Charles Chaput: Čo je cisárovo, cisárovi

„Jeden človek môže zmeniť svet – ak má vieru, za ktorú je ochotný trpieť,” píše vo svojej najnovšej knihe arcibiskup s indiánskymi koreňmi Charles Chaput [šapu:].

chaput2.jpg

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kniha amerického arcibiskupa pochádzajúceho z kmeňa Potavatomiov, Čo je cisárovo, cisárovi, je určená výlučne americkým veriacim. Nie je tomu tak. Dôkazom je slovenský preklad, ktorý vyšiel vďaka Nadácii Antona Tunegu pri príležitosti 26. výročia Sviečkovej manifestácie.

Viac o tomto diele si povieme na jesenných Hanusových dňoch, 7-9. novembra v Spišskej Kapitule, ale z pozície prekladateľa knihy môžem už teraz potvrdiť, že táto kniha je určená až nečakane širokému publiku.

„Katolíci v USA už zažili aj lepšie, aj horšie časy, než zažívajú dnes. Ale práve dnešok je náš čas a rukávy si treba vyhrnúť teraz.”

Filadelfský arcibiskup sa v nej venuje americkej dejinnej skúsenosti, aby osvetlil historické súvislosti a kresťanské korene našej západnej civilizácie, ktorú s Američanmi nepochybne zdieľame. Keď tento výnimočne rozhľadený historizujúci teológ rozoberá vývoj vzťahu cirkvi a štátu v Spojených štátoch, treba si uvedomiť, že ide o debatu, ktorá Slovensko ešte len čaká. Americká skúsenosť pre nás môže byť v mnohom veľmi poučná.

Katolíci sa musia miešať do politiky

Úvodnú časť knihy autor venuje kritike dnešnej kultúry. Nejde však o prvoplánovú lamentáciu nad modernitou či nostalgickú spomienku na zlatý vek katolicizmu, ale o triezvu obhajobu slobody a pomenovanie síl, ktoré ju ohrozujú.

„Katolícka cirkev nemôže, nechce a nebude akceptovať výzvy, aby sa 'nemiešala do politiky'. Súčasťou politiky je realizácia moci. Používanie moci má morálny obsah a spoločenské dôsledky. Stav spoločnosti a osud ľudskej osoby je zodpovednosťou a osobitou kompetenciou kresťanskej komunity.“

Chaput podporuje svoje tvrdenia presvedčivými argumentmi a historickými súvismi a kniha je popretkávaná odkazmi na mnohých autoritatívnych anglicky píšucich kritikov dnešnej spoločnosti (Lasch, Postman, Brooks, Smith), známejších anglosaských autorov (Lewis, Chesterton či Johnson), ale aj u nás menej známych kresťanských mysliteľov ako Dawson, Niebuhr, Berger alebo Murray. Je to jedna z kníh, ktorá vás jednoducho „prinúti“ siahnuť po dielach citovaných autorov.

Slovenských veriacich možno prekvapí nielen jasné prihlásenie sa k zodpovednosti amerických katolíkov a biskupov za stav verejného priestoru v ich krajine, ale aj otvorenosť, priamočiarosť a odvaha, s akou sa arcibiskup vyjadruje k dianiu v politike:

„Občas sa mi zdá, že aj niektorým biskupom ide skôr o zachovanie diskrétnosti a umenie diplomacie než o jasné slová a činy. Nemyslím to v zlom, diskrétnosť a diplomacia sú úplne namieste. Rozhodne však nie je namieste, keď nás nútia k autocenzúre. Autocenzúra je ešte väčšou chybou, než nechať sa poučovať ľuďmi, ktorí majú pramálo pochopenia pre naše presvedčenie.“

Dnešok je náš čas a rukávy si treba vyhrnúť teraz

Kapitola „Prečo sme tu“ definuje základný postoj kresťana k politike a tuším nemôže nechať chladným ani toho najzarytejšieho pietistu.

„Máme úlohu a tou úlohou je zmeniť svet pre dobro tohto sveta v mene Ježiša Krista. Túto úlohu nesplní nikto za nás a je ilúziou si myslieť, že by sme ju mohli splniť bez priamej angažovanosti pri tvorbe zákonov, štruktúr, verejných politík, v spôsobe myslenia a v eliminácii koreňov, ktoré udržiavajú v našej krajine stav neprávosti.“

„Pracovať pre spravodlivosť je povinnosťou kresťanskej slobody.“

„Náboženstvo – osobitne kresťanská viera – dáva najvyšší alebo transcendentný zmysel verejnému životu národa“

„Katolíci v USA už zažili aj lepšie, aj horšie časy, než zažívajú dnes. Ale práve dnešok je náš čas a rukávy si treba vyhrnúť teraz.”

Historické súvislosti od Konštantína po Kennedyho dopĺňajú dve kapitoly o zamýšľaných aj menej zamýšľaných dôsledkoch II. Vatikánskeho koncilu – inšpiratívne čítanie pre angažovaný klérus s odkazmi na málo citované časti Ratzingera, ktoré budú lahôdkou najmä pre fajnšmekrov, ktorým sa koncil zdá tak trochu podozrivý.

Súvisiace články:
Biskup, ktorý sa postavil Obamovi
Cisárovi cisárovo, ale nikdy nie Božie

Dôkladná analýza houstonského prejavu Johna F. Kennedyho pomôže azda aj liberálnejšie zmýšľajúcim politickým komentátorom na Slovensku pochopiť, že hlavným úskalím „absolútnej“ odluky cirkvi od štátu je oddelenie svedomia od politiky. (Zdá sa, akoby na Slovensku už takáto odluka prebehla.) Dilemy Martina Luthera Kinga sa veľmi líšia od dnešných dilem gender aktivistov. King bol veru chlapík z iného cesta a naozaj mu išlo o ľudské práva.

Dva príbehy amerických guvernérov Cuoma a Caseyho – dvoch katolíckych politikov Demokratickej strany, ktorí sa usilovali žiť svoju vieru najlepšie ako vedeli, no zároveň mali odlišné postoje k zákazu potratov – objasňujú nevyhnutne prítomné napätie medzi vierou a verejnou službou, ktoré mnohých pohodlných katolíkov u nás odrádza nielen od vstupu do politiky, ale často aj od ochoty vstať a ísť voliť. Príbeh svätého Tomáša Morusa - ktorému autor venuje celú jednu kapitolu – je dôkazom, že napriek všadeprítomnej nízkosti a skepse bude skutočná verejná služba vždy vecou odvahy, charakteru a vznešeným morálnym poslaním.

chaput-kniha.jpg

Aj zmysel pre humor a otvorenosť voči inovercom

V posledných dvoch kapitolách odznievajú viaceré kľúčové posolstvá pre ďalšiu kultiváciu slovenského verejného priestoru. Škoda, že sa nedajú odcitovať všetky. „Cisárovi patrí rešpekt a modlitby za našich lídrov. (1 Tim 2, 2). Rešpekt k právu, poslušnosť voči riadne ustanovenej autorite a služba spoločnému dobru. Je to skromný zoznam. Treba si však uvedomiť, že rešpekt neznamená servilnosť, mlčanie či nekonanie.”

„Sme v prvom rade občanmi neba. Ale keďže Boh tak miloval svet, že nám poslal svojho jednorodeného Syna, slávou aj iróniou kresťanského života zostáva táto pravda: Čím viac budeme milovať Boha, tým vernejšie budeme slúžiť tomuto svetu.”

Bolo pre mňa cťou pracovať na preklade diela, za ktorým cítiť nielen pevný, celistvý a dôsledne premyslený pohľad zasadený do historických, teologických a filozofických súvisov, ale aj otvorenosť poctivého mysliteľa zamýšľajúceho sa nad výzvami našej civilizácie. Charles Chaput je pre mňa dôkazom, že postoj zástancu „militantnej“ podoby cirkvi vyzývajúceho na katolícky „protiútok” proti sekularizmu sa nijako nevylučuje s jemným myšlienkovým aparátom a zmyslom pre humor; a že ten, kto stojí na strane života, nemusí nevyhnutne zameniť otvorenú náruč cirkvi za obranný zápasnícky postoj voči tým, ktorí nezdieľajú našu vieru.

Ľahostajných a lenivých duchom táto 150-stranová kniha asi neosloví, ale poctivým hľadajúcim odporúčam nabrať odvahu a skúsiť sa s ňou intelektuálne vyrovnať. Nebude to ľahké, ale bude to stáť za to.

Pre nás ostatných nech je táto kniha výzvou k o čosi náročnejšiemu druhu odvahy – k odvahe zachovať si aj dnes v tejto našej „neznesiteľne ľahkej“ dobe dušu a nehľadať spásu u Tiberia či Putina, ale vo viere v Ukrižovaného. Je to výzva k vnútornej slobode a odvahe nestať sa herodiánmi, ale učeníkmi Krista.

„Jeden človek môže zmeniť svet – ak má vieru, za ktorú je ochotný trpieť. Takú vieru, ako mal biskup John Fisher, keď svojmu katovi povedal: 'Prišiel som, aby som zomrel za vieru v Krista a v Kristovu Katolícku cirkev.'“

Marek Hrubčo
Autor je nezávislý prekladateľ a predseda Fóra pre kultúru.

Knihu si môžete objednať aj na webstránke Nadácie Antona Tunegu, ktorá knihu vydala.

Foto: wordonfire.org, tunega.sk