KÁZEŇ PATRIKA VNUČKA: Vytrvalosť Solúnčanov priniesla svoje plody aj napriek prenasledovaniu

Apoštol Pavol napísal veľa listov; dva z nich venoval Cirkvi v Solúne. Prvý list Solúnčanom je pokladaný za najstarší spis Nového zákona. 

Tento list začína Pavlovým vďakyvzdaním za dielo viery, činorodosť lásky a vytrvalosť nádeje, ktorú si všimol u Solúnčanov: „Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista“ (1, 2-3). Táto trojica (dielo viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje) akoby vytvárala poklad solúnskej Cirkvi, ktorý bol prenášaný z generácie na generáciu.

Naši vierozvestcovia svätí Konštantín-Cyril a Metod pochádzali zo Solúna. Aj oni boli dedičmi tohto vzácneho pokladu. Môžeme si to všimnúť na ich živote:

Vykonali obdivuhodné dielo viery, čoho „dôkazom“ sme aj my tu a teraz. Vďaka nim naši predkovia prijali kresťanstvo a vďaka nim a dielu, ktoré vykonali, sa táto viera prenášala z generácie na generáciu. K ich dielu viery patrí nielen šírenie kresťanstva, ale aj kultúry, ktorú nám pomohli budovať prostredníctvom písma (hlaholika), ktoré Konštantín-Cyril vytvoril pre starosloviensky jazyk.

Neboli by toto obdivuhodné dielo viery uskutočnili, keby nemali činorodosť (usilovnosť) lásky. Práve láska k Bohu, ale aj láska k ľudu a krajine, do ktorej ich Boh povolal, bola životodarnou miazgou, ktorá im umožnila, aby vykonali ono obdivuhodné dielo svojej viery. Iba láska dokáže prestáť všetky protivenstvá; nedá sa odradiť žiadnym neúspechom.

Z histórie vieme, že ich misia na našom území nebola prechádzkou ružovou záhradou, ale neustále narážali na rôzne prekážky: či už to bola závisť a nevraživosť pohanských kňazov, ale klátiky im pod nohy hádzali aj franskí kresťanskí kňazi, kvôli ktorým sa museli ísť hájiť až k pápežovi Hadriánovi II. do Ríma. Tu Konštatntín-Cyril vyslabnutý týmto zápasom, ale aj usilovnou prácou, ktorá vyvierala z činorodosti jeho lásky, zomiera (14. februára 689).

"Boh aj to nešťastie (vypudenie učeníkov solúnskych bratov) využil nakoniec v prospech evanjelia: z rozptýlenia Metodových učeníkov vyrástli ďalšie nádherné slovanské stromy v záhrade kresťanstva."

Zdieľať

Metodov život po Cyrilovej smrti nám ešte krajšie ilustruje vytrvalosť nádeje našich vierozvestcov. Na ceste z Ríma Metoda zatkli a držali v kláštornom väzení na juhu dnešného Nemecka (pravdepodobne v kláštore v Reichenau). Metod nestratil nádej a nenechal sa odradiť ani väzením, ani mučením. Po návrate na Veľkú Moravu sa nenecháva odradiť ani úskokmi a nevraživosťou biskupa Wichinga. Jeho nádej, že to má význam a že na diele, ktoré spolu s Konštantínom-Cyrilom započali, spočíva Božie požehnanie, bola skutočne vytrvalá a priniesla svoje plody.

Možno by sa nám zdalo, že misia oboch solúnskych bratov skončila neúspechom, keď ich neprajníci vyplienili Metodov hrob a rozohnali jeho žiakov. Ale to, že si dodnes spomíname na týchto dvoch velikánov, je dôkazom, že ich misia aj napriek zdanlivému neúspechu bola úspešná. Ba, čo viac: Boh aj to nešťastie (vypudenie učeníkov solúnskych bratov) využil nakoniec v prospech evanjelia: rozptýlenie Metodových učeníkov je roztrúsením semena, z ktorého aj vďaka „dažďu Božích písmen“ (por. Proglas) vyrástli ďalšie nádherné slovanské stromy v záhrade kresťanstva.

Vskutku svätí Cyril a Metod medzi našimi predkami vykonali obdivuhodné dielo viery. Rovnako obdivuhodná bola i činorodosť ich lásky a vytrvalosť nádeje. To je ten poklad, ktorý si so sebou priniesli zo svojho rodného Solúna a ktorý zdedili od svojich predkov až z čias svätého apoštola Pavla. To je ten poklad, ktorý odovzdali našim slovienskym predkom a ktorý je dedičstvom našich otcov.

Svojím spôsobom sme dedičmi solúnskej cirkvi, a teda dedičmi a nositeľmi požehnania, ktoré chválil na Solúnčanoch svätý apoštol Pavol. Je na nás, ako si tento poklad budeme vážiť a v akom stave ho odovzdáme generáciám, ktoré prídu po nás. Generácie pred nami si ho vážili a starostlivo opatrovali. Nech sa aj v nás toto dedičstvo vzmáha a v nasledujúcich generáciách prináša ďalšie plody tento vzácny poklad, ktorý spočíva v diele viery, činorodosti lásky a vytrvalosti nádeje (por. 1 Sol 1, 3).

Patrik Vnučko, OP
Autor je dominikánskym kňazom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo