Keď sa futbalista prežehná

Keď sa futbalista prežehná

Foto: Belgický hráč Romelu Lukaku sa modlí na trávniku po víťazstve v zápase základnej G-skupiny MS 2018 vo futbale Belgicko - Panama (TASR/AP)

Vierou v Boha sa netají ani tréner chorvátskych futbalistov, ktorí sa nečakane prebojovali do nedeľňajšieho finále.

Nejeden hráč to urobí pri nástupe na ihrisko, pred kopnutím dôležitej penalty alebo pri oslave gólu. Prežehná sa.

Viaceré vonkajšie prejavy náboženskej viery sme mali možnosť zaregistrovať aj na tohtoročných futbalových majstrovstvách sveta v Rusku.

Asi najpamätnejšou ostane situácia po skončení zápasu medzi Belgickom a Panamou, ktorý neskorší semifinalista turnaja vyhral 3:0. Belgičan Romero Lukaku a Panamčan Fidel Escobar si na trávniku kľakli blízko seba a obaja sa modlili. Zaujímavosťou je, že Lukaku je katolík a Escobar evanjelik. Záber modliacich sa súperov sa okamžite šíril sociálnymi sieťami.

Rovnako ako radosť hráča z Nigérie, ktorý sa tešil z víťazstva svojho tímu s ružencom v rukách.

V niektorých tímoch sa prosilo o pomoc z nebies aj spoločne. Reprezentanti Mexika mali pred nečakaným víťazstvom nad Nemeckom spoločnú omšu, hráči z Tuniska zase pred zápasmi spolu recitovali v šatni z Koránu.

Viera je veľmi dôležitá aj pre úspešného trénera chorvátskeho tímu, ktorý sa prebojoval do nedeľného finále šampionátu. Zlatko Dalič sa nedávno vyjadril, že sa mu darí vďaka viere v Boha. Prezradil tiež, že so sebou nosieva ruženec, ku ktorému vždy siaha, keď príde náročná chvíľa.

„Za všetko, čo sa mi v mojej profesionálnej kariére podarilo vďačím svojej viere a svojmu Pánovi,“ povedal Dalič pred začiatkom majstrovstiev sveta. „Bez silnej viery a motivácie by to bolo veľmi ťažké dosiahnuť.“

„Keď človek stratí akúkoľvek nádej, musí sa spoliehať na nášho milosrdného Boha,“ dodal tréner nečakaných finalistov šampionátu.


Tréner chorvátskeho futbalového tímu Zlatko Dalič. Foto - TASR/AP

Prvý sa prežehnal Slovák

Oslavy gólov, pri ktorých sa úspešní strelci prežehnajú, sú dnes bežnou vecou.

Pravdepodobne prvým hráčom, ktorý v minulosti oslavoval gól takzvaným „prekrížením sa“ bol futbalista zo Slovenska. Bol ním Ladislav Petráš, ktorý na svetovom šampionáte v roku 1970 v Mexiku skóroval za tím Československa ako jediný. Jeho dva góly však nestačili a mužstvo sa vracalo domov s tromi prehrami.

Spôsob akým strelené góly oslávil však ostal pamätným. V zápase proti Brazílii aj s legendárnym Pelém sa Petráš po vsietení jediného gólu Československa rozbehol k postrannej čiare, pokľakol si, prežehnal sa, a kým k nemu pribehol prvý spoluhráč Jozef Adamec, zotrval akoby v krátkej modlitbe.

„Bolo to spontánne. Jednoducho som si kľakol a prežehnal sa. A prečo-začo, to neviem. Niekto vyskakuje, niekto robí saltá, niekto kotrmelce. Ja som sa prežehnal. Ak si dobre pamätám, bol som prvý, kto tak spravil. Dnes to robí každý druhý hráč, ktorý dá gól alebo ešte len ide na ihrisko," povedal po rokoch Petráš pre šport.sk. „Keby som chcel byť múdry, tak si to dám patentovať.“

Spočiatku sa zdalo, že táto udalosť môže spôsobiť škandál. Bolo totiž nemysliteľné, aby hráč socialistickej krajiny v čase normalizácie pred takmer 53 tisícmi divákov na štadióne a ďalšími tisíckami pred obrazovkami verejne predviedol podobné gesto. Slovenský útočník si však z rozruchu, ktorý po tejto situácii nastal, ťažkú hlavu nerobil.

„Nik sa nad tým nepozastavoval. A ani po návrate domov. Nik to neriešil. A nemal som z toho problémy, nikto ‚dôležitý‘ mi to nikdy nepripomínal. Ak to niekde malo väčší ohlas, tak v mojej rodnej dedine. Tam si to ľudia cenili, spravilo im to dobre, že som urobil to, čo bolo pomaly zakázané,“ hovorí bývalý reprezentant, podľa ktorého médiá celú udalosť nafúkli. On sám z nej nechcel robiť nijaký veľký príbeh, pretože to pre neho nie je najdôležitejšia vec.
 


Oslava gólu Ladislava Petráša v zápase proti Brazílii na MS v roku 1970, ktorý Československo prehralo 1:4

Prežehnanie v škótskom derby

V nedávnej futbalovej histórii sa udiali prípady, kedy sa vonkajšie vyjadrenie viery nestretlo vždy s pochopením.

Búrlivé kontroverzie vyvolalo pred dvanástimi rokmi prežehnanie futbalistu v škótskom Glasgowe. Metropola je dlhodobo miestom náboženských nezhôd medzi katolíkmi a protestantmi, ktoré badať nielen na futbalových štadiónoch.

Vo februári 2006 sa v derby súboji, takzvanom Old Firm zápase, proti sebe postavili mestskí rivali – „katolícky“ Celtic a „protestantský“ Rangers. Brankára Celticu Artura Boruca po ňom obvinili, že prežehnaním počas zápasu adresoval posmešné gesto fanúšikom Rangers.

Gólman poľského pôvodu dostal od polície výstrahu za podnecovanie násilia. Tento prečin mu zapísali aj do registra trestov. Boruc sa stal nakoniec predmetom polročného vyšetrovania, ktoré prebehlo na základe viacerých sťažností. Zástupcovia škótskej katolíckej cirkvi pociťovali z obvinenia krivdu a vyjadrili sa, že považovať prežehnanie za kriminálny delikt je alarmujúce.

„Šport je pre náboženskú slobodu významný, pretože ponúka spoločný občiansky priestor, kde sa stretávajú ľudia rôznych tradícií a spoločne zápasia o spoločný cieľ,“ hovorí Jennifer Brysonová z inštitútu pre náboženskú slobodu, ktorá sledovala, ako reagujú rozhodcovia na situácie, keď futbalisti počas zápasu v rôznych formách prejavujú navonok svoju vieru.

Spomína napríklad prípad, keď si izraelský futbalista Itay Shechter v Rakúsku po strelení gólu v zápase Ligy majstrov pokľakol na ihrisku a so židovskou čiapočkou kipa sa krátko pomodlil. Od rozhodcu za to dostal žltú kartu.

V roku 2011 zase ženský futbalový tím z Iránu nenastúpil na olympijský kvalifikačný zápas. Rozhodca totiž nedovolil hráčkam, aby mali na hlavách tradičnú moslimskú šatku hidžáb.

„Vaša vlastná sloboda je ochránená, ak má náboženskú slobodu aj váš blížny iného vierovyznania,“ dodáva Jennifer Brysonová.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo