Debakel po írsky

Dalo sa to čakať. Úspech kampane za liberalizáciu potratov v Írsku naznačovali prieskumy aj správy z posledných dní o tom, že do zoznamu zaregistrovaných voličov sa hlásia veľké počty ľudí, najmä mladých. 

Výsledok piatkového referenda o zrušení tzv. 8. dodatku ústavy, ktorý zaručuje nenarodenému rovnaké právo na život ako matke, bol predsa len v niečom prekvapivý. A to mohutnosťou, s akou s Íri postavili za legalizáciu potratov. 

Po sčítaní všetkých volebných obvodov je známe, že za zrušenie dodatku hlasovalo 66,4 percenta občanov, proti bolo 33,6 percenta hlasujúcich. Účasť dosiahla 64,1 percenta oprávnených hlasujúcich. 

Dokonca po možnosti potratov volalo ešte viac občanov Írska ako za manželstvá osôb rovnakého pohlavia, keď v referende v roku 2015 takéto zväzky podporilo 62 percent hlasujúcich Írov. 

Stručný pohľad na možné dôvody, ktoré viedli k porážke prolife tábora, možno začať stratou mladej generácie.

Aj komentátori liberálnych médií vyzdvihujú, že veľkú zásluhu na výsledku majú mladšie ročníky. Dosvedčujú to aj dáta z exit pollov, podľa ktorých vo vekovej skupine do 25 rokov bolo za zrušenie dodatku 90 percent voličov. 

Jediná veková skupina, kde väčšina hlasovala proti jeho zrušeniu, boli ľudia nad 65 rokov, kde bolo proti zmene ústavy 60 percent opýtaných voličov. 

Prečítajte si rozhovor s írskym kňazom: 
Doplácame na to, že írska cirkev stratila írske ženy

Druhý dôvod výsledku spočíval v mediálnom obraze. V exit polloch sa hlasujúcich Írov pýtali aj na faktory, ktoré ovplyvnili ich rozhodnutie. Približne 43 percent ľudí uviedlo ako hlavný faktor osobné príbehy ľudí, ktoré priniesli médiá. 

Médiá a tábor YES intenzívne pracovali v kampani s jedným smutným príbehom z roku 2012. Indická zubárka Savita Halappanavar počas komplikácií tehotenstva opakovane žiadala o interrupciu, čo lekári 31-ročnej žene odmietli vykonať s vysvetlením, že plodu stále bije srdce. Napokon Savita zomrela. 

O rok po jej smrti sa upravila legislatíva tak, aby boli potraty umožnené za istých striktne vymedzených okolností. 

Svoj podiel na výsledku má aj strata pozície cirkvi v krajine po sexuálnych škandáloch a reputácie v otázke postavenia žien. Hoci otázka ochrany nenarodených nemusí byť nutne spojená s náboženským rozmerom, v tradične katolíckom Írsku sa prolife tábor s veriacimi, pochopiteľne, prelínal. 

Pri otázke anketárov na dôvod hlasovania za alebo proti takmer dve tretiny ľudí spomenuli právo ženy sa rozhodnúť a len 12 percent opýtaných uviedlo náboženský pohľad na tému.

V roku 1983 dve tretiny Írov hlasovali v referende za ústavný dodatok, ktorý de facto zakázal potraty v krajine. Ako pripomína komentátor New York Times Ross Douthat, išlo o reakciu na legalizáciu potratov v krajinách Západu. „Bola to konzervatívna írska výnimka voči všeobecnému liberálnemu trendu,“ napísal pred týždňom Douthat. 

Po piatku možno skonštatovať, že Írsko už nie je v ochrane nenarodených detí výnimočné. Jeho prísna potratová legislatíva bola po 35 rokoch od jej zavedenia zmietnutá zo stola.

Škoda, že na jej miesto nepríde kompromis, ale liberálny zákon. A ten Írsku pečať nemodernej výnimky neprinesie ani náhodou. 

Írske referendum v kocke:

Oficiálne výsledky: 
Za zrušenie 8. dodatku ústavy hlasovalo 66,4 percenta zúčastnených, proti bolo 33,6 percenta hlasujúcich. Účasť dosiahla 64,51 percenta. 
Zo 40 volebných obvodov iba v jedinom zvíťazil tábor proti liberalizácii potratov – v Donegale na severe krajiny – aj to tesne (51,87 percenta).
V hlavnom meste Dubline bolo okolo 76 percent za. 

Čo bude nasledovať? 
Írska vláda by mala čoskoro predložiť Dáilu, teda dolnej komore parlamentu, návrh zákona o interrupciách, ktoré budú umožnené do 12. týždňa tehotenstva na požiadanie. Írsky premiér Leo Varadkar dnes uviedol, že navrhovaná legislatíva by mala byť schválená do pol roka. 

Foto: TASR/AP