Keď kríza nečakane vyvrátila jeden expertný odhad o vyučovaní sexu

Keď kríza nečakane vyvrátila jeden expertný odhad o vyučovaní sexu

Foto - Flickr.com/Victor Björkund

Vo Veľkej Británii mali dlhé roky zavedený program, v ktorom učili mladých správnemu sexuálnemu životu. Keď ho pre krízu museli zredukovať, výsledky boli lepšie.

V istej väčšej izraelskej škôlke v Haife mali pred vyše desaťročím jeden nie úplne neobvyklý problém. Škôlka bola oficiálne otvorená len do štvrtej popoludní, no mnohí rodičia si nestačili svoje deti vyberať do tohto termínu, mnohí rodičia tak fungovali prakticky dennodenne. Zodpovední sa preto rozhodli neporiadnych rodičov trestať a za prekročenie časového limitu začali udeľovať finančnú pokutu. Keď pokuty fungujú inde, mohli by aj tu, mysleli si v škôlke.

Celú vec riešili aj s expertmi z univerzity, ktorí im práve toto navrhli ako riešenie ich problému.

Na ich veľké prekvapenie po zavedení tohto opatrenia sa počet detí, ktoré boli vyzdvihnuté po termíne, zvýšil o sto percent. Miesto dvadsiatich neskorých vyzdvihnutí do týždňa ich bolo štyridsať. Nakoniec sa ukázalo, že je to vlastne prirodzené – ak mali rodičia pocit, že si za nadčas učiteliek vlastne môžu zaplatiť vo forme pokuty, ich motivácia prísť po dieťa včas bola nižšia, ako keď sa len museli hanbiť pred učiteľkami.

Tento jednoduchý príbeh opísaný v knihe Freakonomics pred vyše desiatimi rokmi začal masovú popularizáciu fenoménu behaviorálnej ekonomiky. Odvtedy boli publikované desiatky kníh z tohto žánru, ktoré v ľudskej reči opisujú nečakané dôsledky a dokumentujú, aký veľký môže byť rozdiel medzi tým, čo sa javí ako logické, a tým, ako sa ľudia naozaj správajú.

Rozvody a predmanželské spolubývanie

Jednou z veľkých tém, kde dochádza k zrážke predpokladov a reality v ľudskom správaní, je aj pole partnerských vzťahov, manželstiev a rodín. Za posledné desaťročia sa výrazne zmenil spôsob, ako spoločnosť na Západe chápe ich fungovanie či fungovanie a význam rodiny ako takej. Dôvodov je viacero, zrejme najväčší vplyv na to mala možnosť začať oddeľovať sexuálne správanie od plodenia vďaka rozšíreniu antikoncepcie.

Vzniklo tak mnoho predpokladov a teórií o tom, ako by ľudia mali v novej dobe fungovať. Mnohé z nich sa dostali aj do osnov v rámci náuk o rodine či sexuálnej výchovy. Empirické potvrdenie týchto teórií však v podstate neexistovalo, takéto fenomény sa dajú mapovať až po desaťročiach. 

Vzniklo tak mnoho predpokladov a teórií o tom, ako by ľudia mali v novej dobe fungovať. Mnohé z nich sa dostali aj do osnov v rámci náuk o rodine či sexuálnej výchovy. Zdieľať

Plynutím času, ktorý umožňuje nielen testovať základné tézy, ale aj spätne kontrolovať a dolaďovať už existujúce prieskumy, sa však niektoré veci začínajú ustaľovať. Opakovane sa napríklad potvrdzuje, že skoré spolužitie partnerov, ktoré sa dlho odporúčalo ako spôsob testovania vzájomnej kompatibility, je kontraproduktívne. Výrazne zvyšuje pravdepodobnosť dlhodobého nešťastného vzťahu a manželstva.

Nečakaný efekt krízy

Minulý mesiac zasa rozvíril v Británii verejnú debatu prieskum dvoch akademikov o tom, aké výsledky majú v realite programy zamerané na bezpečnosť sexuálneho správania mladých ľudí. Téma tínedžerských tehotenstiev je v Británii veľmi živo diskutovaná, pretože ich počet na obyvateľa dosahuje dvojnásobok úrovne západnej Európy.

Dnes sa v krajine realizuje špeciálna stratégia s vysokým rozpočtom, ktorej implementáciu majú na starosti jednotlivé samosprávne orgány. 

Tie si do istej miery mohli navoliť vlastný mix odporúčaných opatrení, v princípe však vyzerali podobne: zavádzanie sexuálnej výchovy s cieľom učiť zodpovednému správaniu, prístup k antikoncepcii zadarmo a zamestnávanie špeciálnych poradcov, ktorí mali za úlohu debatovať s mladými na tieto témy. Program dostal požehnanie s presvedčením, že toto všetko prispeje k zníženiu rizikového sexuálneho správania. Programy sa postupne zabehli po celej krajine.

Do toho celého však vstúpila v roku 2009 finančná kríza a potreba škrtať vo verejných zdrojoch. Ozdravovanie verejných financií sa dotklo aj spomínaných programov. 

Ich dotovanie sa výrazne znížilo, samosprávy ich tak museli osekať a mnohé aktivity rušiť. Aj teraz platilo, že záleží na každej samospráve, čo z programu zachová a čo zruší. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sa výrazne znížila dostupnosť antikoncepcie zadarmo, zredukovali sa prednášky o bezpečnom sexe na školách, znížil sa tiež počet poradcov.

Tieto opatrenia vzbudili mnoho kritiky u politikov, v médiách či u aktivistov, ktorí argumentovali, že povedú k nárastu neželaných tehotenstiev tínedžeriek.

Keď je menej viac

No okolo dôsledkov programu za posledné roky narastali pochybnosti. V posledných rokoch sa práve v Británii zvýšil záujem o túto tému a výsledky novších štúdií boli  v rozpore s očakávaním. A síce, viaceré tvrdia, že tieto programy práveže podnecujú riskantné správanie mladistvých (odkazy na štúdie tu, kapitola 2). 

Ich zjednodušený argument znie, že ak mladým prednášate o tom, že by mali „bezpečne“ sexovať a zároveň im uľahčíte prístup k antikoncepcii, tak sa celkovo zmení ich správanie tak, že je napokon ešte rizikovejšie ako predtým.

Výrazné škrty v programe, ktoré si vyžiadala kríza, priniesli výskumníkom novú možnosť túto tézu overiť. Využili ju dvaja akademici, David Paton z Nottingham University Business School a Liam Wright z University of Sheffield. Tí sa pozreli na to, ako sa zmenilo správanie mladých po tom, čo bola krajina nútená znížiť rozsah spomínaného programu.  

Ako však píšu, to, čo sa dá povedať naisto, je, že zrušenie takýchto programov viedlo aj k zmene správania mladých prinajmenšom v takej miere, že na celkových číslach nevidno žiadny negatívny efekt z ich zrušenia. Zdieľať

Ich hlavné zistenie, ktoré publikovali v Journal of Health Economics, napokon znie: redukcia programov priniesla štatisticky významný pokles neželaných tehotenstiev.

Toto zistenie zaskočilo aj samotných autorov, ktorí uvádzajú viacero hypotéz, prečo k tomuto efektu došlo. Jednou z nich je aj spomínaná téza, že programy, ktoré fungovali ako navádzanie na „bezpečný“ sex, mohli viesť k opaku – k rizikovejšiemu správaniu. Podobne ako vyššie spomínané štúdie. Pripúšťajú však aj iné možnosti, ako možnosť veľmi špecifickej náhody, resp. pôsobenie iných faktorov a navrhujú ďalšie otestovanie vlastných záverov.

 Ako však píšu, to, čo sa dá povedať naisto, je, že zrušenie takýchto programov viedlo aj k zmene správania mladých prinajmenšom v takej miere, že na celkových číslach nevidno žiadny negatívny efekt z ich zrušenia.

Zdá sa, že britský príklad zavádzania sexuálnej výchovy vo veľkom bude tiež zaujímavou prípadovou štúdiou o tom, ako sa veci nakoniec vyvŕbia v rozpore s tým, než sa očakávalo. Je to o to háklivejšie, že tento britský model sa považoval za vzorový a podľa neho zavádzajú svoje modely aj iné krajiny.

Debata o tom, že sexuálna výchova a pridružené programy by mali dostať viac priestoru, sa opakovane otvára aj na Slovensku. S hlavným argumentom, že „viac je predsa lepšie“. Znie to logicky.  Ale ako ukazuje príklad z Veľkej Británie, v tomto prípade môže pokojne platiť aj to, že lepšie je menej.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo