Všetko nasvedčuje tomu, že 31-ročný Sebastian Kurz dosiahol svoj veľký cieľ: stane sa najmladším kancelárom v dejinách Rakúska a zároveň najmladším lídrom v rámci Európskej únie.

Jeho ÖVP (ľudovci) získali zhruba 31,5 percenta, o druhé miesto budú ešte v priebehu dnešného dňa zápasiť sociálni demokrati (SPÖ) a slobodní (FPÖ), obe strany sa pohybujú medzi 26 a 27 percentami.

Sebastianovi Kurzovi zatiaľ vyšlo všetko, čo si predsavzal. Niekoľko rokov ako populárny minister zahraničia čakal disciplinovane v úzadí a sledoval, ako predsedovia jeho ÖVP (ľudovci) bezradne kormidlujú stranu smerom k priepasti.

Medzitým tento mladík vytvoril v rámci Európy protipól k nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, výrazne prispel k tomu, že Rakúsko zmenilo svoju utečeneckú politiku a bolo motorom uzavretia balkánskej trasy v marci 2016.

Až mu napokon pred piatimi mesiacmi zúfalá ÖVP ležala pri nohách. Kurz strane nadiktoval svoje priam diktátorské podmienky, za ktorých bol ochotný ju prevziať. Skostnatená ÖVP nekládla žiaden odpor, pretože uverila, že Kurz je jej spasiteľ. Kurz následne vyvolal predčasné voľby a ľudovcom potvrdil, že je naozaj jej politickým spasiteľom. Bez neho by sa dnes motala okolo 20 percent, zrazu je to najsilnejšia strana, ktorá zrejme postaví kancelára.

Takýto výsledok by v SPÖ ešte pred pár mesiacmi považovali za katastrofu, keďže nový kancelár Christian Kern pred rokom presvedčil seba aj stranu, že sociálni demokrati si udržia prvenstvo. Potom však prišiel Sebastian Kurz a spackaná volebná kampaň, takže sociálni demokrati sú dnes vďační aj za to, že možno nedosiahnu svoj prvý, ale druhý najhorší historický výsledok.

Slobodní z FPÖ síce posledné dva roky verili, že majú šancu získať viac než 30 percent, ale keď sledovali pochod Sebastiana Kurza, ktorý v umiernenej verzii skopíroval ich dlhoročný protiimigračný program, môžu byť veľmi spokojní aj s týmto výsledkom.

Ich líder Heinz Christian Strache v podstate zopakoval vzostup Jörga Haidera z roku 1999, ktorý vtedy šokoval celú Európu. Strache včera so zadosťučinením skonštatoval, že v skutočnosti za program FPÖ hlasovalo takmer 60 percent Rakúšanov (čím myslel súčet voličov Kurzovej ÖVP a svojej FPÖ) – tým chcel povedať aj to, že jeho strana, ktorú bola kedysi bežne označovaná za extrémnu pravicu, sa so svojím programom stala súčasťou hlavného prúdu rakúskej politiky. A nikomu to už nie je ani čudné.

Ďalšou senzáciou je, že Zelení podľa všetkého vypadnú po 31 rokoch z parlamentu, pretože nedosiahnu ani štyri percentá, čo je potrebné kvórum na vstup do parlamentu.

Zelení pritom v roku 2013 získali vo voľbách 12,4 percenta, považovali sa za stranu budúcnosti, ich historickým triumfom bolo minuloročné víťazstvo Alexandra van der Bellena v prezidentských voľbách.

Voľby tak boli debaklom strany, ktorá sa profilovala ako najviac proimigračná. Naopak, do parlamentu sa zrejme tesne dostala kandidátka Petra Pilza, ktorý sa krátko pred voľbami odštiepil od Zelených. Od jeho bývalej strany ho líšilo najmä to, že je tvrdým kritikom islamu.

V parlamente ostávajú liberáli z Neos, ktorí si však pred časom želali viac než iba zisk piatich percent.

Definitívne výsledky budú známe vo štvrtok. Až 15 percent rakúskych voličov totiž hlasovalo korešpondenčne, väčšina týchto hlasov bude zrátaná v priebehu dnešného dňa. Kern tak bude dúfať, že predbehne Stracheho a SPÖ skončí definitívne druhá za Sebastianom Kurzom. A Zelení sa budú dnes prvýkrát modliť, keďže ešte stále existuje aspoň malá teoretická šanca, že vďaka korešpondenčným hlasom prelezú do parlamentu.

Zostavovanie novej rakúskej vlády bude určite jednoduchšie než v Nemecku. Kurz si môže vyberať, či bude vládnuť so sociálnymi demokratmi alebo so slobodnými. Špekuluje sa aj o tom, že novú vládu vytvoria SPÖ a FPÖ, čím by vyšachovali mimoriadne ambiciózneho Kurza, to je však zatiaľ skôr fantázia.

V tejto chvíli vyzerá ako najpravdepodobnejšie, že novým kancelárom bude Sebastian Kurz, ktorý povedie vládu ÖVP a FPÖ.

Po včerajšku sa však dá bezpečne pomenovať, čo spôsobili otvorené hranice z roku 2015 – Rakúsko sa politicky nasťahovalo do priestoru krajín V4. Bude si rozumieť najmä s Viktorom Orbánom a bavorskou CSU.

Angela Merkelová tak stratila psychologicky dôležitého spojenca a Macronova vízia novej Európy sa vzdialila v nedohľadne.