Zastať sa spolužiaka našej dcéry?

Zastať sa spolužiaka našej dcéry?

Foto: Flickr/Chris Yarzab

Učiteľky nezvládajú chlapca zo slabšieho sociálneho prostredia. Čo môžeme urobiť, aby sme mu pomohli?

Čitateľka poslala do redakcie otázku na našich odborníkov na výchovu. Zaujíma ju, ako pomôcť učiteľkám i deťom zmeniť vzťah ku chlapcovi, ktorý pochádza z neľahkých pomerov. 

„Naša dcéra predškoláčka má vo svojej triede chlapca zo slabšieho sociálneho prostredia, ktorý je živý a neposedný. Predtým v inej triede s inými učiteľkami s ním nebol problém, lebo učiteľky ho vedeli správne integrovať. Po zmene učiteliek však chlapček nechce chodiť do škôlky, lebo nové učiteľky s ním majú každodenný problém. Čo je horšie, vťahujú do toho aj ostatné deti, ktoré tiež ku chlapčekovi zmenili vzťah a ohovárajú ho. Babka chlapčeka sa nám vyplakala, že musia asi zmeniť škôlku, lebo chlapec každé ráno plače, nemá však odvahu konfrontovať sa s učiteľkami. My ako rodičia aj cez dcéru vidíme, že atmosféra v triede sa zmenila k horšiemu. Máme sa zastať spomínaného chlapčeka pred učiteľkami? Ide o štátnu škôlku, neradi by sme, aby učiteľky potom zmenili vzťah k našej dcére, zmenu škôlky si nemôžeme dovoliť. Situácia nás však trápi a radi by sme niečo urobili.“

Denisa Zlevská, psychologička, Centrum pre tréning a rozvoj

Vo vašom príbehu čítam viacero tém. Jednou z nich je téma integrácie. Začlenenie detí do kolektívu či školského zariadenia je veľmi citlivý a náročný proces. Nie každý je odborne či osobnostne pripravený na túto náročnú úlohu. Zasahuje nielen pedagógov, ale aj samotné deti, neraz aj rodičov, celé rodiny. Integrované deti často s ťažkosťami zvládajú zmeny a je pre ne potrebný čas, dlhší ako obvykle. To si od zúčastnených aktérov vyžaduje trpezlivosť a akoby „iné“ individualizované oko i pochopenie.

Z hľadiska ostatných detí je užitočné riešiť konkrétne situácie, a to nielen z pozície „inakosti“, ale najmä z pozície scitlivovania na pozitívne konanie či vlastnosti konkrétneho „iného“ dieťaťa. Pomáha to vidieť rozmer obohacovania sa i príležitosť k pomoci. Rozvíja sa tým u detí videnie vecí v širšom obraze, empatia i prosociálne správanie. Je vzácne, že dokážete odvnímať zmeny, ktoré sa dejú v škôlke, kam vaša dcéra chodí.

Ak dieťa – vaša dcérka – mení ku chlapčekovi vzťah a predtým ho negatívny nemala, je to príležitosť na rozhovor o tejto zmene i na otázku, čo dobré chlapček urobil, čo má na ňom rada a podobne. Vplyv nás dospelých na kreovanie detských názorov je značný, a to tak z pozície učiteľov i rodičov. Nedajme si ho vziať.

Druhou témou, ktorú vidím, je otázka o tom, či by ste mali zasiahnuť, i vaše obavy, aký vplyv to môže mať na vašu dcéru. Neviem, či chápem kontext vašej situácie správne, no ak v skôlke nie je priestor pre otvorený dialóg medzi rodičmi, deťmi a učiteľmi, je to vecou dôvery. Tá je pre dialóg i na spoluprácu ťažisková. Určite by som sa v prvom kroku usilovala viac spoznať nové pedagogičky, ich situáciu v triede, postoje, názory, hodnoty. Toto poznanie nám často otvorí obzory a dokážeme voliť spôsoby, ako spoločne hovoriť.

Ono potom vytvára priestor pre rozhovor týkajúci sa chlapčeka či vašich obáv. Vyhnime sa vzájomnému posudzovaniu, rýchlym záverom a zamerajme pozornosť na ciele, ktoré máte spoločné, a tými sú dobrá atmosféra v triede, kolektív detí, ktorý sa bude učiť hodnotám. Pomôže nám to pochopiť a vkročiť do tém, ako sú riešenia či pomoc s deťmi, prípadne aj zo strany rodičov.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Jedným z problémov časopiseckého poradenstva sú značne limitované informácie, ktoré si nemáme ako doplniť. V „plnej nahote“ sa tento fakt prejavil pri probléme našej čitateľky. Nepoznáme rad dôležitých faktov. Nevieme, koľko je tých rodičov, ktorí pociťujú zhoršenú klímu v triede, ako dlho si už chlapec „zvyká“ na nové učiteľky a ony na neho, nevieme, prečo je jednou z hlavných postáv príbehu jeho babička atď. Chlapčekova silná väzba na pôvodnú učiteľku mu totiž mohla napríklad dopĺňať niečo, čo sa mu v dostatočnej miere doma nedostávalo.

V prvej fáze by som sa na mieste rodiča (na mieste našej čitateľky) snažil získať čo najviac informácií od svojho dieťaťa, iných detí a od ich rodičov. V druhej fáze by mohli tí rodičia, ktorí to cítia tak ako čitateľka, povzbudiť svoje deti v tom, aby ho častejšie zapájali do spoločných hier, aby sa chlapec cítil prijatý najmä deťmi. Ak by sa to nezlepšilo, potom by bolo dobré, keby niekoľko rodičov zašlo za pani riaditeľkou (nevyhnutnou súčasťou „delegácie“ by mal byť jeden z rodičov spomínaného chlapčeka a bolo by výborné, keby bol v skupine aj rodič – „rozvážny muž“) a podelili sa s ňou s tým, čo vás rodičov trápi. Pani riaditeľka má rad možností, ako s tým v prospech vašich detí pracovať.

Pre mnohých predškolákov je materská škola širšou súčasťou vlastného domova. Zmena učiteliek aj zmena materskej školy je pre dieťa veľmi náročná životná situácia. Nie je zďaleka takým jednoduchým riešením, ako sa na prvý pohľad zdá.

Katarína Winterová, doktorka pedagogiky, mediátorka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov.

Pri hľadaní riešenia tohto problému musíme zobrať na vedomie najmä to, že riešením/neriešením tejto situácie vydávame svedectvo o vzťahoch a o ich hodnote aj deťom. O to viac, že deti sú citlivé a veľmi pozorne vnímajú, prežívajú vzťahy v triede. Deti sú tak zapojené do niečoho, čo ešte nemuseli prežiť – sú vťahované do konfliktu dieťa/deti – učiteľ – rodič. Priamo tak prežívajú nielen to, že spolužiakovi sa zmenili vzťahy k učiteľom, ale aj k ostatným žiakom.

Ak vás to trápi, asi nie je odpoveďou – neriešte to. Každý z nás má srdce a svedomie inak citlivé a vnímavé. Ako to však riešiť, keď nechcete „poškodiť“ vlastnému dieťaťu? Má vôbec druhý rodič právomoc riešiť problém iného žiaka a rodičov?

Odpoveď hľadajte v medziľudských vzťahoch, vo svojom svedomí a vo svojom srdci. Porozprávajte sa o tom so svojou dcérou (ale nezaťažujte ju tým viac, ako je potrebné), skúste si objasniť niektoré situácie a správanie detí. Keď vnímate, že je týmto problémom neprimerane zaťažované aj vaše dieťa a ak ho to trápi, otvorte tento problém s pedagógmi.

A ak ste rozhodnutí, že aspoň niečo chcete urobiť, porozprávajte sa buď s rodičom, alebo starou mamou dotknutého dieťaťa. Opýtajte sa, čo môžete vy urobiť. Ako môžete pomôcť. Niekedy stačí vyjadrenie pochopenia a uistenia, že ich podporujete.

Ťažko je totiž hájiť, komunikovať problém a hľadať jeho riešenie, ak to nie je priamo vaša situácia. Preto je dôležitá spolupráca. Spolupráca a komunikácia – ponúknite svoju podporu.

Stále verím, že problémy sa dajú riešiť komunikáciou. Nielen medzi dospelými, ale aj medzi deťmi. Ak chceme slušne a čisto riešiť prirodzené medziľudské konflikty a nedorozumenia, treba sa rozprávať a „neukazovať prstom“ na chyby, nedostatky a viny druhých. Konajme tak, aby náš spôsob riešenia problémov a záujmu o našich blížnych bol svedectvom hodnoty medziľudských vzťahov aj pre deti.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo