Zaujímavé izraelské filmy

Zaujímavé izraelské filmy
V noci z nedele na pondelok budú v Hollywoode udeľované tohoročné ceny Americkej filmovej akadémie, známe ako Oscar. Význam zlatej sošky možno býva preceňovaný, predsa len však čosi napovedá o kvalite americkej aj medzinárodnej kinematografie. Je preto pozoruhodné, že do užšej nominácie na cudzojaz...
Lukáš Pitel
Autor je publicista.
Ďalšie autorove články:

Putinov kritik Jan Nepomňaščij vs. Číňan Ting Li-žen Už ani v šachu nie je Rusko to, čo bývalo

Chce KDH comeback? Musí ísť aspoň v posledné dni tvrdo proti Smeru

Desať mýtov a poloprávd o prohibícii alkoholu v USA

V noci z nedele na pondelok budú v Hollywoode udeľované tohoročné ceny Americkej filmovej akadémie, známe ako Oscar. Význam zlatej sošky možno býva preceňovaný, predsa len však čosi napovedá o kvalite americkej aj medzinárodnej kinematografie. Je preto pozoruhodné, že do užšej nominácie na cudzojazyčného Oscara sa za posledných sedem rokov dostali až štyrikrát filmy z Izraela. (Na porovnanie, v tom istom období filmy zo SR a ČR: nulakrát.)

Nemyslím, že iba kvôli židovskej loby v Hollywoode. Pritom v našich končinách je izraelská tvorba málo známa. Pred pár rokmi odvysielali ČT a STV niekedy v nočných hodinách Kadosh, koprodukčný Choď, ži a niekým sa staň a primárne palestínsky Raj hneď teraz. Mňa však z izraelskej produkcie zaujali skôr iné filmy. Stručne sú predstavené nižšie, zoradené podľa môjho subjektívneho rebríčka.

Upozornenia:
- Násilie / Sex – film obsahuje násilie či iné strach vzbudzujúce scény / vizuálnu alebo verbálnu sexualitu. Počet hviezdičiek – jedna až tri - naznačuje množstvo, resp. intenzitu takýchto scén;

- Spoilers! – trailer prezrádza priveľa z deja filmu. Neodporúčam pozerať viac než prvých cca 45 sekúnd;
- Názvy sú uvedené v anglickom a hebrejskom jazyku, lebo k oficiálnym slovenským názvom sa nedá vždy dopátrať.

10. Kippur (2000)

Násilie:* Sex:** Réžia: Amos Gitai.

Staršia generácia si možno spomenie na tú anekdotu z izraelsko-arabskej vojny na Yom Kippur z roku 1973: Bomba zrovná so zemou zákop. Náhle sa tak ocitnú zoči-voči vojak v izraelskej uniforme a vojak v sýrskej uniforme. Obaja na seba v prvotnom šoku zízajú, až napokon ten v sýrskej uniforme vyhŕkne: „Čto ty smatriš?! Ty ješčo nikagdá nevidel arabskovo soldata?“

Film Kippur natočil Amos Gitai na základe svojich vlastných zážitkov z bojov na Golanských výšinách. Arabských ani „arabských“ soldatov sa nedočkáte, zato drsnej vojnovej reality áno. Pozitívom filmu je jeho uveriteľnosť. Bol prirovnávaný k filmu Zachráňte vojaka Ryana, to je však priveľmi odvážne tvrdenie. Nato Kippuru chýba pútavejší príbeh a svižnejší spád.

PS: Prvé a posledné minúty sa režisér pokúsil spestriť akousi artovou eroticoku vsuvkou. Rozumej, váľanie sa a súlož na maliarskom plátne s farbami, do toho saxíkový podmaz. K zvyšku filmu sa to hodilo asi tak, ako sa hodí tá komunistická prístavba na historickú budovu Národnej galérie v Bratislave. Ale možno som na toľkú genialitu len príliš obmedzený.

9. Beaufort (2007)

Násilie:* Réžia: Joseph Cedar

Podľa románu, vraj miestneho bestselleru. Posledné týždne izraelskej okupácie južného Libanonu v roku 2000. Monotónny život strážcov pevnosti z križiackej éry, na čele s mladým, vnútorne rozorvaným veliteľom Lirazom. Z času na čas rakety Hizballáhu, ktorý je rovnako neviditeľný, ako tí Sýrčania v Kippure (viď vyššie). Neprestajne hroziaca smrť. Vo filme je dobre vykreslená ponurá atmosféra. Je to zaujímavá záležitosť, len dosť rozvláčna a kritikmi preceňovaná.

8. The Debt (Ha-Hov, 2007)

Násilie:** Sex* Spoilers! Réžia: Assaf Bernstein.

Priemerný krimi thriller o love na ex-nacistického zločinca a o dlho zamlčanej pravde. V tomto príbehu však Američania očividne videli potenciál, lebo zakrátko sa dočkal aj akčnejšieho remake-u s hviezdnym obsadením (Hellen Mirren, Jessica Chastain, Sam “Avatar” Worthington). Pred dvoma rokmi bežal remake v našich multiplexových kinách, je dostupný aj na DVD. Náročnejšie je už dostať sa k pôvodnej izraelskej verzii. Škoda, že tam, kde originál má svetlé chvíľky, remake pokrivkáva, a naopak.

7.The Band’s Visit (Bikur Ha-Tizmoret, 2007)

Sex:* Réžia: Eran Kolirin.

Vojenský mini-orchester z Egypta prichádza do Izraela zahrať na akési kultúrne podujatie. Egypťania však skomolia názov mesta a ocitnú sa v zapadákove uprostred púšte Negev... The Band’s Visit má v sebe kus poetiky, podobnej ako tá česká hrabalovská. Lenže humor je tu o čosi prízemnejší. Oddychovka, kde sa vojna a politika priamo nerieši, lebo v určitých situáciách „Arab jak Žid, lidi jsou lidi, to je jasné...“

6. Sweed Mud (Adama Meshuga'at, 2006)

Násilie:* Sex:** Réžia: Dror Shaul

Prvé kibuce – izraelské poľnohospodárske a výrobné družstvá - boli zakladané už pred vznikom Izraela židovskými imigrantmi, poväčšine sekulárnymi nacionalistami. Životný štýl v kibucoch bol silne kolektivistický: od spoločného vlastníctva pôdy, cez závodné stravovanie a potraviny na prídel, až po oddelené bývanie rodičov a detí už od kojeneckého veku. Ženy po pôrode boli v mene emancipácie „odbremenené“ od svojich materských povinností, aby mohli efektívnejšie „pracovať pre spoločné dobro“ na družstve. O deti sa starali ošetrovateľka a vychovávatelia. Rodičia smeli s nimi stráviť len tri, štyri hodiny denne po šichte. Ľavicoví intelektuáli prezentovali vo svete kibuce ako fungujúcu socialistickú utópiu v malom. Ako to už so sociálnymi experimentmi chodí, aj tento onedlho z veľkej časti prevalcovala realita. Od 70. a 80. rokov 20. storočia bolo na žiadosti rodičov oddeľovanie od ich detí zrušené, mnohé kibuce boli sprivatizované a väčšinou prešli na individualizované odmeňovanie pracovníkov. Dnes žije v kibucoch približne 1,5% populácie Izraela.

Sweet Mud je nostalgická retro-dráma od Drora Shaula, ktorý v takejto komunite sám vyrastal. Zobrazuje dospievanie v klasickom kibuci 70-tych rokov. Dvanásťročný Dvir sa musí vyrovnávať nielen s psychickou poruchou svojej matky. Škola, služby, priateľstvo, láska, ale tiež trpké skúsenosti so stádovitosťou, s potláčaním odlišnosti aj s obyčajnou susedskou nevraživosťou. Výsledný dojem zo vzťahov v tomto konkrétnom spoločenstve je až desivý. Tento film však nemožno vnímať ako nejakú propagandistickú obžalobu inštitúcie kibucov vo všeobecnosti. Skôr ide o priblíženie vtedajšieho a tamojšieho spôsobu života, a zároveň citlivo vyrozprávaný osobný príbeh.

(pokračovanie na budúci týždeň)

Lukáš Pitel
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
film
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť