Hlučné sekulárne Francúzsko v súčasnosti bojuje vo svojej bývalej imperiálnej africkej doméne proti islamistickým zabijakom – vzorovým antisekularistom.
Francúzska armáda, ktorá má vo svojich radoch aj niekoľkých mojich priateľov, vždy vyvracala americké stereotypy „syrožrútskych porazeneckých opíc.“ Podľa mojich skúseností z vojenských operácií bolo s francúzskymi ozbrojenými silami úžasné pracovať: boli šikovní, priateľskí, schopní a nadaní odvahou. (A áno, kdekoľvek sme boli, vždy vedeli, kde zohnať najlepšie jedlo; za to im patrí moja vďaka.)
Kedykoľvek sa však operácie začali týkať konfliktov v národnej politike, ktoré zvyčajne väčšmi pramenili z podstatne odlišných tradícií odrážajúcich sa v domácej politike, než z divergentných geopolitických záujmov, spolupráca a komunikácia sa okamžite prerušila.
Francúzi sa momentálne snažia poraziť islamistov spojených s teroristickými organizáciami, vrátane al-Káidy, ktoré ohrozujú vládu v Mali a v ostatných afrických krajinách. Na tomto kontinente, ktorý nám dal toľko kňazov, ktorí vďaka Bohu prichádzajú a opätovne evanjelizujú našu krajinu, sa odohráva rozsiahla konfrontácia medzi islamom a kresťanstvom. Francúzski vládcovia po roku 1789 a aj tí postmoderní by podobne ako naše vlastné politické elity nenazvali túto vojnu konfliktom civilizácií.
Islamisti sú však schopní obsadiť každú piaď neovládaného územia a rozbehnúť operácie, ktoré by nakoniec mohli vyvraždiť ich oponentov, zvaných zoširoka ako „Západ,“ vrátane Izraela. Dúfajme, že francúzska operácia bude úspešná.
Na domácom fronte sa vynára súvisiaci, ale odlišný obraz. Francúzsko zažíva nečakane tvrdý boj o manželstvo osôb rovnakého pohlavia, proti ktorému vystupuje Cirkev, vrchný rabín Francúzska a niekoľko farebných (vrátane homosexuálnych) sekulárnych osobností. Podľa slávnej francúzskej tradície sa opozícia vybrala do ulíc. (Pozri stĺpček od Roberta Royala vo First Things.)
V decembri ohlásila francúzska vláda socialistického prezidenta Françoisa Hollanda nové Národné observatórium laicity. Vzniknúť má pri výročí zákona, ktorý v roku 1905 stanovil za národnú dogmu „laicité“ alebo sekularizmus, pričom bulletin vydaný pri tejto príležitosti vyhlásil, že cieľom observatória je „formulovať návrhy na odovzdávanie ‚verejnej morálky,‘ aby dostala čestné miesto na školách.“
"Medzi podozrivými sú všetci, čo odmietajú moderný svet alebo sa od neho separujú, vrátane niektorých ortodoxných židov ako aj katolíkov v organizácii Civitas spolu so Spoločnosťou sv. Pia X. a tými, čo sú priaznivo naklonení návratu monarchie."
O pár dní to rozviedol francúzsky minister vnútra Manuel Valls, keď povedal, že observatórium bude u náboženských skupín monitorovať známky nebezpečných deviácií naznačujúcich tendenciu k násiliu, čo štátu umožní preventívne zasiahnuť: „Cieľom nie je bojovať proti myšlienkam silou, ale detekovať a pochopiť, kedy sa názor mení na potenciálne násilný a zločinný exces. Cieľom je identifikovať, kedy je vhodné zasiahnuť a liečiť niečo, čo sa stalo náboženskou patológiou.“
Valls vyslovil starosť ohľadom všetkých možných „excesov“ – nielen u moslimov, ktorých nedostatok asimilácie a potenciálna radikalizácia je pre Francúzsko neustálym problémom. Medzi podozrivými sú všetci, čo odmietajú moderný svet alebo sa od neho separujú, vrátane niektorých ortodoxných židov ako aj katolíkov v organizácii Civitas spolu so Spoločnosťou sv. Pia X. a tými, čo sú priaznivo naklonení návratu monarchie. (Tí, čo si myslia, že monarchia nemusí byť zlý nápad, si môžu pozrieť stránku prispievateľa pre Catholic Thing Davida Warrena.)
Diagnostika názorov ako patologických a nebezpečných otvára bezhraničné možnosti pre preventívne činnosti motivované nespočetnými predsudkami a agendami. No dvaja parížski novinári mi tvrdia, že sa nezdá, že by observatórium bolo kontroverzné. Bývalý prezident Jacques Chirac kedysi prišiel s podobným návrhom. Hollande sa pravdepodobne chce zapáčiť svojej ľavicovej základni a niektorí protikatolícki komentátori dúfajú, že tento krok napraví údajnú tendenciu bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho zmieriť sa s Cirkvou.
V skutočnosti však budú jeho praktické výsledky minimálne. Francúzsko už má robustné vnútorné spravodajstvo a protiteroristické zložky na odhaľovanie násilného extrémizmu. Deportovalo už imámov, ktorí vyzývali k terorizmu, a zakázalo niektoré druhy závojov pre moslimské ženy na školách a vo vládnych zariadeniach.
Pre Američanov nie je problémom ani tak samotné observatórium, ako fakt, že je také príťažlivé pre určitý segment francúzskej verejnej mienky. George Marlin mal pravdu, keď tu nedávno napísal, že sa začíname podobať na Francúzsko, čo by v niektorých prípadoch mohlo byť aj dobré, ale v tomto kontexte nie. Bučanie pri zmienke o Bohu na zjazde demokratov vyšlo od ľudí, ktorí chápu náboženstvo ako nebezpečnú patológiu.
"Existuje aj patológia rozumu, ktorý je úplne odrezaný od Boha. Videli sme to u totalitných ideológií, ktoré chceli skonštruovať nového človeka a nový svet."
Benedikt XVI.
Nie sú jediní, ktorých táto patológia trápi. Pápež Benedikt XVI. sa jej venoval trochu komplexnejšie – povedzme tolerantnejšie a s otvorenejšou mysľou – než Hollade a Valls:
Vidíme, že existujú patológie náboženstva, a vidíme tiež, že existujú patológie rozumu. Oba druhy patológií predstavujú smrteľnú hrozbu pre pokoj a v našom veku globálnych mocenských štruktúr dokonca aj pre ľudstvo... Boh alebo božstvo sa môžu stať prostriedkom vznášania absolútnych nárokov pre vlastnú autoritu či záujmy. Takéto stranícke chápanie Boha... rozkladá zákon a morálku. Dobré je potom to, čo slúži mojej vlastnej moci, a v praxi sa stiera rozdiel medzi dobrom a zlom... Niečo podobné môžeme vidieť u teroristov a v ich ideológii mučeníctva... Existuje však aj patológia rozumu, ktorý je úplne odrezaný od Boha. Videli sme to u totalitných ideológií, ktoré sa odrezali od Boha a chceli... skonštruovať nového človeka a nový svet.
Dôsledky oddelenia rozumu od viery sa živo ukázali pri francúzskej revolúcii a počas následného teroru. Vo Francúzsku aj v Amerike musíme rozumne vystupovať proti všetkým patológiám, ktoré na celom politickom spektre podporujú kultúru smrti, či už sú to islamistickí teroristi vo svete alebo domáce sily moderného materialistického rozumu, ktorý vylučuje nadprirodzeno.
A ak proti nim nemôžeme vystúpiť, musíme sa aspoň snažiť zachovať myšlienky a presvedčenia, ktoré by chceli vykoreniť, až kým sa šialenstvo týchto patológií skôr či neskôr nezrúti.
Joseph Wood
Autor vyučuje v Institute of World Politics vo Washingtone.
Pôvodný text: French Secularism, At Home and Abroad, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, facebook.com/LaManifPourTous