KÁZEŇ PATRIKA VNUČKA: Moc a bezmocnosť Božieho slova

Slová majú svoju moc. Každý z nás má vlastné životné skúsenosti, ako nás napríklad zdeptalo zlé slovo, alebo naopak, ako nás vzpružilo dobré slovo. Slová majú svoju moc nielen na úrovni života jednotlivcov, ale aj spoločenstiev. 

Slová filozofov, básnikov i politikov menili chod dejín. Ako len zmenili chod dejín slová nacistickej alebo komunistickej propagandy. Keď už len ľudské slová majú tak obrovskú moc, o čo viac to platí o Božom slove!

V tradícii monoteizmu sa uctieva moc Božieho slova. Boh prostredníctvom svojho slova tvorí svet, riadi chod dejín i jednotlivcov. Moci tohoto slova je si vedomý aj autor Listu Hebrejom, ktorý sa v prvých štyroch kapitolách zaoberá teológiou slova a zakľučuje ich kratučkým „hymnom“ na moc Božieho slova: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč…“ (Hebr 4, 12).

Mocné slovo

Božie slovo je mocné, veľmi mocné, ale rešpektuje aj našu slobodu, ak ho neprijmeme, neznásilňuje nás. Božie slovo dokáže robiť obrovské divy v tých, ktorí ho prijmú, ale voči tým, ktorí ho neprijmú, zostáva bezmocné. Nie preto, že by bolo v skutočnosti úplne bezmocné, ale preto, že Boh rešpektuje našu slobodu a čaká na náš súhlas, až potom v nás začne pôsobiť.

Modelovou situáciou o pôsobení Božieho slova je zvestovanie. Panna Mária sa konfrontuje s Božím slovom, ale ono v nej nezačne pôsobiť skôr, než ona sa mu v plnej slobode neoddá. Podobne je to aj v našom živote.

"Božie slovo dokáže robiť obrovské divy v tých, ktorí ho prijmú, ale voči tým, ktorí ho neprijmú, zostáva bezmocné."

Zdieľať

Evanjelium dnešnej nedele o bohatom mladíkovi nám poukazuje na túto „bezmocnosť“ Božieho slova. Ježiš tohto mladíka vo svojej odpovedi do ničoho nenúti, rešpektuje jeho slobodu. Je to na jeho slobodnom rozhodnutí, či Božie slovo príjme alebo nie. Markovo evanjelium naznačuje, že bohatý mladík mal problém s prijatím Ježišovho slova; zosmutnel a odišiel (10, 22).

No neznamená to, že by bol bohatý mladík Ježišovi ľahostajný. Ježiš na neho pozrel s láskou (Mk 10, 21) a tento Ježišov pohľad spolu so slovom, ktoré mu povedal, pravdepodobne v mladíkovi z času načas zarezonovali...

Slovo, ktoré nás mení

I keď Božie slovo kapituluje pred našou slobodou, nevzdáva sa. Búši na vstupnú bránu našej mysle, rezonuje v ušiach a čaká, kým mu neotvoríme brány svojho vnútorného hradu. Peknou ilustráciou tohto pôsobenia Božieho slova je obrátenie sv. Pavla.

Šavol sa spočiatku uzatvoril pôsobeniu vteleného Božieho Slova. Neprijímal ho. Odporoval mu. Chcel ho udusiť i v iných. Vymazať z povrchu zemského. Až raz, sa stal svedkom jednej udalosti – kameňovania sv. Štefana, ktorý zomieral so slovami odpustenia na perách: „Pane, nezapočítaj im tento hriech...“ (Sk 7, 60). Štefan, podobne ako Ježiš (Lk 23, 34), odpúšťa svojím vrahom, a tak z jeho úst zaznieva nielen božie slovo, ale aj Boží Duch! Slovo odpustenia je nezriedka ozvenou Božieho slova a je vyrieknuté v jeho moci – moci Božieho Ducha. Na prvý pohľad sa slovo odpustenia môže zdať byť slabým, no v skutočnosti je veľmi mocné. Slovo odpustenia vie byť taktiež ostré ako dvojsečný meč a preniká až do najintímnejších miest ľudského vnútra. Rezonuje, búši, reže v duši...

Pomaly, ale isto obliehalo aj hradby Šavlovho fanatizmu, až kým Šavol na ceste do Damasku nekapituloval a neodchýlil mu brány svojho srdca a od tej chvíle sa začali v Šavlovom vnútri diať divy. Až v tejto chvíli, keď sa mu Šavol otvoril, zažil skutočnú moc Božieho slova, ktoré ako dvojsečný meč zaťalo do hlbín jeho vnútra „až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku“ (por. Hebr 4, 12) a ktoré z neho začalo vytvárať nového človeka.

Duchovný život: Božie slovo a naša sloboda

Pavlov životný príbeh a oba liturgické texty dnešnej nedele (Hebr 4, 12-13 a Mk 10, 17-22) nám hovoria o jednej veľmi dôležitej veci pre náš duchovný život: naše duchovné napredovanie je výsledkom spolupráce Boha a človeka, Božieho všemocného slova a ľudského slobodného rozhodnutia, v ktorom človek prijme Božie slovo a nechá ho v sebe pôsobiť a ono potom v ňom učiní skutočné divy, ako v živote apoštola Pavla, ktorý sa apoštolom národov stal vďaka tomu, že prijal Božie slovo a nechal ho v sebe pôsobiť.

Podobne ako bohatý mladík túžime ísť do hĺbky, no neraz sa bojíme Božieho slova. Prijať Božie slovo nezriedka znamená zdať sa majetku, najmä nášho vnútorného majetku, ktorý je súčasťou našej osobnej identity, čoho sa bojíme, ale aj v tom je moc Božieho slova, že nás oslobodzuje od nás samých, od nášho egoizmu, a v tom je skutočná sloboda.

Bohatý mladík si za svoj majetok mohol zabezpečiť, čo chcel. Oplýval značnou slobodou oproti svojim menej zámožným súčasníkov, no nebol skutočne slobodný. Ježiš ho pozýva k skutočnej slobode – opustiť majetok a nakoniec opustiť i seba samého.  

Patrik Vnučko, OP
Autor je dominikánskym kňazom.

Foto: wikimedia.org, Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo