KÁZEŇ PATRIKA VNUČKA: Ste povolaní pre slobodu

Každú nedeľu (niektorí aj každý deň) vyznávame svoju vieru vo všemohúceho Boha. Už ste sa zamýšľali nad tým, čo to vlastne znamená? 

Všemohúcnosť je iný výraz pre absolútnu slobodu. Vierou v Božiu všemohúcnosť vyznávame, že Boh je absolútne slobodný; ba, že on sám je Absolútnou Slobodou. Z toho plynie zopár dôsledkov. Spomeniem iba tri:

a) človek nie je absolútne slobodná bytosť. Ľudská sloboda je relatívna – vzťahová (lat. relatio). Vzťah k iným vymedzuje tzv. prirodzený mravný zákon. Jeho najznámejšou formuláciou je zlaté pravidlo: „Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mt 7, 12). Obšírnejšou formuláciou prirodzeného mravného zákona je Desatoro. Tým sme sa dostali k napätiu medzi zákonom a slobodou, na čo naráža aj sv. Pavol v liste Galaťanom. Ešte sa k tomu dostaneme. Zatiaľ nám stačí, že ľudská sloboda je relatívna (vzťahová) a tieto vzťahy medzi ľuďmi určuje prirodzený zákon, ktorý je „napísaný nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca“ (por. 2 Kor 3, 3).

b) Konštitutívnym vzťahom ľudskej slobody je vzťah k Bohu – Absolútnej Slobode.

c) Skutočnú slobodu teda nemôže človek dosiahnuť mimo Boha. Skutočne slobodnými bytosťami sa stávame iba v Bohu, ktorý je Prameň každej slobody a „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17).

Znie to paradoxne. Zvyčajne si Boha predstavujeme ako niekoho, kto svojím zákonom obmedzuje slobodu a jeho „pracovnou náplňou“ je čakať, kým jeho zákony porušíme, aby nás potom mohol potrestať, a tak si aspoň na chvíľu skráti svoju večnosť...

Honba za vetrom

Je prirodzené, že človek obraz takéhoto Boha odmieta, nakoľko je to falošná predstava Boha, ktorá vznikla následkom hriechu – odcudzenia sa Bohu (teda odcudzenia sa samotnej Podstate slobody), čo sa v konkrétnom živote prejavuje pokriveným chápaním slobody a zneužívaním slobody, kedy človek nie je schopný prijať relatívnosť svojej slobody a radšej sa ženie za ilúziou absolútnej slobody, ktorú si zamieňa so svojvôľou. Výsledkom tejto „honby za vetrom“ je, že sa stáva závislým od vlastnej žiadostivosti po sláve, bohatstve, sexe... Tragédia spočíva aj v tom, že túto závislosť pokladá za slobodu...

"Viac sa zdôrazňuje sloboda od niečoho, než sloboda pre niečo, a to má svoje fatálne dôsledky."

Zdieľať

Ďalším prejavom pokriveného chápania slobody je, že na slobodu nehľadí ako na slobodu „pre niečo“, ale predovšetkým ako na slobodu „od niečoho“. Oboje patrí k správnemu chápaniu slobody, no predsa len, aj vďaka masovokomunikačným prostriedkom, sa viac zdôrazňuje sloboda „od niečoho“, než sloboda „pre niečo“, a to má svoje fatálne dôsledky. Napríklad: mnohí ľudia sa boja záväzkov, ktoré chápu ako obmedzovanie vlastnej slobody. V dôsledku toho sa boja aj manželstva, ako celoživotného záväzku, ktorý obmedzí ich prelietavú voľnosť; no v skutočnosti im chýba sloboda pre manželstvo. Koľko vnútorného strachu a vlastného egoizmu ich zviera, aby urobili odvážny krok v darovaní vlastného života svojmu partnerovi, partnerke, ďalším generáciám?

Podobne je tomu aj v prípade strachu prijať ďalší ľudský život. Koľko strachu prežívajú mladí ľudia, pretože sa boja, že ďalšie dieťa bude znamenať obmedzenie ich vlastnej slobody, ekonomickej sebestačnosti, pohodlia? Čo všetko zväzuje dnešných ľudí pred tým, aby sa stali slobodnými pre manželstvo a pre viacdetnú rodinu?

Sloboda "pre niečo"

Sloboda nie je samoúčelná. Sloboda znamená voľbu, a preto sloboda vo svojej podstate je sloboda „pre niečo“. Žiaľ, slobodu si predstavujeme ako možnosť robiť si, čo chceme, neobmedzenosť akýmikoľvek záväzkami a pravidlami. Takéto ponímanie slobody však vedie do otroctva strachu a egoizmu. Pokiaľ sa na slobodu dívame ako na slobodu „od niečoho“, nikdy nebudeme slobodní, lebo stále sa nájde niečo, čo nás bude obmedzovať. Keď nič iné, tak aspoň informácie, zašifrované v našom osobnom genetickom kóde, ale ak sa pozrieme na slobodu ako na dar, ktorý má byť znovu darovaný, teda ako na slobodu „pre niečo“, vtedy môžeme nájsť skutočnú slobodu, zmysel svojho slobodného rozhodnutia, a tým aj zmysel vlastného života. Šťastný a zmysluplný život patrí tým, ktorí pochopili, že sloboda je predovšetkým slobodou „pre niečo“ – pre Lásku, pre Dobro.

To, čo nás skutočne zväzuje, je hriech, a preto platia slová, ktoré adresoval apoštol Pavol Galaťanom: „slobodu nám vydobyl Kristus ... Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (5, 1.13-14).

Láska je naplnením slobody a zákona

Text Galaťanom nás upozorňuje na dôležitú vec: Láska je naplnením slobody i zákona! Prečo? Nakoľko ľudská sloboda je relatívna, aby sloboda bola slobodou pre každého človeka, musí mať „hranice“. Tieto hranice vymedzuje prirodzený mravný zákon, ktorý možno vyjadriť aj: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Slobodu a zákon zvykneme klásť voči sebe, ale pre nás – ako relatívne slobodné bytosti – sloboda a prirodzený mravný zákon veľmi úzko súvisia a v konečnom dôsledku naplnením oboch je láska!

Kristus nás na kríži oslobodil od hriechu a povolal nás k slobode pre darovanie sa z lásky. On sám je absolútne slobodným Darom nebeského Otca. Svoje darovanie myslel vážne až na smrť, no jeho láska je mocnejšia ako smrť...

Odvaha k slobode

Byť kresťanom znamená nasledovať Krista a nájsť v sebe odvahu k slobode pre lásku. Obdivuhodnými príkladmi takejto slobody sú tí, ktorí aj uprostred neľudských podmienok koncentračných táborov dokázali slobodne a z lásky darovať svoj život ako Maximilán Kolbe alebo Edita Steinová. Vrcholom ich slobody bola sloboda od nenávisti a pomsty...!

Každá doba potrebuje hrdinov. Skutoční hrdinovia nie sú postavičky z filmov, ale tí, ktorí si zvolili slobodu pre obetavú lásku. Matka Tereza si zvolila život v chudobe a službe na okraji spoločnosti. Kto z nás je tak slobodný, aby si zvolil jej údel? Kto z nás by našiel v sebe odvahu nasledovať jej príklad? Kto z nás by našiel v sebe toľko slobody, aby sa úplne daroval v láske blížnym? Ona je nádherným príkladom pravej slobody, pre ktorú nás Boh stvoril a ku ktorej nás povolal (por. Gal 5, 13) a ktorú možno dosiahnuť len v Bohu...

Patrik Vnučko, OP
Autor je dominikánskym kňazom.

Ilustračné foto: wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo