Zlato láme rekordy Najprv prekročilo rekordnú cenu 4000 dolárov, následne sa prepadlo najviac od roku 2013. Čo je za tým?

Máloktorá komodita má za sebou podobný nárast ceny ako zlato. Zatiaľ čo ešte na jar 2019 sa jeho cena pohybovala okolo 1300 dolárov za uncu (31,1 gramov), dnes dosahuje viac než trojnásobok.

V októbri cena zlata dokonca prekročila doposiaľ nevídanú hranicu 4000 dolárov za uncu, nakrátko sa dokonca priblížila k 4400 dolárom, než došlo k prudkej korekcii nadol.

Začiatok nového nárastu priniesla so sebou pandémia. V júli 2020 cena zlata po prvýkrát stúpla nad 2000 dolárov, čo bol nevídaný rekord. Krátko nato sa však rast zastavil, 2000 dolárov sa javilo ako akási prirodzená hranica a v nasledujúcich dvoch rokoch sa napriek celosvetovo vysokej inflácii zlato držalo na úrovni okolo 1800 dolárov za uncu a hranicu dvoch tisícov presiahlo len zriedkavo.

K novým rekordom

Druhý boom sa začal až s istým oneskorením po ruskej invázii na Ukrajinu. Zlato, ktorého cena na prelome rokov 2021 a 2022 padala, nabralo druhý dych a koncom roka 2022 začalo znova stúpať.

Tento nárast sa ešte zrýchlil v roku 2024: z ceny asi 2050 dolárov v priebehu roka zlato narástlo na 2600 dolárov a rast pokračoval čoraz rýchlejším tempom. Za prvých desať mesiacov roka 2025 cena narástla o vyše 52 percent, z menej než 2800 dolárov na viac než 4300.

Odvtedy však cena opäť poklesla na asi 4000 dolárov.

Podľa odborníkov za rastom stoja nielen obavy z návratu inflácie a všeobecné napätie v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale aj colná politika Donalda Trumpa a obchodná vojna s Čínou. Záujem investorov o americké dlhopisy klesá a mnohí preto považujú zlato za spôsob, ako bezpečne uschovať časť svojich peňazí. Faktorom je aj americký vládny shutdown, ktorý ďalej znížil dôveru v americkú ekonomiku a vládne dlhopisy.

Aj politika americkej centrálnej banky Fed podkopáva dôveru v hodnotu dolára a ceny ďalej vystrelili po tom, ako Fed v októbri naznačil možnosť zníženia úrokových sadzieb, čo by viedlo k nárastu inflácie.

Na týchto investorov sa ešte nabalili takzvaní „oportunistickí“ kupujúci, ktorí chcú staviť na krátkodobo stúpajúce trendy, vysvetľuje analytik CPM Group Jeffrey Christian. „Títo kupujúci nemajú záujem prevziať zlato vo fyzickej podobe a dlhšie ho držať,“ poznamenáva.

Práve títo krátkodobí investori podľa neho môžu stáť aj za poklesom z 21. októbra, keď sa cena zlata prudko prepadla o viac než šesť percent, čo je najväčší pokles za jediný deň od roku 2013.

Nemecký ekonómAko spoločenské nerovnosti prehlbuje inflačná politika centrálnych bánk

Lukáš Krivošík

Centrálne banky

Napriek korekcii ceny nadol zlato zostáva drahšie, než bolo kedykoľvek vo svojej histórii.

Jedným z dôvodov nie je len správanie investorov, ale aj centrálnych bánk. A to nielen tým, že centrálne banky svojou úrokovou politikou zvyšujú atraktivitu zlata ako ochrany pred infláciou, ale aj preto, lebo patria medzi najväčších hráčov na trhu, ktorí vo veľkom vykupujú ponúkané zlato.

V minulom roku centrálne banky vykúpili asi 23 percent celosvetovej ponuky zlata na trhu, asi rovnako veľa, ako kúpili súkromní investori (25 percent) a ako je polovica množstva zlata, ktoré bolo použité na výrobu šperkov (47 percent). Priemyselné využitie dosahuje len okolo šesť percent ročnej spotreby.

Zatiaľ čo v minulých desaťročiach centrálne banky zlato skôr predávali, dnes patria medzi najväčších kupujúcich. Iba v prvom štvrťroku 2025 kúpili 244 ton zlata a tento trend pokračoval aj v lete.

Podľa oficiálnych čísiel disponujú s odstupom najväčšími zlatými rezervami Spojené štáty, ktoré vlastnia vyše osemtisíc ton zlata. Nasledujú Nemecko (asi 3350 ton), Taliansko a Francúzsko (okolo 2450 ton), Rusko (vyše 2300 ton), Čína (vyše 2200 ton) a Švajčiarsko (vyše 1000 ton). Viac než osemsto tonami disponujú Japonsko aj India.

Slovensko má asi 31,7 ton zlata, čo je zhruba polovica českých rezerv a menej než pätnástina poľských. Až donedávna pritom boli české a slovenské zlaté rezervy podobne veľké, ale v uplynulých rokoch Česká národná banka tie svoje zvýšila na takmer 67 ton.

Aj Poľsko je jedným zo štátov, ktoré po Číne najrýchlejšie zvyšujú objem svojich zlatých rezerv. Od roku 2022 poľská národná banka viac než zdvojnásobila svoje rezervy na viac než 500 ton zlata. Poliaci skladujú len pätinu svojich zlatých rezerv v Poľsku, zvyšok sa nachádza v New Yorku a Londýne.

Atraktivitu zlata nezvýšila len vysoká inflácia posledných rokov, ale aj západné sankcie a zmrazenie ruských prostriedkov po invázii Ukrajiny. Štáty, ktoré sa obávajú podobných sankcií, preto radšej stavili na zlato, ktoré západné štáty nemôžu zmraziť tak ľahko ako eurá alebo doláre.

Koľko zlata má Čína?

Najväčším kupujúcim v posledných rokoch bola Čína, ktorá by podľa oficiálnych údajov mohla čoskoro predbehnúť Rusko ako krajinu s piatymi najväčšími zlatými rezervami na svete.

Medzi analytikmi však existuje diskusia, nakoľko sú čínske dáta pravdivé. Niektorí argumentujú, že súdiac podľa známych objemov nákupu a predaja zlata v Šanghaji, čínske rezervy by už dnes mohli byť výrazne vyššie, než naznačujú oficiálne čísla.

„Hlavným správcom je Čínska ľudová banka (PBOC), ale zlato vlastnia aj iné štátne subjekty, ako napríklad Čínska investičná korporácia (štátny investičný fond), Štátna správa devíz a armáda,“ pripomína komentátor Dominic Frisby, ktorý oficiálne čínske čísla považuje za „smiešne nízke“.

„Pamätajte, že Čína je najväčším svetovým dovozcom zlata, najväčším spotrebiteľom a najväčším producentom. Je to tak od roku 2007, keď predbehla Južnú Afriku,“ argumentuje Frisby.

Podľa jeho odhadov, ktoré vychádzajú z množstva zlata vyťaženého a predaného v Číne v posledných dvoch desaťročiach, by čínske rezervy mohli presahovať sedemtisíc ton. Ak by tieto čísla boli správne, Čína by už dnes disponovala druhými najväčšími rezervami na svete, tesne za Spojenými štátmi.

Cena môže padnúť ďalej

Vysoký dopyt na trhu však nevyhnutne vedie aj k zvýšeniu ponuky. V praxi to znamená, že mnohé ložiská zlata, kde sa ťažba v minulosti neoplatila, sa odrazu stávajú atraktívnymi. „Veci, ktoré neboli výnosné pred šiestimi mesiacmi, sa odrazu výnosnými stali,“ hovorí šéf austrálskej ťažobnej spoločnosti Northern Star Stuart Tonkin pre Bloomberg.

Celosvetovo sa ročne vyťaží viac než 3000 ton zlata, z toho asi 380 ton v Číne a okolo 300 ton v Rusku a Austrálii. Na popredných miestach sa nachádza aj Kanada (okolo 200 ton) a Spojené štáty (vyše 150 ton), ako aj Ghana, Mexiko, Indonézia, Peru a Uzbekistan, ktoré vyťažia okolo 130 až 140 ton ročne.

Aj keď ložiská zlata nie sú nekonečné a otvorenie nových baní môže trvať niekoľko rokov, vyššie ceny nevyhnutne povedú k nárastu ťažby – a dlhodobo zrejme aj k opätovnému poklesu cien.

Ostatne, to sa stalo aj pri poslednom prudkom raste cien v rokoch 2007 až 2011: z menej než 700 dolárov za uncu sa cena zlata vyšplhala na viac než 1700, ale v roku 2012 sa rast cien takmer zastavil a v nasledujúcom roku zlato stratilo takmer tretinu svojej hodnoty. V lete 2015 sa cena zlata pohybovala okolo 1100 dolárov – takmer o 40 percent menej než počas špičiek roku 2012.

Thajský denník The Nation preto pripomína, že cena zlata sa môže vyvíjať rôznymi smermi, „od apríla 1934 do júla 1970 klesla o viac ako 65 percent v rámci dlhodobého klesajúceho trendu“. Naopak, od júla 1970 do januára 1980 prudko vzrástla o takmer 850 percent, než potom zas do februára 2001 o 82 percent klesla.

Za posledných 25 rokov cena zlata narástla o takmer 600 percent a nedávne odhady hlásali možný nárast na ešte vyššie úrovne – možno až 5000 dolárov za uncu na konci roka 2026. Mnohí investori preto veria, že pokles koncom októbra bol len dočasným fenoménom.

Ruku do ohňa však nik za to nedá, a ako ukazujú uplynulé dekády, vývoj vie byť vrtkavý – kto kúpi v nesprávnom okamihu, môže stratiť desiatky percent svojej investície.