Hanusove dni prerástli tieň Ladislava Hanusa

Hanusove dni prerástli tieň Ladislava Hanusa

Ilustračná foto: SLH

Štyri osobné poznámky k Hanusovým dňom.

Minulý rok boli Hanusove dni trochu zbytočne „doľava“, strácal sa v nich slovenský pohľad a záujem, najmä naša historická a politická skúsenosť. Potešilo ma, že to bolo tento rok lepšie, a rád by som pripojil štyri poznámky.

I.

Sedeli sme s Romanom Jochom v starej miestnosti kdesi na konci dlhej chodby v útrobách divadla, práve prišiel profesor Buttiglione, predstavili sme sa, začali sa rozprávať o talianskej politike, profesor sa pozrel do pohárika s takmer dojedenými tyčinkami, prešla mu chuť. Usmial som sa a nadýchol k vete, o ktorej som premýšľal dlhšie, povedal som mu, že budem musieť otvoriť to, ako hlasoval za partnerstvá osôb rovnakého pohlavia minulý rok v Taliansku.

Bol trochu prekvapený, ale trvalo to len sekundy. Potom na pódiu som si dal záležať, aby som mu viackrát vzdal poklonu za to, ako čelil tlaku po híringu na pôde Európskeho parlamentu v roku 2004, keď sa kvôli jednému citátu z Katechizmu nestal európskym komisárom pre rezorty vnútra a spravodlivosti.

Bol to vtedy veľký moment, Buttiglione sa držal a stal sa symbolom. Bol som vtedy kritický k Jánovi Figeľovi, ktorý mal híring krátko po ňom, že nepomohol tejto agende aj Buttiglionemu osobne, solidarita s ním bola v tých dňoch viac než politické gesto.

O to väčšie bolo sklamanie v sále, ale najmä po diskusii s Buttiglionem na Hanusových dňoch. Viacerí mi hovorili o rozčarovaní z Buttiglioneho obratu, napokon hovorí o tom aj v rozhovore s Pavlom Rábarom. Keď už nečelil ničomu, na konci svojej politickej kariéry a tesne pred odchodom z parlamentu, hlasoval za partnerstvá.

Položil som aj druhú otázku a bolo jasné, že profesor vie, čo to znamená, vie, aké sú judikáty európskych súdov, vie, aký je politický vývoj v každej jednej krajine s výnimkou Maďarska, kde boli schválené partnerstvá. A predsa hlasoval.

Svoj postoj nazval „kompromisom“, ale o žiaden kompromis nešlo, jeho hlas nič nezmenil – až na ten pocit, že popretím sa niečo stratilo. Dievča, ktoré sa podpísalo ako Stani, to na záver v diskusii zhrnulo jasne: Ako si môžu byť istí kresťanskí voliči politikmi, ktorí niečo dlhodobo reprezentujú, že svoj názor nezmenia, ak navyše ide o témy, o ktorých sa nevyjednáva?

Práve táto otázka dala celej diskusii zmysel.

Bol som rád, že som mohol moderovať diskusiu s profesorom Buttiglionem, aj s ním stráviť niekoľko hodín na ďalší deň. Ale nič to nemenilo na tom, že viacerí sme museli Rocca Buttiglioneho konfrontovať s témami, kde on zastáva neudržateľné stanoviská. Druhým príkladom je politika Svätej stolice k Číne, tretím jeho pokus o kompromis pri Amoris Laetitia, ale tém je viac. Pomaly a priateľsky sme o nich hovorili.

Nie je veľa pódií mimo Hanusových dní, až by som dodal, nie je ani veľa krajín, kde o tom fenoméne možno takto hovoriť. Ľudia, ktorí sa odvolávajú na sv. Jána Pavla II. alebo Benedikta XVI., ktorí boli ich dlhoročnými priateľmi, často nekonajú tak, ako o tom kedysi písali títo dvaja pápeži, ak už zostaneme pri pápežoch. Pri Buttiglionem ide o muža, ktorého meno malo v minulosti cveng. Celý ten čas som dúfal, že táto skúsenosť môže niečo pre pána profesora znamenať. Ale za ešte dôležitejšie som považoval, že sa vďaka Hanusovým dňom môžeme venovať veľkej téme Západu a robiť to dospelým emancipovaným spôsobom, kde na Západe nevidíme zbožňovaný vzor, ale rovnocenného partnera, s ktorým vieme viesť diskusiu aj o jeho chybách.

Rocco Buttiglione, symbol, ktorý ním prestal byť. Foto: Pavol Rábara

II.

V istom zmysle najdôležitejšia diskusia Dní bola medzi Jurajom Šústom a Jurajom Šeligom, aj keď skutočným oponentom Juraja Šústa bol skôr moderátor Štefan Hríb.

Videl som ju na videu (videá boli tento rok profesionálne výborné!), ale cítil som sa, akoby som sedel v sále. Šúst je Šeligov učiteľ z Neuwirthovho kolégia, táto inštitúcia vznikla s cieľom, aby mali kresťania elitu, ktorá ich záujmy bude zastupovať v budúcnosti. A potom prišli mítingy, kde na bratislavskej tribúne chýbali konzervatívni kresťania, kde Juraj Šeliga sám hovoril veci, ktoré rozladili niektorých jeho bývalých spolužiakov z Kolégia, kde dokonca najskôr pozval a napokon zamedzil vystúpeniu Juraja Šústa. Viacerí mali pocit zmaru, že prvých absolventov Kolégia si predstavovali inak, o to bola táto diskusia vážnejšia.

Učiteľ a žiak, minimálne v dvoch polohách, pre staršieho Juraja nevďačná pozícia, o to viac, že jeho žiak ho vyškrtol z tribúny, ale o to dôležitejšia polemika. V diskusii chýbal ešte Anton Chromík, aby sme mali pred sebou tri podoby tribúny, na ktorej stoja kresťania.

Juraj Šeliga sa snažil budiť dojem, že problém nevidí a nevidel. Problém ale pomenovaný je, bratislavská tribúna bola iná ako slovenské tribúny, napokon Juraj Šeliga sa k tomu sám prihlásil svojimi výrokmi:

„Hráte so slovom Istanbulský dohovor, nejaký typ sa prezentuje, že je to toto a toto, nič ďalšie sa nepovie.“

Druhý výrok mladšieho Juraja bol ešte výpovednejší, formuloval obavu, ako sa kresťania budú správať, keby Robert Fico išiel proti Istanbulu alebo potratom v najbližších voľbách. Od absolventa Kolégia to neobstojí ani ako otázka.

Táto debata ukázala, aké dôležité sú pre Hanusove dni domáce (doslova) vnútropolitické témy. Prajem organizátorom, aby sa im venovali ešte viac a ešte polemickejšie. Mám pocit, že to môže byť v istom zmysle osožnejšie a formujúcejšie ako kurikulum Neuwirthovho kolégia alebo možno jeho potrebný doplnok.

Žijeme dobu súmraku liberalizmu, dochádza na staré varovania Tocquevilla, oživujú sa obavy, ktoré s demokraciou spájal Platón, v akademickom svete je o tom čulá diskusia. Naposledy na to v čiastkovej téme upozornil blog Ondreja Kaščáka, ktorý poukázal na to, ako dopadol ospevovaný fínsky model vzdelávania, ktorý tu skloňovali všetci liberáli posledných rokov. Aj táto téma by si zaslúžila verejnú diskusiu, napokon viacero protagonistov sa považuje za expertov a na Kaščákov blog ani vývoj Fínska nijako nereagovali.

Píšem to preto, že dnes za takúto pôdu považujem najmä Hanusove dni. Liberálne noviny robia diskusie v liberálnej bubline, Hanusove dni sú, naopak, programovo miestom diskusie medzi oponentmi, dokonca aj vlastnými učiteľmi a žiakmi, a to je dobre. Ide z toho sloboda a vášeň pre pravdu.

III.

Tretí dojem, duchovne najsilnejší. Sobota predpoludním, svätá omša v tridentskom ríte, celebruje kardinál Burke. Mnohými zosmiešňovaný, pápežom ostrakizovaný, ale z mojej osobnej skúsenosti (onedlho si budete môcť prečítať rozhovor, ktorý sme s ním robili) veľmi príjemný, pozorný a intelektuálne zaujímavý muž.

Kardinál Burke v Kostole sv. Alžbety Uhorskej. Foto: Hanusove dni/FB profil

Tridentskú omšu som zažil po prvýkrát, to hlavné bolo rovnako nádherné ako pri novom ríte, ale v momente som pochopil, o čo Benediktovi XVI. išlo, keď podporil jej častejšie slávenie: je to estetika, nádhera tradície. Ak môžeme súčasne obdivovať krásu gotiky, baroka aj autorov 20. storočia v chrámoch, je rovnako pútavé navštíviť tridentský rítus, počuť povedzme staroslovienčinu alebo teraz latinčinu. Spev, obrad, rúcha, homília – všetko bolo nádherné a presvedčivé, v podaní kardinála, ktorý tomu rozumie ako málokto iný. Mimoriadny duchovný zážitok.

Namiesto záveru

Mám pocit, že Hanusove dni postupne prerástli meno Ladislava Hanusa. Tento v mnohých ohľadoch intelektuálne zaujímavý a dobre píšuci katolícky kňaz totiž nedokázal reagovať na európske problémy tak ako Hanusove dni, nedokázal reagovať na útlak a perzekúciu svojich učiteľov a vzorov v západnej Európe, po ktorých išli nacisti, sám z toho včas nevyvodil potrebnú lekciu pre svoje písanie po roku 1939 alebo aspoň 1942.

Hansuove dni predstavili svoju ideu, kam a ako by malo Spoločenstvo L. Hanusa rásť. Držím im v tom palce, najmä kultúrno-vzdelávacie centrum tomuto prostrediu vyslovene chýba a Bratislave určite prospeje.

Mám ale pocit, že na začiatok by patrila diskusia o Ladislavovi Hanusovi.

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo