Erdogan po sýrskom víťazstve urýchľuje nástup svojej samovlády

Erdogan po sýrskom víťazstve urýchľuje nástup svojej samovlády

Recep Tayyip Erdogan počas vyhlásenia v Prezidentskom paláci v Ankare 18. apríla 2018. Turecký prezident ohlásil predčasné parlamentné a prezidentské voľby, ktoré sa majú uskutočniť 24. júna. FOTO TASR/AP

Turecké predčasné voľby prichádzajú v čase, keď si Ankara a Teherán upevňujú pozície v regióne. Črtajúce sa stiahnutie sa Ameriky ponechá Izrael pritlačený k múru.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prekvapil regionálnych politikov a finančné trhy a na 24. jún vyhlásil predčasné voľby, čím upevní autokratickú vládu v krajine, ktorá kedysi bývala jedinou demokraciou vo svojej oblasti. Po týchto správach hodnota tureckej líry prudko stúpla z 5,08 líry za euro na menej ako 5 za euro v čase písania tohto textu. Peniaze na Blízkom východe prúdia v smere politickej moci a Erdogan sa zo sýrskej bitky spoločne s Iránom vynoril ako jeden z hegemónov tejto oblasti. Rusko tu koná ako arbiter medzi týmito dvomi mocnosťami.

Nedávny raketový útok USA, Británie a Francúzska bol iba nepatrným odvrátením pozornosti od základnej reality v teréne: Amerika plánuje zo Sýrie stiahnuť svoj malý kontingent špeciálnych síl a svojich bývalých kurdských spojencov obetuje, aby utíšila Turecko. Útokom na zariadenia sýrskej armády sa Amerika iba snaží zachovať si tvár a odvrátiť pozornosť od potupného odchodu z oblasti. Hoci Washington naznačil zámer vyvinúť tlak na Irán, faktické rozdelenie Sýrie medzi Irán a Turecko ponecháva v silnejšej pozícii islamskú republiku. To zvyšuje pravdepodobnosť vojny medzi Izraelom a Iránom.

Útokom na zariadenia sýrskej armády sa Amerika iba snaží zachovať si tvár a odvrátiť pozornosť od potupného odchodu z oblasti. Svojich bývalých kurdských spojencov obetuje, aby utíšila Turecko. Zdieľať

Skoré júnové voľby presunuté z novembra takmer určite poskytnú Erdoganovi možnosť autokratickej vlády, čo vyplýva z ústavného referenda z apríla 2017. Moc sa sústredí v rukách prezidenta, zruší sa úrad premiéra a kompetencie tureckého parlamentu sa podstatne znížia.

Erdogan vyhlásil: „Je nevyhnutné, aby Turecko čo najskôr prekonalo neistotu vyplývajúcu z vývoja historického významu v našej oblasti ako aj z cezhraničnej operácie, ktorú sme podnikli v Sýrii.“ USA vyzbrojili a vycvičili kurdské milície v boji proti ISIS, no hrozba Turecka, že odíde z NATO, presvedčila Washington, aby Kurdov opustil a umožnil tureckej armáde napadnúť severnú Sýriu a vytlačiť Kurdov z kľúčových pozícií. „Nikto nechce byť tým človekom, ktorý by prišiel o Turecko,“ poznamenal jeden úradník Bieleho domu.

Iba pred týždňom sa Erdogan ocitol v nepríjemnej situácii, keď sa líra obchodovala oproti doláru a euru na historických minimách. Turecké akcie prudko klesli, pretože po páde hodnoty domácej meny stúpli náklady na obsluhu zahraničného korporátneho dlhu Turecka vo výške 220 miliárd amerických dolárov. Turecko je výrazne závislé od krátkodobých peňažných tokov od zahraničných investorov vrátane medzibankových úverov od bánk v Zálive. Saudská Arábia má za cieľ obmedziť vplyv Iránu v Sýrii – kráľovstvo dokonca prišlo s (nepravdepodobnou) možnosťou vyslať vlastných vojakov do tejto krajiny – a pri uplatňovaní vplyvu v Levante nemá kam ísť, iba do Ankary. Za toto privilégium bude musieť finančne podporovať Turecko, ktorého deficit bežného účtu je 5 až 6 percent HDP.

Turecko medzitým ponúklo ochranu pre upadajúcu iránsku menu vo forme nového nástroja na financovanie obchodu denominovaného v tureckej líre a iránskom riáli namiesto v doláre a eure. Iránsky riál minulý týždeň spadol na neoficiálnu úroveň viac ako 62-tisíc riálov k doláru, čo iránsku vládu donútilo pozastaviť zahraničné obchodné transakcie a uzavrieť dovoz kľúčových priemyselných tovarov.

Iránska centrálna banka oznámila, že ponúkne prvý úverový list na financovanie bilaterálneho obchodu v miestnym menách po tom, ako obe krajiny odsúhlasia devízovú swapovú linku v líre a riáli. Sankcie proti Iránu mu obmedzujú prístup do globálneho bankového systému, no dohoda s Tureckom to utlmí: Turecko bude môcť použiť tvrdú menu na dovoz tovarov, ktoré Irán chce, a vyviezť ich do Iránu v lokálnej mene, ktorou zaplatí za dodávky energií z Iránu. Dopad úverového listu v lokálnej mene bude pravdepodobne malý, ale jeho dôležitosť bude viac ako len symbolická. Turecké banky už roky pomáhajú Iránu vyhýbať sa sankciám, k čomu treba zarátať aj jednu miliardu dolárov z iránskych príjmov z ropy vypraných cez tureckú spoločnosť Halkbank. Americkí prokurátori v januári usvedčili výkonného riaditeľa Halkbank, ale Erdogan sa dnes cíti dostatočne silný na to, aby sužovanému režimu v Teheráne poskytol otvorenú finančnú podporu.

Angelo Codevilla: „Aby sme prestali ubližovať sami sebe, stačilo by už nezaobchádzať s Tureckom ako so spojencom dovtedy, kým mu bude vládnuť Erdogan. Jediným strategickým aktívom v oblasti sú okrem Izraela Kurdi.“ Zdieľať

Washington bez spojeneckých síl v teréne nemá v Sýrii čo povedať a svoj tlak na Teherán znížil. Nový bezpečnostný poradca prezidenta Trumpa John Bolton, ktorý vo svojej funkcii začal pôsobiť od 9. apríla, vyzýva na zmenu režimu v Iráne. Objektívne povedané, Irán zrelý na zmenu režimu naozaj je: mena skolabovala, vo finančnom systéme je chaos a hlavní stúpenci islamského vedenia vyrazili do ulíc protestovať proti ekonomickým podmienkam. Iránske revolučné gardy však tvoria štát v štáte, majú neobmedzený prístup k ekonomickým zdrojom a svoje vlastné obchodné impérium. Zatriasť režimom by sa dalo iba vtedy, ak by došlo k pokoreniu gárd, no ich pozícia v Sýrii je silnejšia ako kedykoľvek predtým.

Angelo Codevilla, vyšší predstaviteľ spravodajských služieb USA za Reaganovej vlády, v eseji uverejnenej v magazíne American Greatness varoval:

„Hlavným požívačom výhod z posledných fáz sýrskej vojny je Irán. Už predtým spravil svoj satelit zo šiitmi ovládaného Iraku, pomocou šiitskeho Hizballáhu dosiahol prakticky to isté v Libanone a dnes je správcom ruského protektorátu v alawitskom zvyšku Sýrie. Manévrami zoči-voči Turecku a Kurdom si zaistil posledný článok reťaze svojej moci od strednej Ázie po Stredozemné more. Čiastočne vďaka zdrojom, ktoré Islamská republika získala z Obamovej jadrovej dohody, sa zvýšený vplyv Iránu a jeho výzbroj stavia proti americkým záujmom a hrozí vyvolať vojnu proti Izraelu, ktorá pravdepodobne zasiahne aj USA. Americká zahraničná politika však z úcty k Nemecku, Francúzsku, Británii, ako aj domácim záujmom pokračuje v ‚dohode‘ a posilňuje iránske ruky. Namiesto skutočnej politiky Washington hreje pri srdci bombardovanie budov v Damasku.“

Codevilla je podobne ako autor tohto článku skeptický k pozadiu nedávneho chemického útoku v Dúme, ak k nejakému útoku vôbec došlo. Hovorí: „Americký hovorca oslavoval posledné útoky, pretože podľa neho ‚vyslali signál‘. Bol to však smiešny signál. Skutočné sankcie nepotrebujú žiadne mediálne preháňanie. Aby sme prestali ubližovať sami sebe, stačilo by už nezaobchádzať s Tureckom ako so spojencom, a to slovom aj skutkom, dovtedy, kým mu bude vládnuť Erdogan. (...) Kurdský národ, ktorý žije od pobrežia Stredozemného mora po iránsku náhornú plošinu, je jediným strategickým aktívom východne od Izraela, ktorý Amerike zostal.“

Izrael dnes čelí možnosti, že Irán de facto vytvorí hranicu so židovským štátom, čo je eventualita, ktorú izraelská vláda nemôže dopustiť. Zdieľať

Izrael dnes čelí možnosti, že Irán de facto vytvorí hranicu so židovským štátom, čo je eventualita, ktorú izraelská vláda podľa svojich slov nemôže dopustiť. Už dnes má iránsky zástupca Hizballáh vo svojom arzenáli cez 100-tisíc rakiet namierených na Izrael, no masívny izraelský protiútok by libanonské šíitske milície porazil. No ak by sýrsko-izraelské pohraničie obsadili radoví iránski vojaci, Izrael by čelil vysiľujúcim raketovým útokom, ktoré by šlo potlačiť omnoho ťažšie.

Izrael a Irán už proti sebe vedú vojnu nižšieho stupňa. Denník Wall Street Journal 17. apríla napísal, že izraelské vojenské lietadlá zasiahli iránsku protilietadlovú batériu v Sýrii, aby tým zrušili iránske obmedzovanie izraelskej slobody pohybu v sýrskom vzdušnom priestore. Izrael o útoku údajne vopred informoval Washington. „Irán pohrozil, že udrie späť na Izrael, ktorý sa pripravuje na širší konflikt s Teheránom. Konfrontácia medzi dvoma blízkovýchodnými rivalmi by v Sýrii mohla vytvoriť nebezpečnú novú dynamiku. Z konfliktu, ktorý nevykazuje známky skorého konca, sa medzitým prezident Trump snaží americké jednotky stiahnuť,“ komentujú noviny.

Pôvodný text: Turkey’s Erdogan hastens one-man rule after Syria victory. Publikované so súhlasom Asia Times, preložil L. Obšitník.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo