Politika 26. marec 2018

Facebook, Uber a koniec veľkého amerického technologického sebaklamu

David P. Goldman
David P. Goldman
V Amerike sa objavila druhá technologická bublina, no Čína sa jej vďaka svojej kultúre inovácií pravdepodobne vyhne.
V Amerike sa objavila druhá technologická bublina, no Čína sa jej vďaka svojej kultúre inovácií pravdepodobne vyhne.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

David P. Goldman

Facebook, Uber a koniec veľkého amerického technologického sebaklamu
Autonómne auto značky Volvo, patriace spoločnosti Uber. Foto: iStock

Už sa to stalo v roku 2000 pri prasknutí internetovej bubliny, keď sme boli presvedčení, že ekonomiku budúcnosti bude poháňať sťahovanie populárnej hudby a porna. Spravili sme to znovu: vytvorili sme inú technologickú bublinu na predpokladoch, že Američania budú kódovať aplikácie a Ázijčania vyrobia hardvér a že zázrak konektivity privedie celý svet do utopickej vízie Marka Zuckerberga. Bublinu nafúkli internetová komunita a umelá inteligencia. Sociálne médiá ako náhrada skutočnej ľudskej interakcie a výpočty ako náhrada ľudského myslenia sa nás chystali previesť do budúcnosti.

Dvojitý rozpad týchto sebaklamov spred niekoľkých dní akoby sprítomňoval Božiu ruku v histórii ľudstva.

Keď na rohu Curry a Mill Street v meste Tempe v štáte Arizona (USA) autonómne SUV spoločnosti Uber zrazilo pani Elaine Herzbergovú, šperková koruna umelej inteligencie sa rozbila. A po oznámení, že spoločnosť Cambridge Analytica neoprávnene využívala údaje facebookových profilov 50 miliónov používateľov, sa rozplynul koncept internetovej komunity. Facebook okamžite stratil 7 percent svojej akciovej hodnoty a ďalšie veľké technologické firmy klesli o 3 až 4 percentá.

Autá nedokážu jazdiť samy mávnutím čarovnej paličky a facebook nie je náhradou za bežnú ľudskú komunikáciu, ale skôr obrovským komerčným experimentom v analyzovaní správania.Zdieľať

Ani všetka reklama sveta nemôže obstáť voči hroznému faktu úmrtia človeka na ceste. Niekoľko skeptikov vrátane významného prírodovedca a odborníka na špekulatívny kapitalizmus Dr. Henryho Kressela varovalo, že umelá inteligencia vo všeobecnosti a konkrétne autonómne autá sú predovšetkým reklamným trikom. Kressel minulý rok v Asia Times napísal:

„V dobre riadenom prostredí (napr. na trati) sa dá od počítača očakávať, že bude reagovať na situácie zhodné s naprogramovanými informáciami. Problémom sú náhodné situácie, v ktorých sa na trati stane niečo, čo si vyžaduje okamžité rozhodnutie odlišné od naprogramovanej činnosti. Tu vstupuje do hry pripravenosť a rýchla reakcia ľudského vodiča. Odpoveď počítača tvoriaceho rozhodnutie je v takýchto prípadoch úplne iného druhu. Ide o zručnosť, ktorou sa vodiči pretekárskych áut odlišujú od nás ostatných – a my všetci od počítačov.“

Pohľad na križovatku, kde vozidlo Uber zabilo pani Herzbergovú, hovorí za všetko. Ide o jednu z tých masívnych, amorfných, zle navrhnutých a neprehľadných prímestských križovatiek, cez ktorú ľudskí vodiči prechádzajú so strachom o život. Človek hľadí do očí ostatným vodičom a chodcom, tlačí na brzdy a postupuje mimoriadne opatrne. Žiadať počítač, aby sa navigoval cez tento chaos, je hlúposť. Nepoznáme presné okolnosti smrti pani Herzbergovej, len nás prekvapuje, že k niečomu takému nedošlo už skôr. Ak sa vám to zdá komplikované, skúste si predstaviť, ako by s autonómnym vozidlom zápolili žlté taxíky na Manhattane.

Pohľad na križovatku, kde autonómne vozidlo zrazilo chodca.

Testy autonómnych vozidiel sa v súčasnosti pozastavili, čo povedie k zrúteniu hodnotení naprieč celou škálou podnikov v Silicon Valley. No má to stále malý význam v porovnaní s dosahom na to, ako verejnosť vníma budúcnosť umelej inteligencie.

Myšlienka, že Američania budú tvorcami a Ázijčania robotníkmi v továrňach, bola zjavnou a fatálnou chybou.Zdieľať

The Information, čo je poradenská organizácia tvorená priemyslovými špecialistami, nedávno usporiadala konferenčný hovor o autonómnych vozidlách. Jeden expert na nej varoval: „Musíte mať na pamäti, že autonómnosť nefunguje prinajmenšom vo vysoko funkčnom bezvodičovom robotaxi zmysle. Nefunguje. Veľa ľudí sa dožaduje toho, aby sa dobudovala architektúra. Opäť, spomeňte si na lietanie. Videli ste niekedy tie videá na Youtube, na ktorých chlapík pumpoval dáždnik, iný roztáčal veľkú špirálu a ďalší skúšal lietať s vtáčími krídlami? Rozmýšľal by som viac týmto spôsobom. Zostáva hľadať, ktorou z takýchto architektúr dosiahnete užitočný výsledok.“

Amerika jednoducho nemá infraštruktúru na podporu autonómnych vozidiel, dodal expert. Doplnil, že Čína je iný prípad:

„Ak ste v posledných zopár rokoch boli v Číne a videli ste ju rásť, oni neustále doslova budujú nové mestá a až potom do nich nasťahujú obyvateľov. A tieto mestá majú často takú infraštruktúru, akú v USA neuvidíte. Len ako príklad sú ploty, ktoré udržia ľudí mimo cesty. Ak niekto preskočí plot, vbehne do cesty a zrazí ho auto – ide o vinu chodca. Jednoduché veci podobné tomuto spôsobujú, že problém s autonómnymi vozidlami sa zvláda o niekoľko rádov ľahšie. Takže aj bez ohľadu na ich „technologický rybník“ – ich schopnosť robiť jednoduché veci ako toto podľa mňa robí z Číny veľmi, veľmi atraktívny cieľ pre rozvoj autonómie. Myslím, že by bolo hlúpe vyraďovať ich. Čínsky trh môže pre tamojšie firmy skončiť ako veľmi veľký a ziskový.“

Posledná technologická bublina bola založená na zábave, ako som napísal v komentári v januári 2000:

„Čo ak internetový boom nie je bublina? Čo ak spotrebitelia chcú zdvoj- alebo zoštvornásobiť svoje míňanie na všetko, čo im internet najbližších 20 rokov ponúkne? Čo ak radšej zaplatia príplatok za svoju obľúbenú epizódu z Pee-Wee Herman alebo Lone Ranger ako za posledný sit-com? Čo ak budú vo veľkom platiť za návštevy porno stránok?“

Američania sa v jeden deň na začiatku roka 2000 zrazu prebudili a uvedomili si, že chlípna zábava nemôže podporovať rast trhu donekonečna. Dnes zistili, že autá nedokážu jazdiť samy mávnutím čarovnej paličky a že facebookové akvárium nie je náhradou za bežnú ľudskú komunikáciu, ale skôr obrovským komerčným experimentom v analyzovaní správania. Samozrejme, iba málo používateľov si na facebooku zruší svoje účty, ale obrazne povedané kvet už odkvitol: internetový obor už viac nedokáže predať koncept komunity a je nejasné, čo ešte predá okrem toho druhu spojenia, ktoré poskytujú všetci konkurenti.

Myšlienka, že Američania budú tvorcami a Ázijčania robotníkmi v továrňach, bola zjavnou a fatálnou chybou. Technologický pokrok si v istom bode vyžaduje reálnu fyzickú infraštruktúru a výskum a vývoj bez fungujúceho partnerstva s výrobou stroskotá. Bez druhu fyzickej infraštruktúry, ktorú Čína buduje do svojich nových miest, nedokáže výpočtová technika zvládnuť všetky problémy, ktoré sa objavujú na križovatkách, ako je roh Mill Avenue a Curry v Tempe v Arizone.

„Ak ste v posledných zopár rokoch boli v Číne a videli ste ju rásť, oni neustále doslova budujú nové mestá a až potom do nich nasťahujú obyvateľov. A tieto mestá majú často takú infraštruktúru, akú v USA neuvidíte.“Zdieľať

Infraštruktúra, rozpočet na výskum a vývoj a technologické inovácie však samy osebe nevysvetľujú významné ekonomické zmeny. Spôsobuje to všetko spolu, napísal profesor Edmund Phelps v knihe z roku 2013 Mass Flourishing (ktorú som recenzoval v magazíne Standpoint). Čínsky ľud unikol z tradičného spôsobu života do moderného sveta a ich celoživotné skúsenosti sú sériou inovácií. Nové technológie prijímajú omnoho horlivejšie ako Američania a Európania, pretože si nikdy nevytvorili návyk na tie staré. Napríklad elektronický obchod dnes v Číne predstavuje 30 percent maloobchodného predaja, kým v USA je to menej ako 10 percent.

Čínskou alternatívou k Facebooku pod tzv. Veľkým firewallom (systém čínskej internetovej cenzúry, pozn. prekl.) je Wechat, produkt spoločnosti Tencent. Na rozdiel od používateľov facebooku, ktorí sa cítia podvedení pri zistení, že ich osobné údaje boli postúpené veľkým dátovým firmám, používatelia čínskych sociálnych sietí nemajú vo veci súkromia žiadne očakávania. Tá otázka sa jednoducho neobjavuje: všetko, čo niekto v Číne urobí, je predmetom skúmania zo strany štátu.

Americký technologický trh dnes nevybuchne ako na začiatku roku 2000, keď tento sektor obchodoval so 60-krát vyššími výnosmi oproti priemeru, pričom dnes je to 16-krát viac. Na rozdiel od obdobia, keď sa len investovalo a nikomu nezáležalo na reálnej ziskovosti, sú výnosy dnešných monopolov stabilné. Mdlý technologický sektor však nebude poháňať rast akciových trhov tak, ako to robil posledných päť rokov. Nie je jasné, ako to bude.

Pôvodný text: Facebook, Uber and the end of the Great American Tech Delusion. Uverejnené v spolupráci s Asia Times, preložil L. Obšitník.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0