Plačete nad východniarskymi školami? Tak neviete, čo robíte

Plačete nad východniarskymi školami? Tak neviete, čo robíte

Základná škola T. J. Moussona v Michalovciach. Foto – Fero Múčka.

Testovanie piatakov rozprúdilo reči o zaostalých školách na východe. V skutočnosti je tam viac dobrých škôl než na väčšine Slovenska.

Minulý týždeň zverejnil rezort školstva výsledky jesenného testovania piatakov – Test 5. 

Ak namerané výsledky rozdelíme podľa priemerných čísel okresov a krajov, vyjde, že najhoršie školy sú na východe. Košický kraj sa umiestnil na poslednom mieste, predposledný bol Prešovský kraj.

Výsledky v Test 5 podľa krajov. Prameň: Národný ústav certifikovaných meraní a vzdelávania (NÚCEM).

Mediálne interpretácie túto optiku zosilnili. Podľa nich čím ďalej od Bratislavy, tým horšie školy deťom dávame, a preto tam ľudia nemajú prácu a rastie extrémizmus.

Lenže je pár silných dôvodov, prečo táto interpretácia nesedí. A nemyslím tým len to, že testovanie má mnoho slabín, pre ktoré je ťažké brať ho ako dôkaz kvality vzdelávania.

Michalovce ako Bratislava

Jedným z okresov, ktorý sa umiestnil v poslednej štvrtine v Testovaní 5, sú Michalovce, najväčší nekošický okres na východe. Michalovce sú veľmi dobrým príkladom toho, prečo nám jeho priemerné čísla nehovoria nič o kvalite vzdelania v regióne.

V samotnom meste Michalovce funguje osem škôl. V Testovaní 5 v školskom roku 2016-2017 sa až päť z nich umiestnilo v kategórii excelentný a vynikajúci. V podstate rovnaký pomer, aký dosiahla Bratislava.

No to nie je všetko. Ako žiaci v michalovských školách rastú, vo výsledkoch kolegov z Bratislavy začínajú predháňať. V testovaniach deviatakov T9 sa až tri michalovské školy umiestnili v prvej stovke najlepších škôl (štandardných deväťročných škôl je na Slovensku 1,4-tis.). Týmto pomerom Michalovce predbehli Bratislavu, nehovoriac o zvyšku Slovenska. Ak by chceli mať bratislavské školy v tomto rebríčku podobnú úspešnosť v testoch deviatakov ako Michalovce, museli by zdvojnásobiť počet základných škôl, ktoré sa im dostanú do top stovky. (Treba pripomenúť, že Testovanie 9 sa netýka detí na osemročných gymnáziách a zo zverejnených dát sa nedá nasimulovať, ako veľmi by sa zmenil rebríček bratislavských škôl, ak by na osemročné gymnáziá išiel rovnaký podiel žiakov.)

Pointa je, že oveľa horšie už vyzerajú čísla za celý okres Michalovce. Michalovce sú okresom s treťou najpočetnejšou populáciou Rómov, z ktorých až polovica žije koncentrovane. A práve slabé výsledky, ktoré dosahujú školy v okrese mimo samotného okresného mesta, posúvajú celkový priemer Michaloviec do spodnej časti rebríčka.

Tak ako v Michalovciach to v princípe funguje v celom Košickom kraji. V poslednom testovaní deviatakov skončil Košický kraj tiež na spodku tabuľky (spolu s Banskobystrickým krajom). Paradoxne, v prvej stovke najlepších škôl má Košický kraj až dvadsať škôl, čo je v porovnaní s ostatnými krajmi vysoký nadpriemer aj po očistení o počet škôl v kraji.

Ešte iný ukazovateľ – podiel študentov, ktorí patria medzi desať percent najlepších v Testovaní 9. 

Túto súťaž Košický kraj s prehľadom vyhral. Prešov sa v tomto rebríčku umiestnil presne na úrovni slovenského priemeru, výrazne pred Trnavou, Nitrou či Žilinou. Ak by sme pri Košiciach a Prešove zohľadnili, že ich percento najlepších sa počíta z počtu žiakov vrátane tých zo sociálne odlúčeného prostredia, znamenalo by to, že Prešov sa dostane nad slovenský priemer a Košický kraj by ešte vyrástol.

Percento najlepších žiakov v Testovaní 9 z roku 2017. Testy nemerajú osemročné gymnáziá, na ktorých v Bratislavskom kraji študuje násobne väčší podiel detí, ako je priemer Slovenska. Prameň: Národný ústav certifikovaných meraní a vzdelávania (NÚCEM).

V Košickom kraji, ktorého priemerné čísla vyvolávajú pocit, že je tam problém dostať sa ku kvalitnému vzdelaniu, je príležitostí na dobré vzdelanie viac ako na väčšine Slovenska. Bratislavské klišé o tom, ako obyvatelia východu trpia zlými školami, lebo sú ďaleko od Bratislavy a bez nej to nevedia, nie je nič iné než – bratislavské klišé.

Ten, kto na východe trpí, sú žiaci škôl s nadpriemerným zastúpením Rómov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Riaditelia takýchto škôl každým rokom zisťujú, ako im stále viac talentovanejších žiakov vrátane časti Rómov odchádza do iných škôl, čo zlú situáciu ešte prehlbuje. Niektorí s tým bojujú tak, že najproblematickejšie deti sústredia do jednej triedy. Jednak preto, aby sa im venovali špeciálnym prístupom, jednak preto, aby neodháňali šikovnejšie deti do iných škôl. (To je však praktika, ktorá podľa rozhodnutia súdu napĺňa podstatu skutku nezákonnej segregácie.)

Mať dobrú školu na východe je ľahšie

Existujú tiež dobré vysvetlenia, prečo školy na východe, na ktoré nedopadá problém sociálne znevýhodnených detí, nemajú v porovnaní so školami na západe až taký problém dosiahnuť dobrú úroveň.

Príklad z Michaloviec v úvode článku sme nevybrali náhodou. Tamojšie školstvo má ešte jednu špecialitu. Jedna zo škôl, Základná škola T. J. Moussona, je celoslovenskou anomáliou. V rebríčkoch testovania sa táto škola pravidelne umiestňuje na celoslovenskej špičke, nejde pritom o žiadnu špeciálnu talentovú školu. V októbri sme priniesli rozsiahly rozhovor s riaditeľkou Valériou Kocúrovou. 

Ako nám opísala, v škole sa veľmi neexperimentuje. Väčšina učiteľov tam pôsobí už viac ako dve desaťročia, fluktuácia je minimálna. Osobné príplatky nad rámec tabuľkových platov sa tam pritom nevyplácajú.  

Škola funguje až do večerných hodín, pre necelých päťsto žiakov učitelia prevádzkujú asi tridsať krúžkov, bez nároku na odmenu. Pre žiakov funguje systém doučovania priamo v škole.

Žiaden z učiteľov, lepšie povedané učiteliek, nemá ďalšiu prácu. Napriek tomu, že riaditeľka takmer nikdy nových učiteľov nehľadá, každoročne jej chodia početné žiadosti o prijatie.

 

Valéria Kocúrová, riaditeľka michalovskej školy T. J. Moussona. Foto – Fero Múčka

To je stav, ktorý bratislavským učiteľom pripadá ako z iného sveta. Tí sa boria s vysokou fluktuáciou učiteľov, nezáujmom o voľné miesta a malým záujmom o mimoškolskú činnosť zo strany učiteľov. Mnoho z nich sa totiž po škole venuje ďalšej práci.

Ak chcete mať dobrú základnú školu, tak lepšiu šancu, ako do nej dostať kvalitných pedagógov, budete mať na východe.

Priemer o ničom

Priemerné čísla z testovania na východnom Slovensku tak nehovoria nič o tom, akého vzdelávania sa dostáva väčšine tamojších detí. Východniarske školy, na ktoré vo veľkom nedopadá problém oddelených rómskych komunít, patria podľa výsledkov v testovaní v priemere k tomu lepšiemu, čo slovenský vzdelávací systém ponúka. (Debatu o tom, že samotné testovanie nemusí veľa hovoriť o kvalite vzdelávania, si nechajme na inokedy.)

Ak priemerné čísla testovania v celom kraji o niečom vypovedajú, tak len o tom, aký veľký je problém tej časti rómskych detí, ktoré sa narodili v najhorších podmienkach, a ako málo ich vie dnešný systém vzdelávania posunúť vpred.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo