Povinná angličtina na školách alebo možnosť výberu?

Povinná angličtina na školách alebo možnosť výberu?

SNS plánuje rušiť povinnú angličtinu na školách. Čo na to odborníci?

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

V súčasnosti platí, že všetky deti sa povinne učia anglický jazyk od tretieho ročníka a od siedmej triedy sa môžu učiť druhý cudzí jazyk, ktorý je klasifikovaný ako voliteľný predmet.

Ministerka školstva Martina Lubyová vyhlásila, že by mala nastať zmena. „Chceme, aby rodičia, ale aj školy mali na výber. Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk, ale aby si mohli vybrať aj z nemčiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny alebo ruštiny,“ povedala šéfka rezortu.

Zmenu sa snažia presadiť aj zástupcovia Spoločnosti učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska a Asociácie rusistov Slovenska. Tí tvrdia, že slovenské školy by mali v maximálnej možnej miere rozvíjať viacjazyčnosť svojich žiakov. Zároveň tiež navrhujú, aby sa žiaci už na základnej škole učili dva povinné cudzie jazyky s možnosťou výberu prvého na primárnom stupni vzdelávania.

Možnosť jazykového výberu plánuje ministerka zaviesť od školského roka 2019/2020. Oslovili sme odborníkov na školstvo, aký majú názor na rušenie povinnej angličtiny. 

Ondrej Kaščák, profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite, samostatný vedecký pracovník Centra pedagogického výskumu v SAV, vedúci redaktor časopisu Journal of Pedagogy

Zavedenie povinnej angličtiny ako prvého cudzieho jazyka na prvom stupni ZŠ bol nesystémový krok. Správa vzdelávania by mala vždy brať do úvahy historicko-kultúrne tradície danej krajiny a geopolitický priestor, v ktorom sa nachádza. Špecifikom kontinentálnej Európy je jazyková diverzita a potreba multilingválnosti. Preto zavedenie možnosti voľby prvého cudzieho jazyka možno uvítať. Treba však myslieť aj na dôsledky uvedeného opatrenia, ktoré – ak sa zavedie – okamžite pocítime.

To, že negatívne dôsledky budú okamžité, je vyústením krátkozrakých vzdelávacích jazykových politík. O pozícii cudzích jazykov v školách sa totiž málokedy viedla odborná diskusia, naopak, väčšina rozhodnutí mala politický charakter. Takto možno hodnotiť aj zavedenie angličtiny ako prvého cudzieho jazyka. Išlo o agendu vtedy vládnucich liberálov podmienenú istými tlakmi z biznis sféry. Hneď po nástupe ďalšej vládnej garnitúry v roku 2012 mal vtedajší minister školstva na stole protestný list z Veľvyslanectva SRN reagujúci na trend posilňovania postavenia angličtiny. Viacerí sme poskytli pre ministerstvo v tejto veci aj podporné stanoviská. Napriek tomu zostal daný stav nezmenený, ba ešte sa viac posilnil. V tomto období naďalej dochádzalo k úbytku vzdelávacej infraštruktúry a aj vyučovacích kapacít pre ďalšie cudzie jazyky. Súčasný návrh možno vnímať aj v kontexte opätovného, veľmi silného tlaku zástupcov SRN v SR.

Vyplývajú z toho dve veci. Bolo nešťastné, že problematika cudzích jazykov na Slovensku sa stala a stáva politikum, čo bráni existencii dlhodobejšie udržateľnej stratégie rozvoja cudzích jazykov u nás. Po druhé, v uplynulých ôsmich rokoch nastal útlm v rozvoji kapacít (o kvalifikovaných prvostupniaroch nehovoriac) pre výučbu ďalších cudzích jazykov, najmä románskych. Prosto, ak aj bude o ne záujem, nebude to mať kto učiť, čím sa vlastne jazyková diverzita reálne neuplatní. Popri angličtine sa kde-tu otvorí nemčina, prípadne ruština, čo vlastne môže ešte viac skomplikovať situáciu románskych jazykov. S týmto bremenom treba rátať, no neviem, či v tejto veci má ministerstvo nejaký plán.

Bolo veľmi nešťastné z centrálnej úrovne uvažovať, ktorý cudzí jazyk je pre naše deti dôležitejší. Jazyk pre každého z nás nemá mať len inštrumentálnu hodnotu a v realite ani nemá. Efekty jeho ovládania a stotožnenia sa s ním siahajú omnoho ďalej ako k zamestnávateľom.

Vladimír Burjan, riaditeľ spoločnosti Exam testing, spoluautor reformy Učiace sa Slovensko

Je nespochybniteľné, že angličtina je lingua franca dnešného sveta. Je jazykom vedy, technológií, internetu, diplomacie, najvýznamnejších svetových médií, cestovného ruchu a tak ďalej. Dobre ovládať tento jazyk je dôležité a praktické bez ohľadu na región, v ktorom dieťa žije, a profesiu, ktorú chce neskôr vykonávať.

Naše školy zápasia s nedostatkom financií, pomôcok aj učiteľov jazykov. Mnohé z nich reálne nebudú schopné umožniť žiakom 3. ročníka voľbu cudzieho jazyka. Hrozí, že na niektorých školách si budú žiaci môcť vyberať nie spomedzi piatich jazykov, ale iba dvoch – napríklad medzi nemčinou a ruštinou. A to aj tí, ktorí chápu, že angličtina je najdôležitejšia.

Na vyučovanie anglického jazyka je (celosvetovo) k dispozícii najviac učebníc, metodických materiálov, aplikácií, webov a ďalších zdrojov, takže je relatívne jednoduchšie zabezpečiť kvalitnú výučbu tohto predmetu.

Ak by sa deti učili iba jeden cudzí jazyk, bola by otázka jeho voľby zložitejšia. Keďže sa však väčšinou učia dva, majú možnosť zvoliť si popri angličtine druhý cudzí jazyk podľa osobných preferencií (región, záujmy, budúca profesia...).

Niektorí ľudia sú naladení proti angličtine najmä preto, že majú výhrady voči USA. Týmto ideologickým pohľadom však zbytočne poškodzujú deti, ktoré by angličtinu veľmi potrebovali, a to bez ohľadu na pôsobenie USA.

Foto: O. Kaščák: raabe.sk; V. Burjan: Zuzana Očovanová

Novinka z vydavateľstva

Posvätné manželstvo

Čo ak je Božím zámerom, aby sme boli v manželstve nielen šťa...

Bestseller o hodnote manželstva

O knihe
Cena u nás: 11,18 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo