Kúzla štatistiky Zrazu máme takmer najlacnejšie potraviny z EÚ. Ako je to možné?

Elena je z Bratislavy a stretávame ju pri pokladnici v rakúskom obchodnom reťazci Hofer. Aj s manželom vyrazili na nákupy do Kittsee, ktoré je od nášho hlavného mesta autom vzdialené len niekoľko minút.

Nejde o jednorazovú záležitosť, za nákupmi chodia do Rakúska pravidelne. „Oplatí sa to,“ tvrdí a dodáva, že takto chodia nakupovať prakticky všetky potraviny. „Už dokonca aj mäso, už aj to sa viac oplatí tu.“

Nie je jediná. Je síce skoré pondelňajšie doobedie, no v obchodnej zóne v Kittsee je mnoho áut so slovenskými značkami. Aj ďalší oslovení bez zaváhania povedia, že cestovať za nákupmi cez hranice sa oplatí.

Ešte viditeľnejšie je toto správanie na severe Slovenska, kde masy Slovákov pravidelne chodia nakupovať potraviny, ale aj iné výrobky do Poľska. 

Najobľúbenejšia je asi sieť Biedronka, ktorá nedávno ohlásila vstup aj na slovenský trh. „Dobrý výber, kvalita a hlavne cena,“ opisuje jeden z internetových komentátorov dôvody, pre ktoré si túto obchodnú sieť obľúbil. „Ale netreba ísť do prvého obchodu za hranicami,“ dodáva.

To, že za hranicami sú potraviny lacnejšie, si myslí zrejme väčšina Slovákov. Hovoria o tom politici, píšu o tom médiá. A robia aj porovnania, ktoré dokazujú, že nejde o omyl.

Mnohých preto prekvapilo, keď šéf aliancie obchodných reťazcov Martin Krajčovič v rozhovore pre Postoj uviedol, že v skutočnosti máme takmer najlacnejšie potraviny v Európskej únii. 

Tieto vyjadrenia nepovedal len tak, mal poruke najnovšie údaje Európskeho štatistického úradu, ktoré jeho tvrdenia potvrdzovali.

Šéf aliancie obchodných reťazcovVyprosujem si, aby pekári hovorili, že podnikáme nemorálne. Oni majú extrémne zisky

Kristína Votrubová

Aká je teda pravda? Chodia Slováci za nákupmi do zahraničia zbytočne?

Drastická zmena

Podľa Krajčoviča sa na Slovensku roky živí idea, že máme drahé potraviny, čo výrazne ovplyvňuje správanie zákazníkov. Ale donedávna tento pocit potvrdzovali aj samotné dáta Eurostatu, ktoré dnes tvrdia opak.

Ešte v novembri sme podľa nich mali deviate najdrahšie potraviny v Únii. Predbehli sme tak nielen všetky krajiny Vyšehradskej štvorky, ale aj Nemecko či Rakúsko a naše ceny boli niekoľko percentuálnych bodov nad priemerom EÚ.

V decembri však Eurostat aktualizoval dáta a panoráma sa drasticky zmenila.

Po novom to vyzerá tak, že máme druhé najlacnejšie potraviny, lacnejšie je to už iba v Rumunsku, my dosahujeme iba 82,3 percenta európskeho priemeru.

Kým podľa predchádzajúcich dát bol rozdiel v cenách na Slovensku a v Rakúsku necelé dva percentuálne body v prospech Rakúska, teraz je rozdiel takmer 30 percentuálnych bodov. Výrazný rozdiel je aj medzi nami a Českom, kde sú ceny vyššie o 14 percentuálnych bodov.

Ako je to možné?

Štatistický úrad SR to vysvetľuje tým, že zmenil spôsob, akým zbiera údaje o cenách.

V prvom rade treba povedať, že v oboch prípadoch ide o paritu kúpnej sily. Tá umožňuje lepšie porovnávať pomery medzi krajinami, keďže berie do úvahy aj rozdiely v mzdách, produktivite, životných nákladoch či cenách.

Eurostat zbiera tieto údaje raz za tri roky a následne paritu kúpnej sily aktualizuje podľa odhadov. Do leta 2024 sa teda dáta aktualizovali na základe údajov, ktoré náš štatistický úrad poslal ešte v roku 2021.

Koncom roka štatistické úrady poslali nové údaje a Eurostat vypočítal nové hodnoty. A tu nastal zásadný rozdiel.

Akcie robia veľa

Slovenský štatistický úrad totiž zmodernizoval zber údajov. Až dovtedy to fungovalo takto: pracovníci úradu v jeden deň išli do obchodu, opísali ceny určitého zoznamu produktov a s nimi ďalej pracovali.

Tento systém mal viacero obmedzení. V prvom rade sa nebralo do úvahy to, či bol produkt v akcii alebo nie, išlo o cenu tovaru iba od jedného výrobcu, aj keď obchody ponúkajú rovnaký tovar od rôznych výrobcov za rôzne ceny, a zároveň išlo iba o bratislavské ceny.

Po novom sa už do obchodov nejde. Údaje sa zbierajú pomocou metódy scanner data. 

Vďaka nej štatisti získavajú údaje priamo z pokladníc a majú tak prehľad o predanom objeme aj o reálnej cene všetkých predaných produktov. Dáta pochádzajú z piatich najväčších obchodných reťazcov a do úvahy sa berú akcie a aj to, ako často ich zákazníci využívajú.

Ekonómovia považujú túto metódu vo všeobecnosti za lepšiu, pretože podáva presnejší obraz o realite. 

„Skenerové dáta o cenách potravín sú skvelá vec. Jednoznačne za to treba štatistický úrad pochváliť. S ich pomocou vie úrad získať rýchlejšie a presnejšie údaje o cenách,“ hovorí pre Postoj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Výhodou podľa neho je, že do výpočtu vstupujú ceny tovarov, ktoré sa naozaj predávajú, a nie tých, ktoré sú v umelom reprezentatívnom spotrebnom koši, ktorý sa pritom veľa rokov nemenil. „Skenerové dáta tiež lepšie zachytávajú konečné ceny platené spotrebiteľom – po rôznych zľavách a akciách, ktoré sú v našom maloobchode veľmi časté,“ dodáva.

Na tento fakt už dlhodobo upozorňujú obchodné reťazce. Slováci totiž akcie veľmi obľubujú a veľká časť tovaru sa predá v zľave. Martin Krajčovič to nedávno pre Sme vysvetlil na príklade masla. Polovica predaného objemu sa na Slovensku predá v akciách, čo je výrazne viac ako v susednom Poľsku či Maďarsku. Tam sú podľa neho síce nižšie základné ceny, no je aj menej akcií.

Majú teda Slováci naozaj takmer najlacnejšie potraviny v Európskej únii?

Nie je to také jednoduché.

Dôležitejšie ako ceny je niečo iné

Ako Postoju hovorí analytik UniCredit Banky Ľubomír Koršňák, tento postup by mal poskytovať presnejší obraz o cenách na Slovensku. Problém je však v tom, keď sa dáta porovnávajú medzi jednotlivými krajinami. Postup scanner data totiž nepoužívajú všetky krajiny a medzinárodné porovnanie tak môže byť skreslené a neodzrkadľuje realitu.

„Slovenský štatistický úrad sa síce snažil zlepšiť kvalitu dát o cenách, ale keďže tak zatiaľ neurobili všetky krajiny EÚ, paradoxne v medzinárodnom porovnaní tak môžu byť údaje vzdialenejšie od reality, ako to bolo pri staršej menej presnej metodike,“ hovorí.

Podobne sa na vec pozerá aj Martin Šuster a dodáva, že „Eurostat upozorňuje, že údaje o relatívnych cenových hladinách by nemali byť používané na porovnanie medzi krajinami v jednom roku – máme pozerať na dlhodobejšie trendy“.

Medzinárodné porovnania tak majú svoje úskalia a ich výpovedná hodnota je otázna. Rovnako ako porovnávacie jednorazové nákupy, ktoré si tak obľúbili politici a ktoré tiež nedávajú ucelený pohľad o celkových cenách.

Čo sa však podľa Krajčoviča dá vyčítať z metódy scanner data, je to, že kúpyschopnosť Slovákov je v porovnaní s obyvateľmi iných krajín nízka, a taktiež: „Dáta ukazujú, že sa u nás predáva oveľa nižšie percento prémiových potravín s vyššou pridanou hodnotou, čo potom vstupuje do metódy scanner data.“ 

No aj napriek tomu, že siahame skôr po lacnejších produktoch, potraviny sú pre nás nákladnejšou položkou ako pre ľudí v iných krajinách. Ukazujú to čísla o tom, akú časť celkových výdavkov tvoria.

Európania v priemere na potraviny dávali 13,6 percenta z celkových výdavkov, Slováci viac ako 18 percent.

Luxemburčania, ktorí majú s veľkým rozdielom najdrahšie potraviny, dávajú na tento účel skoro najmenej z Únie. Ceny potravín sú tak síce u nich vysoké, no nepredstavuje to pre nich taký problém ako pre nás.

Bez ohľadu na to, či sú teda na Slovensku najlacnejšie alebo najdrahšie potraviny v EÚ, faktom zostáva, že pre bežného Slováka sú výraznou finančnou záťažou. 

To sa dá riešiť dvoma spôsobmi. Jeden je tlačiť na ceny, čo je obtiažne, pričom príklad susedného Maďarska ukazuje, že aj neefektívne. 

A druhý spôsob? Jednoducho urobiť všetko pre to, aby rástli mzdy a vďaka tomu aj kúpyschopnosť obyvateľstva.