Zmätená americká politika tlačí krajinu na okraj priepasti

Zmätená americká politika tlačí krajinu na okraj priepasti

Americký prezident Donald Trump (vľavo) a čínsky prezident Si Ťin-pching na spoločnej tlačovej konferencii vo Veľkej sále ľudu v Pekingu 9. novembra 2017. Foto: TASR/AP

Spojené štáty sa oprávnene sťažujú na praktiky čínskeho obchodu a transferu technológií, no hrozí, že nešikovnosť Trumpovej vlády obráti to, čo by malo byť predmetom tvrdých rokovaní, na obchodnú vojnu.

Nejasný reťazec velenia a zmiešané signály o požiadavkách americkej politiky viedli k zlyhaniu čínskych pokusov o vyjednanie vzájomne prijateľnej dohody s Washingtonom na nižšej úrovni diplomacie. Podľa čínskych zdrojov oboznámených s dianím totiž čínska strana nedokázala rozlíšiť, ktorí predstavitelia americkej vlády sú oprávnení zastupovať svoju krajinu.

Nejasnosť v tom, kto je vo Washingtone za danú vec zodpovedný, zasiahol aj trojstranné rokovania o zmluve NAFTA s Mexikom a Kanadou. USA, podobne ako aj mexickí vládni predstavitelia očakávali, že stretnutie vo Washingtone zo 6. apríla povedie k zásadnej dohode ešte pred tým, než prezident Trump odcestuje do Latinskej Ameriky.

Po niekoľkých hodinách rozhovorov v uplynulý piatok s americkým obchodným zástupcom Robertom Lighthizerom však mexický minister hospodárstva Ildefonso Guajardo a kanadská ministerka zahraničných vecí Chrystia Freeland nemali nič, čo by oznámili verejnosti. Agentúra Reuters uviedla, že prekážkou boli nevyjasnené požiadavky USA na zvýšenie podielu vozidiel vyrobených v rámci krajín NAFTA.

Trumpov tím takmer denne vysiela protirečivé signály, keď na jednej strane minister financií Steve Mnuchin a ekonomický poradca Larry Kudlow poukazujú na dohodnuté stanovisko, zatiaľ čo prezident Trump hrozí eskaláciou represívnych obchodných opatrení. Zdieľať

Trumpov tím takmer denne vysiela protirečivé signály, keď na jednej strane minister financií Steve Mnuchin a ekonomický poradca Larry Kudlow poukazujú na dohodnuté stanovisko, zatiaľ čo prezident Trump hrozí eskaláciou represívnych obchodných opatrení. Svetové akciové trhy boli preto celý týždeň napálené.

Nejasnosti v Trumpovom tíme sú odrazom hlbšieho zmätku v americkej politike, ktorá ide za dvomi úplne odlišnými cieľmi. Jedným z nich je pritlačiť Čínu, aby sa vzdala otvorene nespravodlivých obchodných praktík, z ktorých najneslýchanejšou sú vynútené transfery technológií amerických spoločností, ktoré sa snažia vstúpiť na čínsky trh.

Druhým cieľom je zabrániť plánu „Made in China 2025“, ktorý chce import špičkových technológií nahradiť domácou produkciou – čo je bezprecedentná požiadavka, pretože navrhuje penalizovať Čínu viac za budúce ako minulé správanie. Ešte ďalším je prezidentovo odhodlanie znížiť samotný obchodný deficit, čo je v súčasnosti aritmeticky nemožné. USA nie sú schopné financovať svoj bilióndolárový rozpočtový deficit bez toho, aby si požičali zo zahraničia, a zahraničie nedokáže požičať Spojeným štátom peniaze na financovanie bilióndolárového rozpočtového deficitu bez toho, aby v USA predalo viac tovarov a služieb.

Skutočnosť, že Čína často hrá špinavú hru, má veľmi málo spoločného s vývojom americkej zahraničnej bilancie tovarov a služieb alebo s bilanciou bežného účtu. Američania šetria menej ako obyvatelia akejkoľvek inej priemyselne vyspelej krajiny. Čím menej šetria, tým viac nakupujú zo zahraničia. Krajiny ako celok šetria prostredníctvom predaja tovarov a služieb iným krajinám a zachraňujú tak svoj schodok. Štáty s rapídne starnúcim obyvateľstvom (napr. celá východná Ázia, ako aj Nemecko) majú tendenciu šetriť viac a robia to tým, že vyvážajú viac, ako dovážajú.

Americké úspory v zmysle podielu na disponibilnom príjme domácností sa znížili na takmer 2 percentá, čo je približne najnižšia úroveň. Znamená to, že americký obchodný deficit porastie, hlavne preto, že USA majú veľkú potrebu financovania deficitu čiastočne pre Trumpovo zníženie daní.

Americké sťažnosti týkajúce sa čínskych krádeží duševného vlastníctva sú oprávnené, ale rovnajú sa zatváraniu brány po tom, čo už drak uletel. Zdieľať

Americké domácnosti v roku 2018 ušetria približne 400 miliárd dolárov. Aj v prípade, ak by každý cent svojich úspor vložili do štátnych cenných papierov, americká vláda by musela zohnať ďalších približne 600 miliárd dolárov. Federálny rezervný systém (Fed) zastavil nakupovanie amerických štátnych dlhopisov prostredníctvom tzv. kvantitatívneho uvoľňovania a komerčné banky ich prestali nakupovať, pretože ich vlastné náklady na financovanie sú takmer také vysoké ako výnosy z päťročných štátnych cenných papierov.

Niekoľko štátnych dlhopisov by mohli zakúpiť korporácie, no nepostačovalo by to. USA si teda budú musieť požičať zo zahraničia niekoľko stoviek miliárd dolárov. Zahraničie dnes vlastní približne 6,2 biliónov dolárov v amerických štátnych dlhopisoch a celková hodnota bude musieť v rokoch 2018 a 2019 rásť.

Kde vezme zahraničie doláre, aby mohlo nakúpiť americké štátne dlhopisy? V predaji tovarov a služieb do USA.

Americkému prezidentovi zjavne nikto nevysvetlil, že môže mať iba jednu z dvoch vecí, nie obe: rozpočet, ktorý zníži dane a udrží mieru nevyhnutných výdavkov, alebo nižší obchodný deficit. Samozrejme, existuje aj cesta k nižšiemu obchodnému deficitu (no nie rozpočtovému deficitu), ktorá znamená recesiu. Ak sa Američanom zníži príjem a prestanú investovať, budú menej nakupovať zo zahraničia a obchodný deficit klesne. Trump takýto scenár, samozrejme, nechce, aj keď by k výsledku mohol dospieť následkom obchodnej vojny.

Pretože dolár je svetovou rezervnou menou, Amerika si môže požičať, aby mohla míňať. Americký Kongres je zjavne presvedčený, že americké možnosti požičiavať si sú nekonečné, keďže naďalej pokračuje v míňaní a v plánovaní budúceho míňania, ktoré je závislé od požičiavania si zo zahraničia. Teda je to závislé od zväčšovania amerického obchodného deficitu.

To, čoho by sa Amerika mala najviac obávať, nie sú čínske krádeže existujúcich technológií, ale čínska invencia a komercionalizácia tých nových. Zdieľať

Ak bude vláda USA žiadať, aby zvyšok sveta (počnúc Čínou) zmenšil svoj obchodný prebytok s USA, urýchli príchod dňa, keď si už Spojené štáty nebudú môcť požičať za nízke úrokové sadzby, aby zaplatili za nevyhnutné programy. Američania sa prebudia a zistia, že sú chudobnejší a horšie zabezpečení, podobne ako to zistili Briti po kríze libry v 60. rokoch 20. storočia.

Viackrát som v Asia Times a v The Journal od American Affairs napísal, že jedinou cestou z pasce úspor a obchodného deficitu sú inovácie. Amerika je (alebo aspoň niekedy zvykla byť) v inováciách omnoho lepšia než Čína. Americké sťažnosti týkajúce sa čínskych krádeží duševného vlastníctva sú oprávnené, ale rovnajú sa zatváraniu brány po tom, čo už drak uletel. V roku 2003 napríklad firma Huawei priznala, že od spoločnosti Cisco ukradla kód. Dnes Huawei vyrába čipy pre mobilné telefóny, ktoré konkurujú tým od spoločnosti Qualcomm. Rozpočet na výskum a vývoj v Huawei vzrástol zo 4 miliárd dolárov v roku 2011 na 14 miliárd dolárov v roku 2017.

To, čoho by sa Amerika mala najviac obávať, nie sú čínske krádeže existujúcich technológií, ale čínska invencia a komercionalizácia tých nových. Ak Čína Ameriku v zavádzaní nových technológií prekoná, žiadna ochrana na svete nezachráni USA pred úpadkom.

Pôvodný text: Trump makes China an offer it can’t understand. Uverejnené v spolupráci s Asia Times, preložil L. Obšitník.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo