Len nedávno minister pôdohospodárstva Richard Takáč na Facebooku písal o tom, ako vďaka nižšej DPH ušetril na nákupe potravín. „Vďaka nižšej DPH na potraviny som za ten istý nákup tento rok zaplatil o 10 eur menej ako minulý rok,“ napísal v statuse zo šiesteho februára.
Opoziční politici toto jeho tvrdenie zasa iným nákupom vyvrátili.
Včera štatistický úrad publikoval oficiálne čísla o inflácii za január a ukázal, že ceny potravín išli naozaj hore. Potraviny boli v prvom mesiaci tohto roka o 1,7 percenta drahšie ako v januári minulého roka. Ak by sme cenovky porovnali s decembrom, ceny potravín vzrástli o 0,5 percenta.
Analytik UniCredit banky Ľubomír Koršňák to vysvetľuje akciovými ponukami zo záveru minulého roka. „Veľké obchodné siete marketingovo využili zníženie sadzby DPH od úvodu tohto roka a ceny viacerých potravinových položiek v dôsledku nižšej DPH znížili už v predvianočnom období,“ hovorí.
To však spôsobilo, že priestor na ďalší pokles cien v novom roku už bol značne limitovaný. Zníženie DPH tak prevážili iné faktory ako vyššie náklady na mzdy či rastúce ceny potravín a poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch.
Minimálna mzda totiž napríklad od Nového roka vzrástla zo 750 na 816 eur. To zároveň spôsobilo aj rast rôznych príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, čo obchodníkom zvýšilo náklady.
Svoje však urobili aj nové dane. Vysoké medzimesačné zvýšenie cien štatistici zaznamenali pri nealkoholických nápojoch, čo bolo dané zavedením novej spotrebnej dane zo sladených nápojov. Nealko nápoje tak vo všeobecnosti zdraželi o 12 percent, minerálne vody a ovocné šťavy až o 17 percent.
Celková inflácia zahŕňajúca tovary aj služby v januári dosiahla medzimesačne 1,7 percenta a medziročne 3,9 percenta.
Okrem potravín rástli aj ceny služieb. „Rástli najmä ceny stravovacích služieb, reštaurácií a ubytovania. Ceny všetkých položiek trhových služieb, ktorým bola znížená DPH, rástli,“ konštatuje v analytickom komentári makroanalytik Národnej banky Slovenska Branislav Karamažin.
Ako pripomína, DPH v týchto sektoroch od Nového roka výrazne klesla a uplatňuje sa v nich najnižšia päťpercentná sadzba.
Nešlo pritom o maličkosť. Podľa pôvodného plánu ministra financií Ladislava Kamenického mala aj tu stúpnuť DPH na 23 percent, predseda SNS Andrej Danko však trval na jej znížení. To napokon aj dosiahol, ako však ukazujú januárové dáta o inflácii, veľmi to nepomohlo.
„V cenách služieb sa tak pravdepodobne premietali vyššie náklady vrátane vyšších nákladov na mzdy,“ vysvetľuje zdraženie Koršňák.
Ako však zároveň upozorňuje, zvýšenie DPH na 23 percent sa pri väčšine tovarov ešte úplne nepremietlo do koncových cien. Možno teda ešte očakávať ďalšie zdražovanie.
Na to bude tlačiť aj spustenie transakčnej dane, ktorú začnú podnikatelia platiť od apríla tohto roka.
„V nasledujúcich mesiacoch tak očakávame ešte mierne zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien mierne nad štyrmi percentami,“ uzatvára Koršňák. Od leta by mala postupne začať spomaľovať, aj naďalej sa však bude držať blízko štvorpercentnej úrovne.
Možné oslabenie domácej spotreby by však zvyšovanie cien mohlo brzdiť.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.