NÁZOR MAREKA HRUBČA: Veľká banda zlodejov

Novoročná modlitbová kampaň poukazuje na dôležitú úlohu, v ktorej slovenská cirkev uplynulých dvadsať rokov zlyháva. Tou úlohou je kultúrno-transformačná dimenzia kresťanstva.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kampaň „Adoptuj si politika“ je nekritizovateľná. A kto by sa o to pokúsil, ten neuznáva silu modlitby. Nesúhlasím, silu modlitby nemožno podceňovať. Je to základný postoj, ktorým dokážeme vzdorovať každej forme zla – bez ohľadu na to, či sú jeho nositeľmi politici alebo iní zločinci.

Problém vzniká – ako to už býva – v nesprávnej interpretácii cieľov kampane, napríklad v intenciách poľutovaniahodnej náboženskej nedovzdelanosti mediálnych producentov TV JOJ. Na strane tých, ktorí sa tvária, že vedia „ako sa to s tým Bohom má“, kampaň pravdepodobne vzbudí počudovanie a blahosklonný úsmev, možno len mávnutie rukou. U dôsledných indiferentistov ani to nie. V strane dedičov komunizmu zasa prispeje k onej jarjabkovsko-svätoplukovskej pompe, ktorou politici predstierajú, že stoja na správnej strane histórie. To je úžasné, pozrite sa, ako nás milujú... P. Jarjabek dokonca cíti potrebu sa „s tými ľuďmi stretnúť“. Lenže on tú možnosť mal napríklad aj v čase, keď kresťania žiadali štát o pomoc pri budovaní historickej pamäti tohto štátu – v podobe založenia múzea zločinov a obetí komunizmu. Vtedy boli kresťania „štátotvorcami“ odmietnutí s tým, že ide o Radičovej politický marketing. Pritom členovia štátotvorného občianskeho združenia Svätopluk (Paška – Gašparovič – Fico) by mohli unikátnym spôsobom prispieť k vzniku múzea. Mohli by byť vystavení ako živé, interaktívne exponáty a vo svojich papieroch by určite našli nejaké staršie prejavy z čias komunizmu... A študenti by sa mohli pýtať exponátov rôzne otázky. Nebolo by to úžasné?

"Adoptívna kampaň a jej pogorilové načasovanie môže budiť dojem, že všetko je vlastne v úplnom poriadku. Že prijímame politikov takých, akí sú. Pre vylúčenie pochybností, neprijímame."

Zdieľať

Nie, modlitba je dialóg veriaceho s osobným, „nefilozofickým“ Bohom. Je znakom toho, že nežijeme svoj život ako monológ, či v tónine „já, já, já jenom já“, ale ako otvorený dialóg ja-Ty ústiaci do tajomstva. A za politikov sa mimochodom modlíme priebežne na sv. omšiach. Adoptívna kampaň a jej pogorilové načasovanie však môže u neinformovaných budiť dojem, že všetko je vlastne v úplnom poriadku. Že akceptujeme status quo. Že prijímame politikov takých, akí sú. Pre vylúčenie pochybností, neprijímame. Aspoň teda niektorí nie, teda minimálne dvaja (totiž ja a moja žena).

Lebo politici kresťanov 40 rokov prenasledujú, 20 rokov klamú a nie sú schopní vytvoriť to, kvôli čomu ich z verejných zdrojov živíme: spravodlivú spoločnosť. Áno, aj sv. Štefan sa modlil za zločincov, ktorí ho kameňovali. Keď Ježiš dostal facku, nastavil druhé líce. Tým však rozhodne nepoukazovali na svoju slabosť a nerobili zo seba fackovacích panákov. Ukázali, že zlo v konečnom dôsledku ťahá za kratší koniec. A ukázali ešte čosi: že sa nenechajú zlom za žiadnych okolností formovať. Je to postoj vnútornej sily, odvahy vzdorovať zlu. Tak ako Silvo Krčméry vo svojej slávnej obhajobe pred komunistickým súdom. Kto ju čítal, cíti z nej úžasnú silu, pevnosť, stálosť, formu – tú ktorú už dvadsať rokov márne hľadáme v dušiach volených zástupcov... a možno aj sami v sebe. Ale nenechávame sa my dnes formovať Mečiarmi, Slotami, Ficami a všetkým tým, čo sa na nás valí z tej bedničky, okolo ktorej sa odvíjajú životy našich rodín, osobitne počas Vianoc či silvestrovských osláv? Nenechávame sa formovať pragmatizmom? Nenechávame sa stále a znovu nepoučiteľne manipulovať?

Môžeme sa nádejať, že v modlitbe za politikov objavíme svoje povolania konduktívne k nastoleniu spravodlivej spoločnosti. Mnohí z nás asi zistia, že verejný priestor existuje (lepšie neskoro ako nikdy), a že patrí nám – veriacim a neveriacim občanom (a nie vláde). Keďže Bohu je všetko možné, mám nádej, že kampaň sa nezvrhne na lacný postoj fackovacieho panáka. Prieskumy však naznačujú opak: že viera slovenských kresťanov nemá takmer žiadnu väzbu na svetonáhľad, a teda ani na životnú orientáciu, vrátane politickej. Kampaň môže navyše ľahko vzbudiť dojem, že otázka politická je týmto počinom (pre kresťanov) definitívne vyriešená. Poručeno pánu Bohu (aj tak sa nič nedá zmeniť a s politikou si takto aspoň nemusíme „špiniť ruky“). V tomto svetle sa kampaň javí tak trochu kresťansky populistická.

„Hlavnou úlohou politiky je správne usporiadanie spoločnosti a štátu. Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe spravodlivosti, by sa zmenil na 'veľkú bandu zlodejov'."
Benedikt XVI.

Zdieľať

A v tom vidím problém. Lebo ono sa to zmeniť dá aj priamo, a práve na to treba spomínanú odvahu do verejného priestoru vstúpiť, aspoň teda do tej volebnej miestnosti a vykonať tam čosi rozumné. Problémom sa dá čeliť. Vyžaduje si to čin. Po slovensky: treba zdvihnúť zadok. Chce to aktivitu a tréning v čnostiach. A to bude zrejme problém. Ak k niečomu dlhodobo vyzýva sv. Otec, dokonca aj naši otcovia biskupi v pastierskych listoch, tak je to viera spojená s činmi, skutkami. S aktívnou angažovanosťou vo verejnom priestore s cieľom utvárať spravodlivú spoločnosť. Veď pracovať pre spravodlivosť je povinnosťou kresťanskej slobody. Uvážme citát Benedikta XVI. z Deus caritas est (ods. 28): „Nepotrebujeme štát, ktorý všetko riadi...“ Hop, pardón, to je iný odstavec (odst. b). Chcem citovať odstavec (a): „Hlavnou úlohou politiky je správne usporiadanie spoločnosti a štátu. Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe spravodlivosti, by sa zmenil na 'veľkú bandu zlodejov', ako raz povedal Augustín: 'Remota itaque iustitia quid sunt regna nisi magna latrocinia?'“

Magna latrocinia... Nuž tak budujme civilizáciu lásky. Len nezabúdjame, že bez spravodlivosti nevybudujeme civilizáciu lásky, ale civilizáciu rozkladu. Azda tie modlitby jedného dňa vyústia k rozumným činom v politickom priestore. Len či dovtedy neskončí aj tento náš trápny (zatiaľ 20-ročný) pokus o demokratické Slovensko.

Myslím si, že neexistuje slovné spojenie, ktoré by výstižnejšie charakterizovalo spôsob, akým kresťanstvo transformovalo Európu. Ono dokáže transformovať aj Slovensko. Spôsob je pomerne jednoduchý a vyjadruje ho známe motto sv. Benedikta: „Modli sa a pracuj“.

Marek Hrubčo
Analytik, prekladateľ, člen NOVA.

PS: Osvieť, Pane, rozum svojho služobníka, nášho spolubrata, p. poslanca Podmanického (SMER-SD), aby vo svojej múdrosti a solidarite k nenarodeným deťom vyplývajúcej z hlbokej kresťanskej viery pripravil a presadil vo vlastnej vládnej strane zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. v nasledujúcom znení: Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. sa ruší.

Ilustračné foto: isifa.com (Tomáš Benedikovič), archív

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo