov než SaS.

Richard Sulík sa svojho času rád chválil tým, že nepotrebuje cestovať po regiónoch, pretože jedným blogom či facebookovým statusom zasiahne oveľa viac ľudí, než keby chodil na stretnutia s pár desiatkami ľudí do regiónov. V tomto síce SaS postupne mení prístup, výjazdy z Bratislavy do krajiny sa robia častejšie – lenže strany s počtom členov, ktorých zmestí Matovič do nákladného výťahu a Sulík do menšej sály, v krajine vlastne neexistujú.

Aj preto niet divu, že SaS s desaťročnou históriou získala samostatne v týchto komunálnych voľbách dvaapolnásobne menej miestnych poslancov než Spolu, ktoré je len čerstvo po pôrode a prepojené pupočnou šnúrou s prezidentským palácom.

Ešte nedávno boli časy, keď SaS aj OĽaNO vyzerali ako strany budúcnosti, ktoré už nepotrebujú žiadne masové členstvo, lebo to by jej majiteľom bránilo v efektívnom manažérskom riadení.

Na príklade SNS sa tvrdilo, že ani tisícky členov nezabránili Slotovi a neskôr Dankovi, aby svoju stranu cez peniaze celkom ovládli na svoj obraz. Na príklade KDH sa zas ilustrovalo, čo sa stane so stranou, ak ju ovládnu zatuchnuté regionálne štruktúry. Plus Richard Sulík dodával, že úzko výberové členstvo je najlepšou zárukou, aby sa do strany nedostávali prospechári a zlodeji. Až sa mohlo zdať, že liberáli zo SaS neskladajú stranu, ale zbor anjelov, títo však nebudú tancovať na špičke ihly, ale na odvodovom koliesku.

Ešte nedávno boli časy, keď SaS aj OĽaNO vyzerali ako strany budúcnosti, ktoré už nepotrebujú žiadne masové členstvo, lebo to by jej majiteľom bránilo v efektívnom manažérskom riadení. Zdieľať

Lenže nech by aj každý z troch argumentov sedel, dnes najmä vidieť, že strany bez masového členstva tak trochu nevyhnutne degradujú na sektu, ktorej stranícky život sa odohráva v kancelárii u predsedu a v poslaneckom klube. V OĽaNO to dospelo do stavu, že po Matovičovi najvýraznejšia tvár hnutia, Veronika Remišová, vlastne ani sama nevie, prečo ešte nie je členkou tohto superelitného, utajeného klubu.

SaS sa tento prístup mstí nielen v Bratislave, ale aj v ďalších krajských mestách a všetkých kútoch krajiny. Strana, ktorá nemá masové členstvo, necíti tlak zdola, nerodia sa jej zdola talenty, dostatočne nepociťuje reálne trápenia ľudí a skutočné nálady v krajine môže zisťovať len cez prieskumy verejnej mienky či focusové skupiny cez otázky, ktoré si zadal samotný predseda.

Roky to takto môže fungovať, lenže potom sa podobne ako teraz v komunálnych voľbách ukážu limity, ktoré už majú celoslovenské dôsledky.

Ľavicových liberálov nechceme! Ale koho namiesto nich?

Na tom, že v Bratislave bude Sulík strácať v prospech liberálnej ľavice, by samo osebe ešte nemuselo byť pre SaS nič zlé, keby mala strana celoslovenský plán B. Napokon, Sulík posledné roky vedome provokoval povestnú kaviareň aj v Bratislave silné médiá odporom voči Bruselu aj Merkelovej a sebadeklaroval sa ako národný liberál, ktorému je cudzí veľkomestský kozmopolitizmus.

Urobil veľa preto, aby sa mestským, do stredu či doľava orientovaným liberálnym voličom nadobro znechutil, jeho problém však je, že urobil len málo preto, aby objavil terén s novými voličmi.

Sulíkovou najväčšou silou je aj po 10 rokoch v politike autenticita: v boji proti migrácii mu tlieska väčšina krajiny, len s tým nie je jedinečný, keďže okrem Bélu Bugára sa v tej istej disciplíne predháňajú aj ďalší lídri parlamentných strán. Autenticky sa mu bridí nesystémové rozhadzovanie štátnych peňazí na školské obedy, lyžiarske zájazdy, vlaky zadarmo, s čím však uspokojuje najmä libertariánske a probiznis jadro svojich voličov.

Richard Sulík aj naznačoval, že si uvedomuje výzvu doby a chce sa so stranou rozkročiť viac do stredu. Lenže jeho strana akoby na to intelektuálne ani politicky nemala.

V SaS je jasnou jednotkou Sulík a po ňom dlho nenasleduje nikto. Je nemožné povedať, kto je v jeho strane dvojkou či trojkou, ako boli pre Dzurindu Mikloš s Radičovou či pre Fica Kaliňák. Najviditeľnejšími političkami SaS sú Lucia Ďuriš-Nicholsonová a Natália Blahová, ktoré so svojou agendou aj vyžarovaním oslovujú viac progresívcov než stred spoločnosti.

Po marci 2016, keď SaS tak nečakane uspela vďaka vyhoreniu Procházkovej Siete aj šťastnej konštelácii hviezd, premrhala strana viac než dva roky. Trojkoalíciu Fico-Danko-Bugár od samotného začiatku stíhali kauzy, koaličné krízy, až prišla strašná dvojnásobná vražda. Lenže kým vládne partaje upadali, opozičný líder stagnuje, čo neukazujú len preferencie, ale aj klesajúci volebný potenciál.

Podľa prieskumov agentúry Median ešte v rokoch 2016 a 2017 pripúšťalo okolo 25 percent voličov, že by si za istých okolností vedelo predstaviť, že dá hlas Sulíkovej strane. Teraz to je len 20,9 percenta. Pritom by to malo byť celkom naopak, lídrovi opozície má potenciál stúpať, nie klesať.

Podľa prieskumov agentúry Median ešte v rokoch 2016 a 2017 pripúšťalo okolo 25 percent voličov, že by si za istých okolností vedelo predstaviť, že dá hlas Sulíkovej strane. Teraz to je len 20,9 percenta. Zdieľať

Mimochodom, Richard Sulík si rozkývanú pozíciu medzi voličmi uvedomuje. Keď na jar pochopil, že Andrej Kiska pripravuje novú stranu, pred svojimi straníkmi sa netajil, že ak sa tak stane a Kiska bude kandidovať v najbližších voľbách, SaS môže padnúť aj pod 10 percent a premiérsky sen jej lídra sa rozplynie.

Sulíkovou hlavnou výhodou je dnes fakt, že žijeme v politicky tekutej dobe, kde už nefunguje klasická naviazanosť voličov na strany a o výsledkoch volieb vo veľkej miere rozhoduje emócia posledných dní pred voľbami.

Richard Sulík si preto zrejme aj po komunálnych voľbách hovorí, že môže kašľať na budovanie strany v Bratislave aj v regiónoch, pretože oveľa dôležitejšia je práca s voličom na facebooku a predvolebná kampaň, ktorú si on zvykne vcelku užiť.

Lenže na to, aby mu tento egotrip vyšiel, potrebuje zúfalo slabých súperov a Bratislavčanov, ktorí ho opäť vezmú na milosť. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo