Kanadský súd nariadil lekárom dávať odporúčanie na eutanáziu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kanadský súd nariadil lekárom dávať odporúčanie na eutanáziu

Ilustračné foto: flickr.com

Budú lekári, ktorí to odmietnu, nakoniec vyhnaní zo svojej profesie?

Utilitaristickí bioetici roky tvrdili, že výhrada vo svedomí nemá v medicíne miesto. Kanadské súdy dnes začali zamietať právo lekárov, ktorí odmietajú zabiť svojich pacientov.

Senát Najvyššieho súdu Ontária minulý týždeň rozhodol, že ak lekári nie sú ochotní vykonávať právne úkony, mali by opustiť svoje zamestnanie.

Skupina piatich lekárov a troch stavovských organizácií namietala politiku vydanú lekárskym regulačným úradom v Ontáriu (College of Physicians and Surgeons of Ontario, CPSO), že porušila ich právo na slobodu náboženského vyznania a svedomia vyplývajúce z kanadskej Charty práv a slobôd.

Sudca Herman J. Wilton-Siegel však v mene trojčlennej komisie napísal:

„Sťažovatelia sami osebe nemajú právo na lekársku činnosť vyplývajúce zo zákona ani z ústavy.

Tí, ktorí využívajú výhody licencie na vykonávanie regulovanej profesie, musia podliehať regulačným požiadavkám, ktoré sú zamerané na verejný záujem, a nie na záujmy samotných odborníkov.“

Lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, to vnímajú ako nútenie k účasti. Ak sa bude účinné odporúčanie naďalej vyžadovať, nebudú schopní buď žiť sami so sebou, alebo zotrvať v lekárskej profesii. Zdieľať

Spor sa týka politiky „účinného odporučenia“. Lekár, ktorý namieta voči účasti na vykonaní eutanázie, k nej nemôže byť prinútený. No očakáva sa od neho, že pacienta posunie k inému lekárovi, ktorý ochotný k eutanázii je. CPSO tvrdí, že účinné odporučenie je nevyhnutné „na ochranu verejnosti, na predídenie ujmy pacientov a na uľahčenie prístupu k starostlivosti o pacientov v našej multikultúrnej, multináboženskej spoločnosti. Vedie to všetkých lekárov k zachovávaniu ich profesionálnych a etických povinností týkajúcich sa neopúšťania a starostlivosti zameranej na pacienta v kontexte verejného systému zdravotnej starostlivosti v Ontáriu“.

Bez politiky účinného odporučenia by bol nestranný prístup „za rôznych okolností znížený alebo obetovaný častejšie ako iba v prípadoch nezahrnutia zraniteľných členov našej spoločnosti v čase žiadanej služby“, napísal sudca Herman Wilton-Siegel. Ľudia v odľahlých komunitách môžu požiadať o eutanáziu. Ak to ich lekár odmietne, môžu zbytočne trpieť a daňoví poplatníci budú musieť uhradiť účet na preplatenie svedomia tohto odmietajúceho lekára.

Je pozoruhodné, ako blízko má text sudcu Wilton-Siegela k argumentom bioetikov, ktorí mnoho rokov obmedzovali právo na výhradu vo svedomí.

V roku 2005 americký právny odborník Alta Charo opísal výhradu vo svedomí ako „nespútané právo na osobnú autonómiu za udržiavania monopolnej kontroly nad verejným dobrom... ktoré je zneužitím verejnej dôvery – o to horšie, ak v skutočnosti nejde o osobný akt svedomia, ale o pokus o kultúrne dobývanie“.

Julian Savulescu z Oxfordu v roku 2006 v magazíne BMJ tvrdil, že „ak výhrada vo svedomí znižuje kvalitu, účinnosť alebo nestrannú ponuku služieb, nemala by byť tolerovaná“.

Kanadský bioetik Udo Schuklenk s kolegom v BMJ napísali, že:

„Ak lekári v akomkoľvek čase nie sú schopní pokračovať vo výkone lekárskej praxe pre svoje – výlučne arbitrárne – výhrady vo svedomí, nič by ich nemalo zastaviť v tom, aby opustili svoju profesiu a vybrali si iné povolanie. Toto sa veľmi často stáva vo všetkých odvetviach a profesiách. Od profesionálov sa očakáva, že prevezmú zodpovednosť za dobrovoľné rozhodnutia, ktoré urobia.“

Larry Worthen, výkonný riaditeľ Kresťanskej lekárskej a stomatologickej spoločnosti v Kanade, v reakcii na súdne nariadenie povedal: „Od našich členov a iných lekárov, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, neustále počúvame, že odporúčanie vnímajú ako nútenie k účasti a že ak sa bude účinné odporúčanie naďalej vyžadovať, nebudú schopní buď žiť sami so sebou, alebo zotrvať v lekárskej profesii.“

Súdne nariadenie ukazuje, ako rýchlo po legalizácii eutanázie zaniká tolerancia. Zdieľať

V prípade sa určite odvolajú, ale ak lekári obhajujúci výhradu vo svedomí vo svojom úsilí zlyhajú, bude to mať ťažké následky.

Lekári budú po celej Kanade nútení vystavovať odporúčania na eutanáziu. Ak odmietnu, budú vyštvaní z profesie alebo prinajlepšom odsunutí do špecializácií, v ktorých sa táto otázka neobjavuje, ako je patológia alebo dermatológia.

Nariadenie ukazuje, ako rýchlo po legalizácii eutanázie zaniká tolerancia. V rozhodnutí kanadského Najvyššieho súdu v prípade Carter, ktoré ju legalizovalo, súd výslovne stanovil, že legalizovanie eutanázie nevytvára povinnosť časti lekárov ju vykonávať. No dnes po 18 mesiacoch a viac ako tisícke úmrtí je výhrada vo svedomí ohrozená.

Tiež to ukazuje, aké zraniteľné môžu byť argumenty založené na náboženstve. Sťažovatelia tvrdia, že odporúčania pre pacientov porušujú ich právo na náboženskú slobodu. Hoci je to pravda, je to základom výhrady vo svedomí? Ako minulý rok v magazíne Canadian Medical Association Journal upozornilo niekoľko lekárov, „keďže každé odmietnutie liečby vyplýva z etického presvedčenia, že cieľom liečby je poskytnúť uzdravenie a zabrániť poškodeniu, vecou svedomia sú všetky odmietnutia lekárskeho zákroku“.

Pôvodný text: Canadian court tells doctors they must refer for euthanasia, uverejnené so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo