Bazén áno, jazero nie? Ako prekonať strach z plávania

Do redakcie prišla čitateľská otázka na našich odborníkov na výchovu. Mamička štvorročného syna sa pýta, čo robiť, keď jej syn nemá problém s plávaním v bazéne, má ale úplný blok s plávaním v mori alebo v jazere. „Bojí sa, že pod ním niečo pláva a uhryzne ho do nohy. Skúšali sme všetko, nechce ísť do vody. Ako prekonať fóbiu z plávania v prírode? Máme ho nútiť alebo čakať, kým z toho vyrastie?“

Denisa Zlevská, psychologička, Centrum pre tréning a rozvoj

Rozmanité strachy a obavy sú v detstve prirodzeným javom, ktorý pramení z aktuálneho nedostatku vedomostí i skúseností života. Tie dieťa uchopuje často magickým spôsobom dávajúcim do vlastných osobitých súvislostí rôzne zážitky. Dieťa má tendenciu pri interpretácii diania v reálnom svete pomáhať si fantáziou. Tá síce poznanie dieťaťa skresľuje, ale zároveň mu dáva svojskú istotu na to, aby v tomto ešte nepoznanom svete mohlo fungovať.

Uvedomme si, že sú to len 4 roky, čo chlapček spoznáva svet! Poznávacie procesy sa v tomto období vyvíjajú veľmi intenzívne, čo umožňuje dieťaťu získavať stále presnejšie informácie o okolitom svete. U detí dominuje ako hlavná spontánna činnosť hra. Slúži aj ako prostriedok na vyrovnanie sa s realitou, ktorá je pre dieťa zaťažujúca. Rozlišujeme symbolickú a tematickú hru. Symbolická hra mu dovoľuje správať sa podľa svojich predstáv, prispôsobiť realitu aspoň dočasne svojim potrebám a spracovávať situáciu tak, ako to jemu vyhovuje.

Tematická hra zase slúži na precvičovanie budúcich situácií, napríklad aj kúpanie v jazere. Odporúčam pomocou spoločnej hry učiť sa porozumieť situácii i tomu, ako dieťa vníma kúpanie v jazere. Dôkladne a s plnou vážnosťou vypočuť, aké nebezpečenstvo hrozí, i otvárať príležitosti, ktoré by kúpanie mohlo priniesť a ako by sa dalo nabrať v tejto situácii viac bezpečia. Pomocou hry potom môžeme hľadať spôsoby, ako sa dá takáto situácia zvládnuť a nacvičovať to. Porozumenie tomu, ako dieťa veci prežíva, a učenie, ako sa to dá, je určite efektívnejšia cesta, než tlačiť dieťa do niečoho, na čo nemá aktuálne dosť sily. Verím však, že tak, ako ste svojho syna naučili plávať v bazéne, dokážete ho naučiť plávať aj v jazere – postupne po krokoch.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Pred odpoveďou na otázku, čo so štvorročným synom, ktorý je akýmsi „výberovým plavcom“ zameraným výlučne na bazén, sa mi zdá dôležité vysloviť najprv zopár úvah:

1. to, že váš syn v štyroch rokoch pláva, je úžasné (je vlastne „trocha“ výnimočný), pretože väčšina detí to v tomto veku ešte nezvláda,

2. to však zrejme znamená, že ste sa o to pričinili, že pre vás je plávanie i pobyt pri vode veľmi dôležitou hodnotou a chcete ju sprostredkovať svojmu dieťaťu – spomínate bazén, jazero, more,

3. fakt, že vaše očakávania syn v jednej z oblastí nenapĺňa, vnímate ako jeho vážny problém („fóbiu“).

Nám rodičom sa stáva, že neraz v „najlepšom záujme dieťaťa“ naplánujeme nejakú cestu, a chceme od neho len to, aby po nej išlo. Nútime ho jesť napr. špenát, pretože je to zdravé, sprchujeme ho studenou vodou, aby sa otužovalo. A ono špenát jesť nechce a pri otužovaní kričí. Nespochybňujem ani význam špenátu ani otužovania. Štvorročné dieťa však môže obdobie svojho prvého vzdoru (teda identifikácie a sebadefinovania) riešiť odmietaním temer čohokoľvek. Je však tiež možné, že je to reakcia na nejaký negatívny zážitok z prírodných vodných plôch, o ktorom my nevieme. Nedramatizujme to, nerobme z toho väčší problém, ako naozaj je. Nenúťme ho „jesť špenát“, keď mu zatiaľ neprišiel na chuť.