Nová írska prezidentka Catherine Connollyová Podporovateľka Hamasu, odporkyňa NATO. Nahnevaní voliči zneplatnili až 13 percent lístkov

V nedeľných voľbách v Argentíne s prehľadom zvíťazila strana úradujúceho libertariánskeho prezidenta Javiera Mileiho. Mnohí konzervatívci a pravičiari prijali tento výsledok s nadšením, pretože dáva Mileimu silnejší politický mandát v jeho pravicovej politike ozdravenia verejných financií a silnejších vzťahov s USA a NATO.

Iba dva dni predtým však jasala tá časť politického spektra, ktorá stojí ideologicky na úplne opačnej strane ako Milei. V piatok sa totiž konali prezidentské voľby v Írsku, ktoré vyhrala socialistka Catherine Connollyová. Desaťročia je známa svojou ľavicovou ekonomickou politikou, podporou Palestíny a odporom voči NATO a dokonca aj voči Európskej únii.

Jej víťazstvo tak posilňuje rady európskych radikálne ľavicových politikov, a to predovšetkým tých, ktorí s nevôľou pozerajú na NATO a majú otvorenejší vzťah k Rusku. 

Víťazka je radikálne vľavo

Catherine Connollyová sa narodila v roku 1957 v meste Galway na západe Írska. Pochádza z rodiny so 14 deťmi, pričom jej otec pracoval celý život ako tesár v lodenici a rodina žila v ubytovni pre sociálne odkázaných obyvateľov. 

Connollyová vyštudovala najprv psychológiu, neskôr sa presunula k právu a pracovala ako advokátka. V roku 1999 vstúpila do politiky za írsku labouristickú stranu ako miestna poslankyňa v Galwayi a neskôr sa stala primátorkou tohto mesta. Do parlamentu, konkrétne do dolnej komory Dáil Éireann, sa dostala v roku 2016, avšak pre predchádzajúce nezhody so stranou ako nezávislá poslankyňa. 

Počas celej svojej politickej kariéry zastávala socialistické pozície. Zatiaľ čo počas jej rokov v parlamente boli najdôležitejšie jej ekonomické a vnútropolitické názory, v novej úlohe prezidenta, ktorá je ceremoniálna a zameraná na vonkajšiu reprezentáciu, sú kľúčové jej názory na zahraničnú politiku. A tie sú v mnohých ohľadoch radikálne vľavo. 

Nie je prekvapením, že je silnou podporovateľkou Palestíny a odporkyňou Izraela. Tento postoj je v konečnom dôsledku v Írsku súčasťou mainstreamu. Jej názory však idú ďalej a aj počas kampane vyhlásila, že „Hamas je súčasťou občianskej spoločnosti v Palestíne“ a mal by byť súčasťou povojnového usporiadania Gazy. 

Connollyová zároveň tvrdo kritizuje EÚ a NATO. V auguste pre Irish Times vyhlásila, že „rozhodne nemôžeme dôverovať“ krajinám ako „USA, Anglicko a Francúzsko“, pretože „sú hlboko zakorenené v zbrojárskom priemysle, ktorý spôsobuje krviprelievanie po celom svete“. Podľa nej by si Írsko malo zachovať svoju neutralitu a v žiadnom prípade by sa nemalo postaviť na stranu NATO. 

Tvrdo sa stavia aj proti plánom EÚ týkajúcim sa zbrojenia a súčasné navýšenie obranného rozpočtu v Nemecku prirovnala k situácii z 30. rokov 20. storočia, čo si vyžiadalo okamžitú reakciu nemeckého veľvyslanca. Connollyová síce odsúdila ruskú inváziu na Ukrajine, ale pravidelne hovorí o štvavej kampani NATO voči Rusku a vyprovokovaní tejto vojny. 

Do pozornosti v súčasnej kampani sa dostala jej cesta z roku 2018, keď spolu s ďalšími socialistickými poslancami navštívila vládou kontrolované oblasti Sýrie. V tom čase ešte stál na čele Sýrie Baššár al-Asad, o ktorom už bolo všeobecne známe jeho kruté zaobchádzanie s opozíciou. V meste Aleppo bola dokonca sprevádzaná jedným z prorežimových novinárov. 

Connollyová voľby vyhrala s výsledkom viac ako 63 percent hlasov. K jej víťazstvu pomohlo okrem nízkeho počtu kandidátov a nepopularity súčasnej stredovej vládnej koalície aj zjednotenie piatich ľavicových strán za jej kandidatúrou. Hlavná ľavicová a republikánska strana Sinn Féin, ktorá vedie v prieskumoch, sa na začiatku kampane rozhodla nepostaviť svojho kandidáta, čo vydláždilo cestu práve Connollyovej. 

Znehodnotených lístkov bolo až 213-tisíc 

Jednou z hlavných správ z piatkových volieb bol však obrovský počet odovzdaných poškodených alebo znehodnotených volebných lístkov. Celkovo ich bolo vyše 213-tisíc, čo predstavuje približne 13 percent všetkých odovzdaných lístkov. 

Za týmto obrovským množstvom stojí predovšetkým nechuť konzervatívnej a pravicovej časti spoločnosti, ktorá v prezidentských voľbách nemala svojho kandidáta a ktorej témy neboli zastúpené.

Jednou z hlavných tém posledných rokov je problematika migrácie, nedostatočnej integrácie a nedostatku bývania, čo si mnohí spájajú práve s príliš vysokou imigráciou. V roku 2022 sa začali protesty ohľadom rozširovania ubytovaní pre žiadateľov o azyl a v roku 2023 sa v Dubline rozhoreli protesty po dobodaní piatich ľudí mužom pôvodom z Alžírska, ktorý však už bol naturalizovaným írskym občanom. 

Podobné protesty sú odvtedy čoraz častejšie a iba pred týždňom sa spustili s novou intenzitou pre sexuálny útok žiadateľa o azyl na maloleté dieťa. Aj keď za mnohými z týchto protestov stoja radikálne pravicové skupiny, otázka migrácie a s ňou spojených problémov je pre veľkú časť populácie dôležitá. 

Namiesto návrhov na riešenie situácie nová prezidentka ako v kampani, tak aj po zvolení hlásala, že sa chce postaviť „antiimigračnej agende radikálnej pravice“.

Problémom je, že všetci kandidáti, ktorí vnímali otázku migrácie ako akútnu, nemohli v dôsledku prísnych volebných pravidiel kandidovať. Rovnako sa tieto pravidlá nepodarilo splniť ani žiadnemu konzervatívnemu kandidátovi. Tieto hlasy tak neboli politicky zastúpené.

Kandidát v írskych prezidentských voľbách potrebuje byť nominovaný minimálne štyrmi krajskými radami alebo dvadsiatimi členmi hornej a dolnej komory parlamentu. V týchto voľbách sa prvýkrát od roku 1990 stalo, že žiadny kandidát nezískal podporu štyroch krajských rád a iba trom sa podarilo získať nomináciu od členov parlamentu. 

Z boja tak hneď na začiatku vypadol slávny MMA zápasník a Trumpov podporovateľ Connor McGregor, ktorý sa plánoval profilovať na otázke migrácie. Vzhľadom na jeho nízku aktivitu a nedisciplinovanú kampaň však jeho neúspech nevyvolal veľké vášne. Tie prišli až s nekvalifikáciou konzervatívnej kandidátky Marie Steenovej. 

Steenovej nebolo umožnené kandidovať

Steenová je stelesnením konzervatívnej političky, ktorá by pred 20 rokmi v hlboko katolíckom Írsku predstavovala ideálnu kandidátku. Za posledných niečo vyše 10 rokov bola súčasťou všetkých hlavných debát o kultúrno-etických otázkach. 

V referende o homosexuálnych manželstvách v roku 2015 pracovala v tábore za zachovanie manželstva ako zväzku muža a ženy a rovnako pracovala na kampani za odmietnutie legalizácie potratov. Má päť detí, v pro-life prostredí pôsobí už od 90. rokov.

Nomináciu sa snažila získať od členov oboch komôr parlamentu, čo sa zdalo dosiahnuteľné. Postupne ju podporili viacerí nezávislí členovia a silno sa za ňu postavila strana Aontú, ktorá ako jediný relevantný politický subjekt presadzuje konzervatívne hodnoty v kultúrno-etických otázkach. 

Nakoniec však Steenová získala iba 18 hlasov, teda o dva menej, ako potrebovala, a na voľbách sa nemohla zúčastniť. 

V dôsledku vyradenia týchto dvoch kandidátov a niekoľkých ďalších sa nakoniec na voľbách mohli zúčastniť iba traja kandidáti: víťazka Catherine Connollyová a predstavitelia dvoch hlavných stredových strán Heather Humphreysová a Jim Gavin. Ide o najnižší počet kandidátov za posledných 35 rokov, pričom pravicoví a konzervatívni voliči nemali veľmi na výber.

Nedostatok možností teda viedol k vzniku kampane Spoil The Vote (Pokaz hlasovanie), ktorá vyzývala ľudí na vyjadrenie nesúhlasu znehodnotením lístka. Veľká časť spomedzi 213-tisíc znehodnotených lístkov obsahovala práve meno Marie Steenovej, respektíve odkazy na nespokojnosť s migračnou politikou. 

Podľa riaditeľa jednej z prieskumných agentúr Kevina Cunninghama by viac ako dve tretiny voličov, ktorí znehodnotili svoj lístok, hlasovali za Steenovú. Dopyt po konzervatívnej politike v tejto krajine preto existuje.

Radikálna „promierová“ ľavica

Na írskej, ale aj britskej a európskej politickej scéne sa tak začína vytvárať skupina radikálne ľavicových politikov, ktorí zatiaľ zostávajú pod radarom väčšiny médií, ale presadzujú rétoricky podobnú politiku ako Smer na Slovensku. Ide teda o politikov, ktorí sú kritickejší viac voči USA než voči Rusku a z vojny na Ukrajine obviňujú hlavne západný imperializmus a rozťahovanie NATO (poprípade variant týchto názorov). 

Okrem Catherine Connollyovej ide v Írsku o dvoch bývalých poslancov írskeho, ale aj Európskeho parlamentu Clare Dalyovú a Micka Wallacea, ktorí majú na sociálnych sieťach desiatky tisíc sledovateľov. 

Tieto naratívy sú čoraz častejšie aj vo Veľkej Británii, a to u predstaviteľov novej strany bývalého labouristického lídra Jeremyho Corbyna, ktorý momentálne zakladá novú radikálne ľavicovú stranu. Jedna z jeho najviditeľnejších poslankýň a spolupredsedníčka strany Zarah Sultanová v nedávnom rozhovore uviedla, že „Zelenskyj nie je priateľom pracujúcej triedy“, a navrhla vystúpenie Veľkej Británie z NATO. 

Rovnaké návrhy zaznievajú aj od Jeana Luca Mélenchona vo Francúzsku či od Strany pracujúcich v Belgicku. Líder tejto tretej najväčšej belgickej strany Raoul Hedebouw hovorí o vystúpení z NATO pravidelne a kritizuje súčasnej navýšenie obranných rozpočtov ako „darček pre zbrojársky priemysel“.