Európa, Japonsko, Čína a Rusko sa zoraďujú proti USA

Európa, Japonsko, Čína a Rusko sa zoraďujú proti USA

Muž sedí v reštaurácii v čínskej provincii Guangzhou, za ním je plagát s oznamom, že USA uvalia na Čínu 25-percentné clo. Foto: TASR/AP

V reakcii na novú americkú asertivitu sa menia investičné modely.

Spojené štáty začali viesť s Čínou colnú (tarifnú) vojnu. Japonsko a Nemecko naskočili na šancu získať v čínskom rýchlorastúcom automobilovom priemysle trhový podiel a zvyšujú tu svoje kapacity. Čína je totiž najrýchlejšie rastúcim trhom s osobnými automobilmi na svete.

Spojené štáty uvalili sankcie na Turecko. Nemecko oznámilo, že Turecku ponúkne finančnú pomoc, Katar mu prisľúbil nové investície v hodnote 15 miliárd dolárov a devízovú swapovú linku v hodnote troch miliárd dolárov. Čínske banky poskytujú Turkom nové pôžičky v miliardách dolárov. Čínski komentátori uvádzajú, že kríza je veľkou príležitosťou integrovať Turecko do čínskej stratégie „Jeden pás, jedna cesta“.

Americký prezident Donald Trump kritizuje nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú za nakupovanie ruského plynu cez plynovod Nord Stream II. Merkelová sa stretáva s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Dohodu o plynovode potvrdzuje a súčasne uzatvára dohodu o obnove Sýrie v spolupráci s Ruskom.

Spojené štáty uvaľujú ekonomické sankcie na Irán a západné spoločnosti prestávajú poisťovať prepravu iránskej ropy. Čína odpovedá akceptovaním iránskych záruk za dovoz ropy, zvyšuje jej objem a prepravuje ju iránskymi tankermi, uviedla 20. augusta agentúra Reuters. Poistenie za iránske dodávky ropy ponúkla aj India, no indické rafinérie ju údajne zamietnu. Západné spoločnosti im povedali, že ak budú dovážať iránsku ropu, zrušia poistenie rafinérskych operácií.

Európa sa odkláňa od USA

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas navrhuje nový medzinárodný platobný systém nezávislý od dolára, nový medzibankový transferový systém a európsky menový fond, aby sa tak „ochránili európske obchody pred [americkými] sankciami“. Navrhol zaviesť aj digitálnu daň na americké internetové firmy. Maas pre nemecký denník Handelsblatt 21. augusta uviedol: „Nenecháme si od USA skákať po hlavách.“ Žiaden vládny predstaviteľ veľkej západoeurópskej krajiny takto verejne nikdy nehovoril.

Maasov manifest zatiaľ stojí iba na slovách. Európske spoločnosti si v skutočnosti netrúfnu otestovať americkú odpoveď, ak sa to bude týkať sankcií proti Iránu alebo Rusku. Hrozba sekundárnych sankcií, ktoré by USA zaviedli na medzinárodné firmy obchodujúce s Iránom, prinútila európske spoločnosti, aby nakupovanie iránskej ropy zastavili a potenciálne investície stopli. Ak by aj európske vlády vytvorili platobný systém, ktorý by bol úplne nezávislý od pôsobnosti americkej vlády, sekundárne sankcie zostávajú obrovským donucovacím prostriedkom.

Ide o dôležité posuny v investičných modeloch, reagujú na novú americkú asertivitu. Z dlhodobého hľadiska však pravdepodobne podporia čínske eurázijské ambície.

Motívom pre tieto jemné a niekedy výraznejšie posuny v politikách Európy a Japonska voči Číne je skôr oportunizmus ako strategická vízia.

Reportér fotografuje automobil Nissan Sylphy Zero Emission, prvé úplne elektrické vozidlo značky Nissan vyrobené v jej čínskej továrni v meste Guangzhou v provincii Guangdong. Snímka z pondelka 27. augusta 2018. Foto: TASR/ AP Photo/Vincent Yu

Čínsky automobilový trh je veľkým lákadlom

Zdá sa, že návšteva čínskeho premiéra Li Kche-čchianga v Berlíne zo začiatku júla mohla o niečom vypovedať. Tri najväčšie nemecké automobilky oznámili prevratné spoločné projekty s čínskymi firmami, ako aj veľké expanzné plány. Veľké projekty v Číne oznámili aj nemecké megafirmy Siemens a BASF, zatiaľ čo BMW varovalo, že Trumpove clá môžu spôsobiť, že svoje výrobné kapacity presunie z Južnej Karolíny do Číny.

Nemecký príklad v posledných týždňoch nasledovali aj najväčší japonskí výrobcovia automobilov. Toyota oznámila plán zvýšiť čínske výrobné kapacity o 20 percent a Nissan navrhol investíciu v hodnote 900 miliónov dolárov na zvýšenie výrobnej kapacity o 30 percent. Japonské rozhodnutie expandovať na čínskom trhu je dôležitým signálom o americkej izolácii. Japonsko má na čínskom automobilovom trhu omnoho menší podiel než Nemecko, z veľkej časti je to dôsledkom historických sporov medzi týmito dvoma ázijskými mocnosťami. Japonské automobilky napriek tomu cítia príležitosť profitovať na úkor USA.

Pravdepodobným porazeným bude General Motors. V Číne vyrába SUV značky Buick, ktoré budú podliehať 25-percentnému americkému clu. General Motors minulý rok v Číne predal 4 milióny áut, čo tvorilo 5-percentný trhový podiel, a spoločnosť je teda na čínske odvetné opatrenia citlivá.

Kto zachráni Turecko

Európska a čínska odpoveď na tureckú finančnú krízu – ktorá trvá už dlho, no americké sankcie ju zvýraznili – ukazuje, ako rýchlo sa menia ekonomické aliancie. Pred tureckým úpadkom až na hranicu bankrotu som varoval už od roku 2014 a opakovane som naň upozorňoval až do kolapsu tureckej líry, ku ktorému došlo v lete tohto roku. Keď 10. augusta udrela kríza plnou silou, napísal som, že Čína kúpi Turecko za lacný peniaz.

Čínske ekonomické noviny The Asset 21. augusta uviedli: „Ekonomická kríza v Turecku núti bojovne naladeného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby siahol po finančnej pomoci, čo Číne umožňuje chopiť sa príležitosti urýchliť ambície projektu Jeden pás, jedna cesta v tejto oblasti. To sa nesmie premeškať.“

The Asset uvádza, že Erdogan namiesto toho, aby sa obrátil na Medzinárodný menový fond a za hotovosť prijal jeho politický diktát, hľadá nových priateľov. „Prvého našiel v Katare. Po Erdoganovom stretnutí s katarským emirom Tamimim bin Hamadom Al Thanim v Ankare Katar oznámil balík v hodnote 15 miliárd dolárov. Katarské štátne médiá uviedli, že peniaze pôjdu na hospodárske projekty a investície. Do tureckých plánov obnovy sa však pravdepodobne významne zapojí aj Čína. Vo februári Turecko uviedlo, že plánuje vydať prvú emisiu dlhopisov denominovaných v čínskych juanoch, a poverilo Čínsku národnú banku, ICBC a HSBC, aby to pripravili.“

Nič z toho neprekvapuje. Katarský emirát platí Turecku za politickú ochranu a Čína ho dlho považovala za západné nádražie svojej eurázijskej logistiky. Prekvapenie prišlo z Berlína, kde Merkelovej vláda flirtuje s myšlienkou finančnej podpory pre Turecko za jeho spoluprácu s manažovaním sýrskej utečeneckej krízy a ďalších vecí. Šéfka nemeckej SPD Andrea Nahlesová navrhla finančnú pomoc. Hoci sú sociálni demokrati súčasťou vládnej koalície, Nahlesová nie je členkou vlády. Hovorca vlády uviedol, že finančná podpora pre Turecko je za istých špecifických podmienok reálna.

Nemecké vládne zdroje tvrdia, že Nemecko považuje príležitosť kúpiť si Erdoganovu spoluprácu v utečeneckom probléme za lacnú. Oficiálne je Nemecko americkým spojencom a Washington je v súčasnosti s Tureckom v hlbokom spore, okrem iného pre zadržiavanie amerického občana. Berlín sa napriek tomu rozhodol využiť naliehavé ekonomické potreby Turecka na pretlačenie vlastnej agendy na úkor USA.

Muž na ulici v Pekingu hľadí do svojho smartfónu, v pozadí obrazovka s prejavom čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Snímka z 22. augusta 2018. Foto: TASR/AP

Juhovýchod Ázie je lukratívnym trhom

Európa je presvedčená, že Ázia bude naďalej najvýraznejším pôvodcom rastu svetovej ekonomiky. Ázia tvorí približne tri pätiny svetového ekonomického rastu. Keďže životná úroveň 1,4 miliardy Číňanov a 600 miliónov ľudí v juhovýchodnej Ázii sa naďalej približuje k úrovni západných priemyselných krajín, nejaponská Ázia stále zostáva svetovo zďaleka najvýznamnejším rastovým trhom.

Čínsko-americká obchodná vojna dáva európskym a japonským výrobcom šancu získať na tomto rastovom trhu privilegované postavenie, predovšetkým čo sa týka automobilového trhu. Číňania počas nasledujúcich 20 až 25 rokov nakúpia približne pol miliardy áut a šanca získať podiel na tomto obrovskom, ale vysoko konkurenčnom trhu presvedčila veľké nemecké a japonské automobilky, aby svoje čínske záväzky zdvojnásobili.

Najväčšia príležitosť na svetový rast leží v sinifikácii zvyšku Ázie – predovšetkým v juhovýchodnej Ázii, kde žije väčšina populácie. V eseji pre The Journal of American Affairs z roku 2017 som napísal:

„Starnúce krajiny sa snažia investovať do krajín s mladým obyvateľstvom, no tie s úplne najmladšou populáciou sú pre svetový trh nedostupné a pravdepodobne takými zostanú aj v dohľadnej budúcnosti. Obrovský priestor pre rast produktivity však existuje na rozvíjajúcich sa trhoch, a to môže byť viac ako iba kompenzáciou za demografiu. Dobrou správou je, že rast produktivity – mobilizácia energie a talentov, ktoré sa dnes strácajú v spodných vodách svetovej ekonomiky – môže na svetový trh priniesť miliardu ľudí, ktorí sa až doteraz nachádzajú na jej okraji. Zlou správou je, že Čína je ďaleko pred USA v učení sa transformácii tohto rastu ľudského kapitálu do ekonomických aliancií a vývozných trhov. V tomto musíme Čínu dobehnúť a prekonať.

Prvú revolúciu v hospodárstve poháňal parný stroj, katalyzátorom tej ďalšej bude smartfón. Najvzácnejším zdrojom globálnej ekonomiky je talent a rozšírenie širokopásmového pripojenia otvára globálny trh niekoľkým talentovaným jednotlivcom. Muži a ženy, ktorí sa až doteraz živili tým, že v trhových stánkoch čakali na okoloidúcich zákazníkov, zrazu môžu svoje výrobky prostredníctvom elektronického obchodu predávať celému svetu. Kapitál si nájde svoju cestu do kapilár svetovej ekonomiky prostredníctvom elektronického finančníctva.

Zaostalé ekonomiky, v ktorých žije väčšina svetového obyvateľstva, márnia svoj čas a upadajú na duchu. V tzv. rozvíjajúcich sa trhoch, kde žije od jednej do dvoch tretín pracovnej sily, ľudia trávia väčšinu svojho času malou činnosťou alebo ničnerobením.“

O Turecko sa Čína špeciálne zaujíma preto, lebo ide o jednu z krajín s najvyššou mierou rozšírenia smartfónov (50 percent). Turecké ministerstvo financií chce, aby krajina do roku 2023 prešla na bezhotovostnú ekonomiku. Približne tretina Turkov dnes pracuje v tzv. neformálnej ekonomike, majú mimopracovné aktivity alebo rodinné podniky a malé firmy bez kapitálu. Sinifikácia Turecka znamená rozšírenie produktívnej (a zdaniteľnej) pracovnej sily o tretinu na polovicu a sprístupnenie všetkých komerčných transakcií daňovým úradom.

Zďaleka nie je jasné, či Turecko samo prijme čínsky model. Erdoganov režim je rozsiahlou kleptokraciou. Jeden z jeho synov vlastní majetok v hodnote 80 miliónov dolárov a majetok samotného Erdogana bol nedávno odhadovaný na 58 miliónov. Turci sa môžu zdráhať odovzdať veľké časti svojej ekonomiky Číne, čím znížia schopnosť obohatiť sa. Akokoľvek sa však Turecko rozhodne, Čína a jej juhovýchodní ázijskí susedia budú naďalej vytvárať blok pozostávajúci z dvoch miliárd obyvateľov so svetovo najvyšším potenciálom rastu.

Pôvodný text: Europe, Japan, China and Russia line up against US. Uverejnené v spolupráci s Asia Times, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo