Zaujímavé izraelské filmy (2. časť)

Minulý týždeň sme vám predstavili päť pozoruhodných filmov z Izraela. Dnes sa môžete zoznámiť s piatimi ešte pozoruhodnejšími.

waltz-with-bashir_wallpaper_01-normal2.jpg

Upozornenia:
- Násilie / Sex – film obsahuje násilie či iné strach vzbudzujúce scény / vizuálnu alebo verbálnu sexualitu. Počet hviezdičiek – jedna až tri - naznačuje množstvo, resp. intenzitu takýchto scén;
- Spoilers! – trailer prezrádza priveľa z deja filmu. Neodporúčam pozerať viac než prvých cca 45 sekúnd;
- Názvy sú uvedené v anglickom a hebrejskom jazyku, lebo k oficiálnym slovenským názvom sa nedá vždy dopátrať.

5. Lebanon (Levanon, 2009)

Násilie:*** Sex:*** Réžia: Samuel Maoz

V roku 1982 vtrhli izraelské vojská do Libanonu. Invázia mala za cieľ vytlačenie palestínskych teroristov a nastolenie trvalého mieru na Blízkom Východe. Úspech operácie sa však ukázal byť prchavý a za cenu nečakaných obetí. Navyše, správy o nelegitímnych bojových prostriedkoch Izraelčanov, utrpenie množstva civilistov, ba zapletenie sa do ich cieleného masakru behom libanonskej občianskej vojny, to všetko otriaslo svedomím izraelskej verejnosti.

Film sleduje osudy jednej neskúsenej posádky tanku v prvých dňoch invázie. Skoro nič im nevychádza podľa predpokladov. Boria sa s vlastným strachom, zlyhávaním techniky, stiesnenosťou, otrasnou hygienou, vzájomnými konfliktami, neschopným velením a jeho neľudskými požiadavkami, dezorientáciou a jazykovou bariérou voči svojim spojencom i nepriateľom. Klaustrofobickú atmosféru ešte umocňuje dôslednosť filmovej perspektívy: divák, rovnako ako hlavné postavy, pozoruje dej jedine zvnútra tanku (s výnimkou záverečnej scény). Režisér čerpal aj z vlastných vojnových zážitkov a výsledný dojem je mrazivo presvedčivý. Trocha ho však kazí miestami až propagandistický tón a snaha akoby schematicky napchať do príbehu všetky izraelské zlyhania a previnenia z tejto vojny.

Lebanon zožal rad ocenení, medziiným aj na Art Film Festivale 2010 v Trenčianskych Tepliciach.

4. Ajami (2009)

Násilie:** Sex:* Réžia: Scandar Copti, Yaron Shani

Ajami (po arabsky cudzinec) v niektorých ohľadoch pripomína známejší americký Crash. Oba filmy skúmajú otázky etnickej identity a xenofóbie. Oba skáču medzi bežným rodinným a pracovným prostredím a svetom kriminálneho podsvetia. Oba pozostávajú z mozaiky samostatných príbehov, ktoré sa postupne spájajú do celku. Izraelský počin je ale v porovnaní s Crash menej vykonštruovaný, menej sentimentálny a temnejší.

3. Footnote (He'arat Shulayim, 2011)

Spoilers! Réžia: Joseph Cedar

Profesor talmudskej filológie Eliezer Shkolnik zanechal po sebe množstvo dobrej práce, ktorá ostala laickou aj odbornou verejnosťou nedocenená. Jeho syn Uriel, šarmantný popularizátor vedy, sa naopak teší veľkej obľúbenosti. Dočká sa zatrpknutý Eliezer uznania aspoň na staré kolená?

Na tejto komédii si zgustnú nielen pracovníci vedeckých inštitúcií. Vtipné, ale nevtieravé spracovanie tém vzťahu otca a syna, ješitnosti a šľachetnosti, akademických intríg, otázky hraníc medzi dôslednosťou a malichernosťou, medzi úprimnosťou a jedovatosťou.

2. Fill the Void (Lemale et ha'halal,2012)

Spoilers! Réžia: Rama Burshtein

Citlivo a pôsobivo nakrútený príbeh z prostredia „ultraortodoxnej“ komunity charedimských židov. Osemnásťročná Shira čelí dileme: má sa v záujme rodinného dobra obetovať a vydať sa za vdovca, ktorého neľúbi, alebo sklamať očakávania najbližších a zažiť lásku s niekým mladším tak, ako vždy túžila?

Režisérka Rama Burshtein sama prešla náboženskou konverziou. Mikrosvet charedimov je jej intímne známy. Filmu to prospelo. Poodhaľuje život a hodnotový systém tejto uzavretej kultúry bez toho, aby ju súdila. Z námetu, ktorý sa v iných rukách mohol stať lacnou protináboženskou agitkou, vznikla silná, hlboko osobná dráma.

1. Waltz with Bashir (Vals im Bashir, 2008)

Násilie:** Sex:*** Réžia: Ari Folman

Túto snímku je ťažké žánrovo zaradiť, ale snáď by zniesla popis „animovaná reflexívna dokudráma“. Režisér Ari Folman sa snaží rozpamäť na svoje zážitky z Prvej libanonskej vojny v roku 1982. Za týmto účelom robí rozhovory aj s inými účastníkmi ťaženia. Spomienky sú popritom analyzované psychológmi a prelínajú sa so surrealistickými snami. Všetko speje k príšernému krvavému finále.

Máloktorý film dokáže v človeku vyvolať takú pestrú škálu emócií a tak prirodzene prechádzať z čierneho humoru do sentimentality, z nadhľadu do zimomriavok, z post-punku do vážnej hudby. Ari Folman zvolil animovanú formu pre vytvorenie trocha väčšieho odstupu od mimoriadne citlivej témy. „Môžeš kresliť, ale nenatáčaj ma,“ naráža na to vo filmovom rozhovore s Folmanom jeho priateľ. Hlasy interviewovaných osôb pritom väčšinou ostali autentické.

Waltz with Bashir získal Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film a nominácie na Zlatú palmu v Cannes a cudzojazyčného Oscara. Zato v Libanone bolo jeho premietanie zakázané. Zobrazované udalosti sú tam dodnes mimoriadne citlivou témou.

Lukáš Pitel
Autor je spolupracovník Postoy.sk.