Darček podľa svojho výberu alebo prekvapenie?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Darček podľa svojho výberu alebo prekvapenie?

Foto Flickr/Jason Meredith

Má si dieťa vyberať svoj darček v obchode? Odpovedajú naši odborníci na výchovu.

Keď sme boli deti, darčeky na narodeniny nám väčšinou dávali rodičia a my sme mali vždy radosť. Či už z prekvapenia, alebo aj z novej veci, pretože kupovanie hračiek alebo oblečenia nebolo na dennom poriadku. 

Dnes vidíme bežne rodičov, ktorí zoberú svoje dieťa do hračkárstva, nech si svoj darček samo vyberie. Alebo pri oslavách detí sa stretávame so zoznamom od oslávenca, čo si praje dostať od hostí. Mali by sme dať deťom šancu vyberať si narodeninový darček? Alebo ho viesť k radosti z prekvapenia a vďačnosti za dary, ktoré dostalo? 

 

Daniela Čechová, poradenská psychologička a psychoterapeutka, katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity KomenskéhoSlovenská asociácia individuálnej psychológie

Najprv by sme si mali odpovedať na otázku: Čo je účelom dávania darčekov? Chceme dieťa potešiť, odmeniť, získať niečo na oplátku (napr. dobré správanie), chceme dieťa učiť hodnote vecí, umeniu vedieť sa správne rozhodovať, byť zodpovedný, „lebo na to máme“, „my sme darčeky v detstve nedostávali a tak ich svojim deťom doprajeme“ (autoidentifikácia) atď.

Deti by sme nemali odmeňovať ani si ich kupovať. Darčeky sú však vhodné na osobné sviatky a na Vianoce. Domnievam sa, že je milé, keď sú hračky prekvapením. Pri ich kúpe je dôležité, aby sme vedeli, po čom túži srdiečko obdarovaného alebo ho poznali. Je vhodné tiež predvídať, čo by sa dieťaťu mohlo páčiť alebo hodiť v blízkej budúcnosti.

Ak si dieťa hračky vyberá samo – to prináša efekt vyberania si z viacerých možností, rozhodovania sa, dieťa s nami môže konzultovať svoje predstavy, následne sa učí niesť zodpovednosť za svoje voľby (vyberie si jednu hračku a nedostane inú), väčšie deti sa učia narábať s peniazmi z vreckového, chápať hodnotu peňazí (malé úspory postupne prinášajú veľké hodnoty) posilňujú sa kompetencie vlastnej významnosti a sebaúčinnosti.

Pri oboch spôsoboch dostávania darčekov je však dôležité učiť deti úprimne si ich ceniť, prejaviť vďačnosť, byť schopný podeliť sa a nebrzdiť, ale, naopak, povzbudzovať ich iniciatívu obdarovať niekoho iného.

 

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Nielen dávať dary, ale i prijímať dary je trocha „umenie“. Pre darcu by mohli byť pri výbere daru dôležité azda dve kritériá: prečo a komu dar dávam.

Prečo: Je to najmä z vďačnosti, že pre nás niekto niečo urobil? Je to rituálne „splnenie si povinnosti“, pretože sú Vianoce či má obdarovaný narodeniny? Alebo je to preto (a to sa napr. často stáva mamám), že chcem urobiť radosť sebe a očakávam, že sa bude tešiť aj obdarovaný?

Komu: Je to člen rodiny, ktorého by som mal dobre poznať? Je to niekto „cudzí“? Má rád prekvapenia?
Dar je vždy „sviatočným“ vyjadrením vzťahu, je spojením. Ak má príliš častú frekvenciu, stráca na cene. Pragmatické darčeky, od oblečenia až po súpravu tanierov, je dobré spravidla vopred prekonzultovať. Očakávať však, že sa niekto bude veľmi tešiť z piatich párov ponožiek, je trocha naivné.

Ak chcem niekoho naozaj prekvapiť a potešiť, musím sa tým človekom v mysli opakovane zaoberať, vcítiť sa do jeho sveta a vedieť (aspoň približne), po čom túži. A to je oveľa ťažšie, ako vložiť iks eur do obálky.

Skúsme teda pri deťoch kombinovať pragmatické dary a prekvapenia. Nezabúdajme ani na to, že menej môže byť viac.

Učme deti, ako majú dary prijímať. Ešte stále totiž platí: „Darovanému koňovi na zuby nepozeraj!“

Denisa Zlevská, psychologička, Centrum pre tréning a rozvoj

Jedno sa s druhým podľa mňa nevylučuje. Deti majú svoje túžby, tajné priania a to je na nich nádherné! Kľúčom k ich poznaniu je počúvanie. Je len na rodičovi, ako dobre počúva svoje dieťa a či si zapamätá to, po čom jeho dieťa túži. Ak áno, prekvapenia sa rodia pomerne ľahko.

Dieťa tým, že o konkrétnej želanej veci zväčša samo od seba hovorí, rodičovi, ktorý vie, čomu má načúvať, stačí už iba vybrať sa do obchodu, kde darček nájde a dieťa poteší. Nie je teda nutné ísť do obchodu vyberať darček s dieťaťom a obrať ho o prekvapenie, keď dieťaťu dobre načúvame a vnímame jeho potreby.

Ak hovoríme o počúvaní v takomto zmysle, je to vedomá a cielená činnosť. Možno aj nadhodením tém na rozhovor s dieťaťom, ako je blížiaci sa sviatok a predstavy o ňom, či o aktuálne obľúbených činnostiach alebo rozprávkach, môže priniesť ako vedľajší efekt poznanie túžob dieťaťa. Potom sa zoznam darčekov vytvorí veľmi ľahko. Tým, ktorí chcú dieťa obdarovať, ho stačí prezradiť a prekvapenie je na svete. No a ak sa s výberom trafíme, určite sa radosť a vďačnosť prejavia mimovoľne samy od seba.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo