Izrael vs. Hamas. Kde stoja slovenskí kresťania?

Naša vlastná skúsenosť a pár riadkov textu charty hnutia Hamas musia súdnemu človeku stačiť na základnú orientáciu v otázke konfliktu v Gaze.

„Je to ďaleko a aj tak tam nikdy nebude pokoj“ – to býval pomerne dlhú dobu štandardný a dosť cynický postoj bežného východoeurópskeho konzumenta ako som ja v otázke palestínsko-izraelského konfliktu. Lenže konflikt už dávno nie je lokálny a dnes sa nás dotýka viac než kedykoľvek predtým.

Viac než tisíc ľudí už zahynulo vo vojnovom konflikte v susednej (!) Ukrajine. Odpoveď na otázku kde stojíme sa vyžaduje tým nástojčivejšie, čím bližšie k našej hranici sa konflikt odohráva. Keď nás zasiahne osobne, budeme nútení konať – a teda voliť.

Zdieľať

Každý civilizovaný človek stojí na strane nevinných obetí. Lenže kto vo víre dnešných udalostí reprezentuje obete? Je Putin obeťou Západu? Bojuje ukrajinská armáda za oslobodenie od agresora? Chce Hamas mier? Má právo Izrael brániť sa? Čo má robiť Západ? Ako sa k tomuto má postaviť Slovensko?

Mám pocit, že s problémom utvárania vlastného postoja si v pluralitnom prostredí akosi nevieme dať rady. Lámeme sa pod ťarchou tejto slobody. Sme akoby nepripravení, nehotoví. Po totalite nám sloboda pripadá ako chaos. Vyrušuje nás to. Boli sme naučení nemať názor, a zrazu sme postavení pred dilemu voľby: Kto sme a čo vlastne chceme? Ocitli sme sa v úlohe Tona Brtka z Obchodu na korze. Tam vonku sa začínajú diať veci a my zrazu nevieme, ku komu sa máme pridať. Postoj Slovenska artikulovaný Robertom Ficom je dnes taký istý ako postoj, ku ktorému sa dopracoval arizátor Brtko po niekoľkých dúškoch pálenky: A čo z toho budem mať ja? Ideovú biedu zachraňuje pán prezident Kiska jasným prozápadným postojom. Postoj kresťanov je otázny.

Z môjho bezprostredného okolia a zo sociálnych sietí počúvam takmer výlučne kritiku Izraela, USA, Západu a „západnej propagandy“ a rozmýšľam, čo nášho Brtka – ktorému práve Západ výrazne pomohol povaliť komunizmus – k týmto zmäteným postojom privádza.

Brtko má zrejme blažený pocit, že prekukol kulisy. Lenže kŕčovitá snaha „vidieť za roh“ je podľa mojej mienky iba dôsledkom úspešnej totalitnej likvidácie príbehu, charakteru, hierarchie dobier a kresťanskej identity osoby a národa. Nemáme vybudovaný vzťah k vlastnému príbehu, a tak poľahky preberáme „undergroundové“ názory, ktoré sa nám zdajú atraktívne či dostatočne „zasvätené“. Čím prázdnejší sme my sami, tým fanatickejšie obhajujeme cudzie frázy. Tak veľmi chceme, aby to bol náš vlastný názor, náš vlastný zápas... Lenže nie je. Bez kresťanského kontextu, bez židovsko-kresťanskej tradície Slovensko nemá vlastný príbeh.

Domnievam sa, že za anti-izraelskými, anti-americkými, a protizápadnými náladami na Slovensku nie je ani vlastný úsudok, ani elementárny súcit s obeťami (cynizmus internetových debát nemá hraníc), ale práve absencia tohto príbehu. Absencia zvnútra vypracovaného vlastného stanoviska. A tiež fascinosum odhaľovania konšpirácie, snaha vyčleniť sa z masy. Výsledkom je splašené a nekritické preberanie názorov z obskúrnych portálov typu slobodný vysielač, jetotak.sk, zvedavec.org, ktoré práve tieto segmenty čitateľov úspešne obsluhujú.

Kresťania by sa nemali nechať zvábiť sladkým rečami Chmelára aj s jeho ľavicovým pacifizmom – nesnívať spolu s Kantom o večnom mieri, lebo vojny musia byť. Nerozhodovať sa utilitaristicky – podľa toho, koľko a akých obetí si na ktorej strane konflikt vyžiada. Nerozhodovať sa materialisticky – komu bude konflikt na prospech. Ani pragmaticky – nestavať sa na stranu pravdepodobných víťazov. A nerozhodovať sa emocionálne podľa selektovaných obrázkov z médií. Obrázky zo žiadnej vojny nikdy neboli a nikdy nebudú pozitívne. Správy o jednotlivinách konfliktu – mainstreamové či undergroundové – sú rovnako vzdialené od reality ako dramatické vstupy Janka Tribulu od našich každodenných životov.

"Charta Hamasu hovorí jasnou rečou - je to moderný Mein Kampf. Pár riadkov z nej musí stačiť každému súdnemu človeku, aby zaujal v otázke Izrael vs. Hamas jasné stanovisko."

Zdieľať

Som presvedčený, že postojom vyplývajúcim z našej vlastnej historickej skúsenosti je podpora Západu a Izraela. Jediné, čo môžeme uprostred mediálnej vojny skutočne poznať, je naša vlastná skúsenosť. Pravým dôvodom otvorenej či skrytej nenávisti voči Izraelu je jedna z právd kresťanskej viery: Židia sú vyvolený národ. Malý, osemmiliónový štát obkolesený miliónmi moslimov sa dnes usiluje zabezpečiť pokoj pre svojich občanov. Oni – na rozdiel od nás – na vlastnú identitu nikdy nezabudli. Opäť a znovu stoja proti režimu, ktorého oficiálnym (!) cieľom je vymazať „nelegitímny“ štát Izrael z mapy sveta.

Nech by médiá vlastnil ktokoľvek, charta Hamasu hovorí jasnou rečou. Je to moderný Mein Kampf. Pár riadkov z nej musí stačiť každému súdnemu človeku, aby zaujal v otázke Izrael vs. Hamas jasné stanovisko. V prospech Izraela – a teda aj bežných Palestínčanov, mierumilovných moslimov aj kresťanov v celom regióne.

Dokonca aj Sam Harris, profesionálny ateista, uzatvára svoju pozoruhodnú úvahu o konflikte v Gaze slovami: „Všetci [na Západe] sme v podstate občanmi Izraela, len niektorí z nás si to ešte stále neuvedomujú.“

A čo váhaví slovenskí kresťania? Tí by sa mali rozhodnúť, či stoja kultúrne a civilizačne na tradícii vyvoleného národa, alebo je im bližší islam. Či je im bližší Rím alebo Moskva. Či sa cítia byť súčasťou Západu alebo Ázie.

Spravodlivé postoje k tomuto konfliktu netreba hľadať na prapodivných internetových portáloch. Stačí si osviežiť vlastnú historickú pamäť. Našou morálnou povinnosťou je stáť na strane Izraela. Na strane obetí našich dedov.

Marek Hrubčo
Autor je predsedom Fóra pre kultúru www.forumprekulturu.org.

Ilustračné foto: pixabay.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo