Rodičia hovoria o šikanovaní, učitelia o vedení k disciplíne Niektoré školy vymknú meškajúce deti za každého počasia na celú hodinu. Majú sa tak naučiť dochvíľnosti

Silný vietor, hustá hmla či dážď. Napriek tomu pred školou postáva pár minút po začatí prvej hodiny hlúčik žiakov rôzneho veku. Aj takto vyzerá pred niektorými základnými školami začiatok vyučovania.

Najmä v tomto zimnom počasí sa častejšie ozývajú rodičia, ktorí nie sú stotožnení s konaním ich školy, keď meškajúce deti musia stáť celú vyučovaciu hodinu pred školou bez zisťovania dôvodu.

Školy, ktoré zamykajú svoje vchody aj pred deťmi, to väčšinou obhajujú nutnosťou zabezpečiť bezpečnosť areálu školy, ale aj naučiť deti disciplíne a dochvíľnosti. Týmto konaním tak hádžu do jedného vreca chronicky meškajúce deti s tými, ktoré napríklad nechtiac s rodičmi uviaznu v ranných zápchach.

„Naša škola zamyká hlavný vchod o 8.00 h a znemožňuje vstup žiakom do školy po tomto čase. Vchod potom otvorí až počas prvej prestávky a deti, ktoré zostali vonku, majú neospravedlnenú hodinu,“ hovorí pre Postoj Rudolf, ktorého syn chodí do štvrtej triedy v jednej z petržalských základných škôl a ktorý nás poprosil o anonymitu.

„Mne to pripadá skutočne šikanózne,“ dodáva s tým, že aj jeho syn sa nedávno ocitol pred dverami školy.

„Dochádzame do Petržalky z neďalekej obce, keďže tu aj s manželkou pracujeme, je pre nás z hľadiska dennej logistiky výhodnejšie, keď syn navštevuje školu tu. Všetci vieme, aká je dopravná situácia v Bratislave v zlom počasí. V to ráno husto pršalo a bolo skutočne nepríjemne,“ opisuje Rudolf.

Ako tvrdí, aj keď vyrazili z domu v dostatočnom predstihu, zastavila ich dlhá kolóna, ktorá sa tvorila pre hromadnú nehodu. Keďže sa však vždy snaží vyraziť ráno čo najskôr, napriek kolóne prišli do školy takmer načas.

„Meškali sme len päť minút, no škola už bola uzamknutá,“ opisuje vlastnú skúsenosť s nedávnym neskorým príchodom. Podľa jeho slov má síce škola pred vchodom väčší prístrešok, v to ráno však okrem dažďa aj silno fúkalo a bolo nepríjemne sychravo.

„Aby syn v tom čase nemrzol vonku a neochorel, nechal som ho v aute, až kým po prvej hodine vchod neotvorili. Ešteže som mohol v práci slušne vysvetliť, prečo tak veľmi meškám, môj syn túto možnosť od školy nedostal,“ hovorí Rudolf.

Rovnakú skúsenosť s nevpúšťaním detí do školy po prvom zvonení má aj Jana z Bratislavy, ktorej deti sa nedostali ráno do školy ešte v minulom školskom roku. Tento rok sa im zatiaľ darilo prísť načas, ale myslí si, že by sa škola takto k deťom správať nemala.

„Vnímam to ako šikanu, tie dôvody na meškanie sú predsa rôzne. Veľakrát meškajú autobusy, neustále počúvame o meškajúcich vlakoch, čo s tým dieťa zmôže? Je smutné, že sa tu niekto takto odbavuje na slabších,“ hovorí Jana.

„A aj keby žiak zaspal, veď je to ľudské. Príde neskôr, vysvetlí meškanie a je vybavené. Navyše kým si dieťa nepípne príchod do školy, nenesie zaň zodpovednosť škola, ale rodič, ktorý je v tom čase niekde v práci.“

Ako školy riešia dochádzku a ranné meškanie

Vymknutie detí pred vchodom školy na celú hodinu nie je univerzálny postup všetkých škôl. Podľa našich zistení tento spôsob uprednostňujú najmä školy vo väčších mestách. Ale ani v tomto prostredí nejde o nejaký jednotný postup.

Sú školy, ktoré majú určené časové rozpätie ranného príchodu, napríklad od 7.30 do 8.30, a s riadnym vyučovaním sa začína až po tomto časovom bloku. Toto riešenie si však volia väčšinou súkromné základné školy.

Potom sú školy, ktoré zohľadnili aktuálnu situáciu na cestách, na ktorých sa konajú dlhodobé práce a spôsobujú v rannej špičke značné problémy, a posunuli začiatok vyučovania napríklad o polhodinu.

Ďalšiu skupinu tvoria školy, do ktorých sa môže meškajúci žiak dostať po zazvonení, prípadne prichádza vrátnik po niekoľkominútových blokoch. Žiaka pustí dnu a ten má možnosť po vysvetlení situácie zapojiť sa do vyučovania ihneď po príchode. Pri viacnásobnom opakovanom meškaní si potom školy volia spôsob, ako na situáciu zareagovať, napríklad aj neospravedlnenou hodinou.

No a potom je spomínaná skupina škôl, ktorá dieťa vytrestá zamknutými dverami na celú vyučovaciu hodinu bez ohľadu na dôvod meškania. Rodičia sa v týchto prípadoch cítia často bezmocní, majú obavy dať najavo nespokojnosť s takýmto postupom, a to aj z dôvodu, že učitelia na týchto školách i časť rodičov takýto postup schvaľujú.

Precitlivení rodičia?

Stačí pohľad do rodičovských skupín na sociálnych sieťach, v ktorých rodičia s výhradami voči tomuto postupu sú často aj zo strany učiteľov označovaní za precitlivených, ktorí „ofukujú svoje deti z každej strany“.

„Zase rýpete do systému? Školský poriadok hovorí, že vyučovanie sa začína v nejakom čase, že majú dôjsť včas, aby sa stihli pripraviť. Deti neskorým príchodom rušia vyučovanie, porušujú školský poriadok a robia robotu niekomu, kto musí otvárať a zatvárať školu,“ argumentuje učiteľ z bilingválnej školy.

„Dieťa sa má naučiť zodpovednosti a včasný príchod do školy k tomu patrí. Ak dieťa mokne a môže prechladnúť, treba si ho odkontrolovať, ako je oblečené. Prípadne sa treba zamyslieť nad tým, akú majú imunitu a celkovú odolnosť voči nepriaznivému počasiu, keďže dnešná mládež sa nevenuje turistike za každého počasia a ani na vychádzky nechodia,“ kontruje jedna z matiek, ktorá vyjadruje spokojnosť s tým, že ich škola režim zatvárania škôl na celú hodinu zaviedla.

„Prestaňte mrnčať, že vám deti učitelia šikanujú. Sú aj vyššie dôvody ako pohodlie vášho dieťaťa. Tu ide o bezpečnosť a zdravie,“ píše ďalšia anonymná učiteľka. Ďalšie sa zase ohradzujú, že toto opatrenie chráni ostatných žiakov, ktorí sú dochvíľni, a meškajúce deti narušujú vyučovanie.

„Naša škola je nonstop otvorená, keď dieťa mešká, nikde nečaká na vpustenie, učiteľ sa podľa času príchodu a dôvodu rozhodne, či to nechá tak alebo mu hodinu neospravedlní. A zaujímavé, že nikomu nevadí, ak sa dieťa prezuje, vyzlečie, vojde do triedy a ticho si sadne na svoje miesto. Nikto to ako vyrušovanie neberie. Nič tak skostnatené ako slovenské školstvo bazírujúce na nevýznamných maličkostiach som dlho nevidela,“ reaguje matka, ktorá odišla zo Slovenska a žije vo Švajčiarsku.

V týchto diskusiách rodičov s učiteľmi zo škôl, ktoré sa odvolávajú na školský poriadok i na to, že tieto pravidlá takto fungujú už dlhé roky, sa vôbec neberie do úvahy, že aktuálna situácia je oproti minulosti úplne iná. Dnes už rodičia nezapisujú deti len do spádových škôl, vyberajú si ich podľa rôznych kritérií, napríklad ich špecializácie.

Jednoducho mnohé deti už nechodia do škôl, ktoré sú najbližšie ich bydlisku, čo je nevyhnutne spojené s dochádzaním a s komplikáciami s tým spojenými.

Viacerí rodičia nám potvrdili, že sa snažia vyhnúť komplikáciám tým, že vyrazia z domu aj s hodinovým predstihom, napriek tomu niekedy nastane situácia, keď nedokážu prísť s deťmi do školy načas. 

Preto majú ťažké srdce na školy, ktoré v každom meškaní vidia nedbalosť z ich strany alebo ľahostajnosť zo strany detí. Nehovoriac o starších žiakoch, ktorí už chodia do školy sami a sú odkázaní na verejnú dopravu.

Je to neprijateľné, tvrdia rodičia z občianskeho združenia

Takýto prístup škôl k meškajúcim deťom ako k nezodpovedným odmietajú aj rodičia z občianskeho združenia Rodičia.sk. „Nechať deti pre neskorý príchod na vyučovanie pred školou považujem za absolútne neprijateľné. Rodičia predsa očakávajú, že ich deti sú po príchode v bezpečí školy, nie pred školou a navyše bez dozoru,“ povedal pre Postoj výkonný riaditeľ združenia Matej Stuška.

Podľa neho by malo byť v školskom poriadku jasne opísané, ako presne neskoré príchody škola rieši.

„Ak to tam nemajú, rada školy by sa na pravidlách mala čo najskôr dohodnúť a premietnuť to tam. Za bežnú považujem skôr prax dávať za opakované meškanie (napríklad tri) neospravedlnenú hodinu. O každom meškaní má byť, samozrejme, informovaný rodič, ktorý by mal mať možnosť meškanie vysvetliť, resp. ospravedlniť. V rámci aplikácie EduPage je to veľmi jednoduché,“ dodáva Matej Stuška.

Je to dôkaz nulovej empatie k deťom, tvrdí Líný učitel

Praxou niektorých slovenských škôl zostal zaskočený aj český učiteľ Robert Čapek. Je to zakladateľ projektu Líný učitel a zameriava sa v českom prostredí na stratégie moderného a efektívneho vzdelávacieho systému. Je autorom príručiek pre učiteľov o tom, ako spojiť aktívnu didaktiku so súčasným vzdelávacím systémom.

„Takáto prax je hrozná a nezmyselne represívna. Aj školy, ktoré sa začínajú v presnom čase, by mali byť otvorené normálnemu a slušnému správaniu. Žiak mešká, vysvetlí situáciu a nič zvláštne sa nedeje,“ povedal pre Postoj Robert Čapek.

„Učitelia by mali mať so žiakmi dobrý vzťah a ten sa predsa nemôže prejaviť tým, že dieťa hodinu mokne alebo mrzne vonku pred školou, pretože jeho autobus meškal,“ dodáva.

Robert Čapek tvrdí, že podľa výskumov čím viac je prekážok na ceste do školy, tým viac stúpa záškoláctvo.

„Málokto však počíta s tým, že tou najväčšou prekážkou pri vstupe do školy bude škola samotná. Opatrenia ako zamykanie školy, neospravedlnená hodina, ignorovanie vysvetlenia situácie a podobne učia žiaka len to, že v škole na ňom nikomu nezáleží a že škola je nehostinné a nepriateľské miesto,“ tvrdí Robert Čapek.

„Z môjho pohľadu je to dôkaz nulovej empatie k deťom, pohŕdania rodičmi a ukážka toho, ako je škola vzdialená reálnemu svetu. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, keby žiaci jednoducho svoju triedu zamkli, ak by sa učiteľ oneskoril na prvú hodinu. Veď chcú len naučiť učiteľa dochvíľnosti, takže je to v poriadku. Alebo nie?“