KÁZEŇ PATRIKA VNUČKA: Risk a zisk

Začiatkom marca uplynul rok od násilnej smrti pakistanského ministra – mučeníka Shahbaza Bhattiho. Možno sa na prvý pohľad v Pakistane nič nezmenilo, ale aj to, že po roku s úctou prišlo k jeho hrobu okolo 3000 ľudí (nielen kresťanov, ale aj moslimov a hinduistov), predsa len naznačuje, že sa niečo deje a že krvavá obeta jeho života nebola nezmyselná, ale prináša ovocie.

Jedným z plodov tohto „odumretého zrna“ je aj Shahbazov brat Paul, ktorý sa vyznáva, že pred rokom, tesne po vražde, pociťoval najskôr „smútok, sklamanie, šok a zlosť“, no postupom času tieto sentimenty ustúpili pocitom „útechy a veľkej cti“ vďaka „nesmiernej láske, ktorú ľudia stále cítia k Shahbazovi“. Paula to viedlo k odpusteniu vrahom. Ba ešte ďalej: po niekoľkých mesiacoch pochopil, že „Ježiš chce, aby som pokračoval v ceste, ktorú vytýčil môj brat“.

Nie každý z Kristových nasledovníkov sa musí stať mučeníkom, ale každý by mal odumrieť, aby priniesol úrodu (por. Jn 12, 24). Ježiš tieto slová hovoril predovšetkým o sebe a o svojej obeti na kríži. On je tým Zrnom nebeského kráľovstva, ktorého úrodou sme aj my. Toto Zrno prináša mnohonásobnú úrodu už 2000 rokov a ešte bude prinášať, lebo má v sebe obrovskú Dynamiku – Ducha svätého. Plnosť úrody tohto Zrna sa zjaví až v sýpkach nebeského Jeruzalema...

"Ako Kristovi nasledovníci sme aj my povolaní byť zrnom a priniesť bohatú úrodu tým, že odumrieme sebe samým."

Zdieľať

Ako Kristovi nasledovníci sme aj my povolaní byť zrnom a priniesť bohatú úrodu tým, že odumrieme sebe samým. Egoizmus nás odcudzuje iným, naopak sebaobetovanie nás rozvíja, pomáha nám rásť a prinášať bohaté ovocie.

Jeden príbeh rozpráva o bambuse, ktorý sa obetoval svojmu majiteľovi. Ten ho vyťal, poodtŕhal jeho lístie a výhonky, posekal na menšie časti, ktoré nakoniec rozpílil. Pre bambus to znamenalo smrť, ale vďaka jeho smrti boli zavlažené rozsiahle polia a pestré záhrady.

K podobnému duchovnému prerodu nás Ježiš pozýva, aby sme nečakali na rajskú blaženosť až kdesi po smrti, ale aby sme sa už teraz stali tými, cez ktorých Boh zavlažuje tento svet, ktorý prahne po láske.

Evanjelium dnešnej nedele začína túžbou Grékov – pohanov: „Chceme vidieť Ježiša!“ V Ježišovi sa nám zjavuje nesmierna Božia láska, ktorá je schopná ísť až do krajnosti. Ba viac: prekročiť smrť a darovať plnosť života. Ježišov príbeh nie je o sebectve, ale o sebaobetovaní sa Boha z lásky k nám. V Ježišovi sa nám zjavuje nezištná Božia láska.

Dnešný svet neverí v nezištnosť lásky. Za všetkým vidí kal sebectva. No čím viac svet popiera nezištnosť lásky, tým viac po nej túži a podobne ako Gréci z dnešného evanjelia volá: Chceme vidieť nezištnú lásku! Chceme vidieť skutočnú sebaobetu!

Dokážeme im vo svojich životoch sprítomniť Ježiša? No k tomu je potrebné odumrieť sebe samým; vlastnej sebaláske. Až vtedy môžeme priniesť pravé ovocie a ukázať tomuto svetu Boha – Lásku, ktorá k sebe všetkých tiahne.

Paradoxom je, že nezištnosť Božej lásky nezostáva bez zisku (bohatej úrody). O tom hovoria aj posledné slová dnešnej evanjeliovej perikopy: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkým pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32).

Patrik Vnučko, OP
Autor je dominikánskym kňazom.

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo